Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nové výsledky skúmania vyvracajú teóriu o tom, že marťanské oceány sa kedysi vyparili do vesmíru, a potvrdzujú teóriu, že voda zamierila opačným smerom – pod povrch planéty.
Autor TASR
Washington 14. augusta (TASR) – Geofyzici objavili pod povrchom Marsu oceán, v ktorom by mohol byť život. Voda je však príliš hlboko a v súčasnosti k nej nemožno preniknúť. TASR informuje na základe správy portálu Live Science.
Nové výsledky skúmania vyvracajú teóriu o tom, že marťanské oceány sa kedysi vyparili do vesmíru, a potvrdzujú teóriu, že voda zamierila opačným smerom – pod povrch planéty.
Prítomnosť vody odhalili vedci na základe údajov, ktoré v rokoch 2018 až 2022 zozbierala planetárna sonda InSight amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Štúdiu s výsledkami skúmania zverejnili 12. augusta v odbornom žurnále PNAS.
Sonda zbierala seizmologické údaje snímačmi schopnými zaznamenať marsotrasenia s magnitúdou až 5 otriasajúce povrchom Marsu po dopade vesmírnych telies alebo výbuchoch sopiek. Údaje potom vložili do podobného matematického modelu, ako na Zemi pátra po vodonosných horizontoch alebo ložiskách ropy. Výsledky im umožnili odhaliť "hrúbku kôry, hĺbku jadra, zloženie jadra a tiež čosi aj o teplote v plášti," dodáva Manga.
Vrstva popraskaných hornín obsahujúca vodu leží približne 11,5 až 20 kilometrov pod vonkajšou kôrou červenej planéty. Množstvo objavenej vody by údajne stačilo na zaliatie povrchu Marsu oceánom hlbokým približne 1,6 kilometra.
"Voda je pre život, ako ho poznáme, nevyhnutná. Nevidím dôvod, pre ktorý by (podzemný rezervoár vody) nemohol byť vhodným prostredím pre život. Na Zemi ním je, život nájdeme v hlbokých baniach aj na dne oceánov. Na Marse sme síce dosiaľ nenašli žiadne dôkazy života, no aspoň sme odhalili miesto, ktoré by preň aspoň teoreticky mohlo byť vhodné," vyhlásil spoluautor štúdie Michael Manga z Kalifornskej univerzity (UC) v Berkeley.
Povrch Marsu je posiaty vyschnutými riečnymi korytami a jazerami, vedci preto majú množstvo dôkazov o tom, že tu kedysi tiekla voda. Náhle sa však stratila po klimatickej zmene pred 3,5 miliardami rokov.
Dôvod rýchleho vysušenia červenej planéty nie je doteraz objasnený. Existujú viaceré teórie – zmiznutie magnetického poľa planéty, dopad asteroidu alebo klimatická zmena vyvolaná mikroskopickým životom. Odhalenie pravej príčiny straty vody je preto dôležité.
Napriek nedostupnosti podpovrchového oceánu pokračuje pátranie po stopách života aj na iných miestach Marsu. Dôkazy o jeho prítomnosti môžu obsahovať napríklad aj vzorky hornín zozbierané roverom Perseverance, ktorý od februára roku 2021 na Marse skúma kráter Jezero.
V roku 2026 mala odštartovať misia, ktorá by vzorky priniesla späť na Zem, škrty v rozpočte však spôsobili jej odsunutie až na rok 2040. NASA však chce celý proces urýchliť, zvažuje preto ponuky od súkromných spoločností.
Nové výsledky skúmania vyvracajú teóriu o tom, že marťanské oceány sa kedysi vyparili do vesmíru, a potvrdzujú teóriu, že voda zamierila opačným smerom – pod povrch planéty.
Prítomnosť vody odhalili vedci na základe údajov, ktoré v rokoch 2018 až 2022 zozbierala planetárna sonda InSight amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Štúdiu s výsledkami skúmania zverejnili 12. augusta v odbornom žurnále PNAS.
Sonda zbierala seizmologické údaje snímačmi schopnými zaznamenať marsotrasenia s magnitúdou až 5 otriasajúce povrchom Marsu po dopade vesmírnych telies alebo výbuchoch sopiek. Údaje potom vložili do podobného matematického modelu, ako na Zemi pátra po vodonosných horizontoch alebo ložiskách ropy. Výsledky im umožnili odhaliť "hrúbku kôry, hĺbku jadra, zloženie jadra a tiež čosi aj o teplote v plášti," dodáva Manga.
Vrstva popraskaných hornín obsahujúca vodu leží približne 11,5 až 20 kilometrov pod vonkajšou kôrou červenej planéty. Množstvo objavenej vody by údajne stačilo na zaliatie povrchu Marsu oceánom hlbokým približne 1,6 kilometra.
"Voda je pre život, ako ho poznáme, nevyhnutná. Nevidím dôvod, pre ktorý by (podzemný rezervoár vody) nemohol byť vhodným prostredím pre život. Na Zemi ním je, život nájdeme v hlbokých baniach aj na dne oceánov. Na Marse sme síce dosiaľ nenašli žiadne dôkazy života, no aspoň sme odhalili miesto, ktoré by preň aspoň teoreticky mohlo byť vhodné," vyhlásil spoluautor štúdie Michael Manga z Kalifornskej univerzity (UC) v Berkeley.
Povrch Marsu je posiaty vyschnutými riečnymi korytami a jazerami, vedci preto majú množstvo dôkazov o tom, že tu kedysi tiekla voda. Náhle sa však stratila po klimatickej zmene pred 3,5 miliardami rokov.
Dôvod rýchleho vysušenia červenej planéty nie je doteraz objasnený. Existujú viaceré teórie – zmiznutie magnetického poľa planéty, dopad asteroidu alebo klimatická zmena vyvolaná mikroskopickým životom. Odhalenie pravej príčiny straty vody je preto dôležité.
Napriek nedostupnosti podpovrchového oceánu pokračuje pátranie po stopách života aj na iných miestach Marsu. Dôkazy o jeho prítomnosti môžu obsahovať napríklad aj vzorky hornín zozbierané roverom Perseverance, ktorý od februára roku 2021 na Marse skúma kráter Jezero.
V roku 2026 mala odštartovať misia, ktorá by vzorky priniesla späť na Zem, škrty v rozpočte však spôsobili jej odsunutie až na rok 2040. NASA však chce celý proces urýchliť, zvažuje preto ponuky od súkromných spoločností.
