Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výskum si objednalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici a ide pravdepodobne o najrozsiahlejší výskum postojov tejto vekovej kategórie k niektorým udalostiam našich novodobých dejín.
Autor TASR
Banská Bystrica 21. augusta (TASR) – Dátum vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP) je u mládeže podstatne známejší než termín jeho ukončenia. Až štvrtina respondentov však nevedela odpovedať na otázku o príčinách holokaustu. Vyplýva to z výskumu verejnej mienky medzi mladými vo veku 15 až 20 rokov k problematike znalosti a názorov na niektoré udalosti slovenských dejín.
Výskum si objednalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici a ide pravdepodobne o najrozsiahlejší výskum postojov tejto vekovej kategórie k niektorým udalostiam našich novodobých dejín. Jeho cieľom bolo získať podklady pre ďalšiu činnosť pedagógov, médií, múzeí.
Výsledky výskumu označil v stredu generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev za jasný signál, že dejiny sa na školách nevyučujú dobre a štát by sa mal nad tým zamyslieť. Čo ho však najviac zarazilo, je fakt, že až štyri percentá opýtaných kladne hodnotili holokaust.
"Výskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke, ktorá pozostávala z ľudí vo veku 15 až 20 rokov. Zber dát sa nerealizoval hromadne na školách, ale individuálne v termíne od 21. júna do 7. júla 2019. Obsahovo sa venoval štyrom hlavným témam, a to SNP, Slovenský štát, holokaust a extrémizmus," vysvetlil Václav Hřích, výkonný riaditeľ agentúry AKO.
"Aspoň približne správne obdobie trvania SNP uviedla len viac ako polovica (57,3 percenta) respondentov. Hodnotenie obdobia Slovenského štátu je pre mládež v uvedenom veku problematické – väčšina sa k nemu nevedela vyjadriť (takmer 60 percent). Pozitívny názor na obdobie Slovenského štátu má 24 percent mladých, negatívne hodnotenie prezentovalo 18 percent," konštatoval Hřích.
Ako poznamenal, zistili tiež, že na správnosť vedomostí o SNP a o ďalších historických témach, ktoré skúmali, má výrazný podiel vzdelanie matky a otca mladých respondentov. Čím vyššie vzdelanie majú, tým výraznejšie stúpa podiel správnych odpovedí o termíne vypuknutia a potlačenia SNP.
"Ako zdroje na získavanie informácií o dianí na Slovensku a v zahraničí mládež do 20 rokov takmer nepoužíva klasické médiá - printy, rádio, knihy, ale internet, sociálne siete, priateľov a príbuzných. Televíziu sledujú najmä cez internet," dodal Hřích.
Štvrtina mladých navštevuje niekedy aspoň jednu z testovaných problematických FB stránok s obsahom inklinujúcim k extrémizmu.
Výskum si objednalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici a ide pravdepodobne o najrozsiahlejší výskum postojov tejto vekovej kategórie k niektorým udalostiam našich novodobých dejín. Jeho cieľom bolo získať podklady pre ďalšiu činnosť pedagógov, médií, múzeí.
Výsledky výskumu označil v stredu generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev za jasný signál, že dejiny sa na školách nevyučujú dobre a štát by sa mal nad tým zamyslieť. Čo ho však najviac zarazilo, je fakt, že až štyri percentá opýtaných kladne hodnotili holokaust.
"Výskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke, ktorá pozostávala z ľudí vo veku 15 až 20 rokov. Zber dát sa nerealizoval hromadne na školách, ale individuálne v termíne od 21. júna do 7. júla 2019. Obsahovo sa venoval štyrom hlavným témam, a to SNP, Slovenský štát, holokaust a extrémizmus," vysvetlil Václav Hřích, výkonný riaditeľ agentúry AKO.
"Aspoň približne správne obdobie trvania SNP uviedla len viac ako polovica (57,3 percenta) respondentov. Hodnotenie obdobia Slovenského štátu je pre mládež v uvedenom veku problematické – väčšina sa k nemu nevedela vyjadriť (takmer 60 percent). Pozitívny názor na obdobie Slovenského štátu má 24 percent mladých, negatívne hodnotenie prezentovalo 18 percent," konštatoval Hřích.
Ako poznamenal, zistili tiež, že na správnosť vedomostí o SNP a o ďalších historických témach, ktoré skúmali, má výrazný podiel vzdelanie matky a otca mladých respondentov. Čím vyššie vzdelanie majú, tým výraznejšie stúpa podiel správnych odpovedí o termíne vypuknutia a potlačenia SNP.
"Ako zdroje na získavanie informácií o dianí na Slovensku a v zahraničí mládež do 20 rokov takmer nepoužíva klasické médiá - printy, rádio, knihy, ale internet, sociálne siete, priateľov a príbuzných. Televíziu sledujú najmä cez internet," dodal Hřích.
Štvrtina mladých navštevuje niekedy aspoň jednu z testovaných problematických FB stránok s obsahom inklinujúcim k extrémizmu.
