Bratislava 3. marca (TASR) - Podnikatelia aj maloobchod by sa dokázali zaobísť bez používania jedno- a dvojcentových mincí. Upozorňujú na to, že náklady na ich používanie sú vyššie ako ich samotná hodnota.

Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) nedávno upozornili na to, že prípadné obmedzenie jedno- a dvojcentových mincí by výrazne znížilo náklady na emisiu, distribúciu a ich obeh. Okrem toho nie sú akceptované väčšinou automatov, napríklad na parkovacie lístky či MHD. Tento krok by mal podľa analytikov len veľmi obmedzený vplyv na rodinné rozpočty. Analýza ukázala, že obzvlášť v prípade skupiny najzraniteľnejších spotrebiteľov s nízkym príjmom, ktorí nakupujú menej často, platí, že by na nich nemalo zavedenie zaokrúhľovania cien žiadny pozorovateľný vplyv. "Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) podporuje každé opatrenie, ktoré zjednoduší administratívu a zníži jej náklady, či už pre podnikateľov alebo spotrebiteľov. Z tohto pohľadu vnímame zrušenie jedno a dvojcentových mincí ako správny krok," zhodnotil pre TASR predseda SAMO Martin Krajčovič.

Aj podnikatelia tieto úvahy o možnom zrušení drobných eurocentov podporujú. "Platí to isté, čo platilo v prípade zrušenia drobných halierových mincí v minulosti. Náklady na manipuláciu sú relatívne vysoké oproti hodnote mincí a so zaokrúhľovaním nákupov už máme svoje, v zásade dobré skúsenosti, takže mám za to, že je to správny krok," skonštatoval výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina. Podľa Združenia mladých podnikateľov Slovenska by malo zrušenie drobných viac výhod ako nevýhod. "Počet tovarov a služieb, pri ktorých by zákazníci postrehli zmenu ceny o jeden, či dva centy je pomerne nízky a na druhej strane náklady spojené s manipuláciou s hotovosťou nie sú zanedbateľné. Ak k tomu pridáme všeobecný trend ústupu hotovostných transakcií na úkor bezhotovostných, tak je zvažovanie zrušenia drobných mincí určite na mieste," doplnil Ján Solík zo združenia.

Analytici NBS vyčíslili, že na Slovensku je podiel mincí v nízkej hodnote približne 66 %, pričom ak by sa brali do úvahy len jedno- a dvojcentové mince, tento podiel by bol 55 %. Jediným protiargumentom pri eliminácii mincí nízkej hodnoty sú obavy z nárastu miery inflácie, prevažného zaokrúhľovania nákupov nahor a proti obmedzeniu drobných stojí aj fakt, že cent je základnou jednotkou.

Viaceré štáty, ako napríklad Holandsko, Írsko, Fínsko či Taliansko už pristúpili k zaokrúhľovanou cien na najbližšiu hodnotu. Takéto zaokrúhľovanie pritom ponecháva v platnosti jedno- a dvojcentové mince. Tie sa však pre zaokrúhlené ceny veľmi nevyužívajú, zaokrúhľuje sa až celková suma za nákup a aplikuje sa výlučne pri platbe v hotovosti.

Analytici NBS uviedli, že takáto zmena by mala dosah najmä na ceny alkoholu a potravín, pri ktorých až dve tretiny cien v súčasnosti vyžadujú jedno- a dvojcentové mince. Väčšina cien služieb a priemyselných produktov ich nevyužíva.