Prieskum mapoval postoje občanov krajín strednej a východnej Európy 30 rokov po páde Berlínskeho múru.
Autor TASR
Berlín 4. novembra (TASR) - Slováci sa 30 rokov po páde Berlínskeho múru obávajú, že demokracia a sloboda slova sú ohrozené, pričom mnohí nedôverujú vláde ani médiám. Vyplýva to zo správy, ktorú na základe prieskumu verejnej mienky inštitútu YouGov vypracovala Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF).
Prieskum mapoval postoje občanov krajín strednej a východnej Európy 30 rokov po páde Berlínskeho múru.
Vyplynulo z neho, že z hľadiska zachovania občianskych slobôd panuje v slovenskej značný skepticizmus. Celkovo 51 percent občanov Slovenska verí, že nemôžu na verejnosti kritizovať vládu bez toho, aby nečelili negatívnym následkom, pričom až 70 percent z nich sa obáva, že je u nás ohrozená nezávislosť súdov.
Napriek tomu si veľká časť obyvateľov myslí, že ľudia majú dnes v porovnaní s obdobím pred 30 rokmi viac príležitostí ovplyvniť politické smerovanie krajiny a spôsobiť veľké zmeny.
Pocit, že demokracia je ohrozená, má na Slovensku až 61 percent respondentov, čo je najviac z okolitých krajín. Tento názor zdieľa 58 percent Maďarov a 51 percent Poliakov. Až 70 percent Slovákov v tejto súvislosti verí, že je u nás oslabený právny štát, pričom takmer polovica (47 percent) sa obáva, že je ohrozená sloboda protestovať. Sloboda prejavu je terčom útokov podľa 58 percent respondentov.
Obyvatelia Slovenska majú oproti susedom značne odlišný názor na trhové hospodárstvo. Zatiaľ čo napríklad v Poľsku má na neho pozitívny názor 52 percent opýtaných, na Slovensku ho zdieľa len jeden zo štyroch respondentov. Väčšina, 44 percent verí, že voľný trh nebol pre krajinu "ani dobrý, ani zlý".
Napriek "kolapsu dôvery" v hlavné politické strany a médiá využíva veľké množstvo respondentov nástroje občianskej spoločnosti. Najobľúbenejším takýmto nástrojom je vo všetkých skúmaných krajinách petícia. Práve podpísanie petície, za ktoré sa vyslovilo 42 percent opýtaných a "darovanie na charitu", s podporou 39 percent, boli na Slovensku najpopulárnejšími prostriedkami účasti na občianskej spoločnosti.
Z výsledkov výskumu taktiež vyplýva, že ženy sú vo všeobecnosti otvorenejšie rozmanitosti a optimistickejšie z hľadiska súčasnej situácie. V rámci generácie Z, čo sú osoby narodené od polovice 90. rokov 20. storočia po prvé roky od roku 2000, si až 51 percent žien myslí, "že skupiny LGBT by mali byť viac chránené". Tento názor pritom zastáva len 27 percent mužov v rovnakej vekovej skupine.
To, že prisťahovalcom by mala byť poskytnutá väčšia ochrana si myslí 37 percent žien z generácie Z oproti 28 percentám mužov z tej istej skupiny.
Ženy z danej generácie sú v porovnaní s mužmi zároveň optimistickejšie, keďže až 66 percent z nich sa domnieva, že vo všeobecnosti majú viac príležitostí ako ľudia v roku 1990. Spomedzi ich mužských rovesníkov zastáva tento názor len polovica.
Správa, Štáty zmeny: Postoje v strednej a východnej Európe 30 rokov po páde Berlínskeho múru, čerpá z prieskumu YouGov v siedmich krajinách strednej a východnej Európy - Bulharsku, Českej republike, Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. Uverejnená bola pri príležitosti 30. výročia revolúcií z roku 1989. Poskytuje prehľad súčasného názoru na demokraciu, slobodu prejavu, trhové hospodárstvo a médiá.
Prieskum mapoval postoje občanov krajín strednej a východnej Európy 30 rokov po páde Berlínskeho múru.
Vyplynulo z neho, že z hľadiska zachovania občianskych slobôd panuje v slovenskej značný skepticizmus. Celkovo 51 percent občanov Slovenska verí, že nemôžu na verejnosti kritizovať vládu bez toho, aby nečelili negatívnym následkom, pričom až 70 percent z nich sa obáva, že je u nás ohrozená nezávislosť súdov.
Napriek tomu si veľká časť obyvateľov myslí, že ľudia majú dnes v porovnaní s obdobím pred 30 rokmi viac príležitostí ovplyvniť politické smerovanie krajiny a spôsobiť veľké zmeny.
Pocit, že demokracia je ohrozená, má na Slovensku až 61 percent respondentov, čo je najviac z okolitých krajín. Tento názor zdieľa 58 percent Maďarov a 51 percent Poliakov. Až 70 percent Slovákov v tejto súvislosti verí, že je u nás oslabený právny štát, pričom takmer polovica (47 percent) sa obáva, že je ohrozená sloboda protestovať. Sloboda prejavu je terčom útokov podľa 58 percent respondentov.
Obyvatelia Slovenska majú oproti susedom značne odlišný názor na trhové hospodárstvo. Zatiaľ čo napríklad v Poľsku má na neho pozitívny názor 52 percent opýtaných, na Slovensku ho zdieľa len jeden zo štyroch respondentov. Väčšina, 44 percent verí, že voľný trh nebol pre krajinu "ani dobrý, ani zlý".
Napriek "kolapsu dôvery" v hlavné politické strany a médiá využíva veľké množstvo respondentov nástroje občianskej spoločnosti. Najobľúbenejším takýmto nástrojom je vo všetkých skúmaných krajinách petícia. Práve podpísanie petície, za ktoré sa vyslovilo 42 percent opýtaných a "darovanie na charitu", s podporou 39 percent, boli na Slovensku najpopulárnejšími prostriedkami účasti na občianskej spoločnosti.
Z výsledkov výskumu taktiež vyplýva, že ženy sú vo všeobecnosti otvorenejšie rozmanitosti a optimistickejšie z hľadiska súčasnej situácie. V rámci generácie Z, čo sú osoby narodené od polovice 90. rokov 20. storočia po prvé roky od roku 2000, si až 51 percent žien myslí, "že skupiny LGBT by mali byť viac chránené". Tento názor pritom zastáva len 27 percent mužov v rovnakej vekovej skupine.
To, že prisťahovalcom by mala byť poskytnutá väčšia ochrana si myslí 37 percent žien z generácie Z oproti 28 percentám mužov z tej istej skupiny.
Ženy z danej generácie sú v porovnaní s mužmi zároveň optimistickejšie, keďže až 66 percent z nich sa domnieva, že vo všeobecnosti majú viac príležitostí ako ľudia v roku 1990. Spomedzi ich mužských rovesníkov zastáva tento názor len polovica.
Správa, Štáty zmeny: Postoje v strednej a východnej Európe 30 rokov po páde Berlínskeho múru, čerpá z prieskumu YouGov v siedmich krajinách strednej a východnej Európy - Bulharsku, Českej republike, Nemecku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. Uverejnená bola pri príležitosti 30. výročia revolúcií z roku 1989. Poskytuje prehľad súčasného názoru na demokraciu, slobodu prejavu, trhové hospodárstvo a médiá.