Moskva 24. februára (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správ prevzatých od agentúr AP a AFP.
Putin ukrajinských vojakov vyzval, aby zložili zbrane a vrátili sa domov. Ruský prezident takisto varoval ďalšie krajiny, že akýkoľvek pokus o zasahovanie do krokov Ruska bude viesť k následkom.
Kremeľ v stredu oznámil, že lídri dvoch separatistických regiónov vo východnej časti Ukrajiny ruského prezidenta Putina žiadajú o "pomoc" s "odrazením agresie" zo strany ukrajinskej armády.
Ruský prezident v pondelok tieto regióny - Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) - vyhlásil za nezávislé štáty a nariadil vyslanie vojsk do týchto oblastí.
Západ upozorňuje, že Rusko na hraniciach s Ukrajinou zhromaždilo desaťtisíce vojakov a môže každú chvíľu uskutočniť útok na Ukrajinu, pripomína AFP.
V Kyjeve a ďalších ukrajinských mestách hlásia výbuchy
V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev a v ďalších ukrajinských mestách neďaleko frontovej línie a pri pobreží bolo vo štvrtok nad ránom počuť výbuchy krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok vojenskej operácie na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
V Kyjeve bolo počuť sirény policajných automobilov a sanitiek. Spravodajcovia AFP hlásia výbuchy z mesta Odesa na pobreží Čierneho mora.
Výbuchy hlásili aj z mesta Charkov, ktoré sa nachádza približne 35 kilometrov od hraníc s Ruskom na východe Ukrajiny. Štyri explózie zaznamenali v meste Kramatorsk v Doneckej oblasti, píše AFP.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny.
Putin ukrajinských vojakov vyzval, aby zložili zbrane a vrátili sa domov. Ruský prezident takisto varoval ďalšie krajiny, že akýkoľvek pokus o zasahovanie do krokov Ruska bude viesť k následkom.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v noci na štvrtok Putina žiadal, aby na Ukrajinu nezaútočil a "aby dal šancu mieru", píše agentúra AP. Guterres tak urobil niekoľko minúť predtým, ako Putin oznámil vojenskú operáciu na Ukrajine.
Kroky Ruska slovne odsúdil aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Americký prezident Joe Biden povedal, že "svet voči Rusku vyvodí zodpovednosť".
Ukrajinskí vojaci nakladajú techniku, ktorá "prežila" útok ruskej armády na ukrajinský vojenský objekt na predmestí Mariupoľu v Doneckej oblasti na juhovýchode Ukrajiny vo štvrtok 24. februára 2022.Foto: TASR/AP
TASR v tejto súvislosti prináša porovnanie stavu a výzbroje armád Ukrajiny a Ruska.
Vojaci
Ukrajina má podľa štatistík Globalfirepower.com z tohto roka dokopy 1,1 milióna vojakov, z toho 200.000 aktívnych, v ruskej armáde je 2,9 milióna vojakov a z nich 850.000 aktívnych. V záložných jednotkách majú Ukrajina aj Rusko po 250.000 členov. V polovojenských jednotkách má Ukrajina 50.000 príslušníkov, Rusko 250.000.
Obranné rozpočty
Ukrajina investuje 11,9 miliardy USD do ozbrojených síl, v Rusku predstavuje táto suma 154 miliárd USD.
Letectvo
Ukrajina disponuje 318 a Rusko 4173 lietadlami. Z toho Ukrajina má 98 a Rusko 1511 bojových lietadiel. Počet vrtuľníkov je na Ukrajine 145 (z toho 34 bojových), Rusko má 2087 helikoptér (538 bojových).
Tanky
V ukrajinskej armáde je 2596 tankov, ruská armáda má k dispozícii viac ako 12.000 tankov.
Obrnené vozidlá
Ukrajina vlastní 12.303 obrnených vozidiel, Rusko viac ako 30.000 (podľa niektorých zdrojov 27.000).
Delostrelectvo
Ukrajina má 2040 ťažných a 1067 samohybných diel, Rusko 7571 ťažných a 6574 samohybných.
Mobilné raketomety
Ukrajina má 490 raketometov, Rusko 3391 raketometov.
Námorníctvo
Ukrajina disponuje 38 plavidlami námorných síl, Rusko ich má 605.
Konflikt medzi krajinami eskaloval po tom, ako 21. februára Putin uznal Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty a vyslal do nich ruské ozbrojené zložky. Následne vo štvrtok v ranných hodinách Rusko uskutočnilo špeciálne vojenské operácie a armáda zaútočila na viacerých miestach v Ukrajine.
Chronológia konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou od roku 2014
2013
28. – 29. novembra - Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať Asociačnú dohodu s Európskou úniou (EÚ).
1. decembra - Na kyjevskom centrálnom Námestí nezávislosti (Majdan) sa za účasti približne pol milióna ľudí začali dlhodobé masové pouličné protesty v reakcii na násilný zásah polície proti proeurópskym demonštrantom, ku ktorému došlo deň predtým.
2014
22. februára – Proruský ukrajinský prezident Viktor Janukovyč bol parlamentom zosadený z funkcie. Poslanci ukrajinského parlamentu zvolili za dočasného prezidenta Ukrajiny vtedajšieho predsedu parlamentu Oleksandra Turčynova.
27. februára - Ozbrojení muži bez označenia obsadili v noci sídlo regionálnej vlády a parlamentu v Simferopole, metropole Krymskej autonómnej republiky na Ukrajine.
16. marca - Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom podľa oficiálnych výsledkov 96,7 percenta voličov podporilo opätovné pripojenie Krymského polostrova k Rusku, pričom účasť predstavovala 83,1 percenta.
18. marca - Krymská republika a mesto Sevastopol boli vyhlásené za subjekty Ruskej federácie. Kyjev ani väčšina medzinárodného spoločenstva tento krok neuznali.
7. apríla - Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku. Proruskí demonštranti tiež prenikli do sídla Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Luhansku a v tamojšej zbrojnici sa zmocnili zbraní.
13. apríla - Kyjev sa rozhodol zakročiť proti proruským separatistom na východe Ukrajiny a spustiť "rozsiahlu protiteroristickú operáciu" s účasťou ozbrojených síl.
27. apríla - Došlo k vyhláseniu Luhanskej ľudovej republiky, ktorá bola potvrdená referendom 11. mája 2014. Obe samozvané republiky mali tvoriť tzv. Novorusko.
17. júla - Na východe Ukrajiny zostrelili malajzijské dopravné lietadlo. Zahynulo všetkých 298 ľudí, ktorí sa nachádzali na palube Boeingu 777 smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpuru.
5. septembra - Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí v regióne Donbas.
2015
12. februára - Po zlyhaní dohody o prímerí z Minska bola v tomto meste podpísaná nová mierová dohoda. Uzavreli ju zástupcovia tzv. normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, Rusko). Dohodu podpísali aj zástupcovia separatistov.
2017
1. septembra - Nadobudla účinnosť Asociačná dohoda Ukrajiny s EÚ.
2018
11. júla - Lídri členských štátov NATO vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje sily, ktoré má umiestnené na území Ukrajiny, ale aj separatistických oblastí Gruzínska a Moldavska.
2019
20. mája – Po víťazstve v aprílových prezidentských voľbách na Ukrajine sa funkcie hlavy štátu ujal Volodymyr Zelenskyj.
2021
začiatok apríla – Rusko začalo s presunom vojakov na anektovanom Krymskom polostrove a pri rusko-ukrajinských hraniciach v blízkosti území kontrolovaných proruskými separatistami.
16. júna - V Ženeve sa stretol americký prezident Joe Biden so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, hovorili aj o konflikte na Ukrajine, avšak nijaký zlom rokovania nepriniesli.
november – Rusko opäť začalo zhromažďovať v hraničných oblastiach s Ukrajinou značné počty svojich vojsk – podľa rôznych zdrojov išlo o cca 100.000 vojakov, ich počet sa ďalej zvyšoval. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg varoval Moskvu pred vojenskou agresiou.
1. decembra - Ruský prezident Putin vyhlásil, že Kremeľ bude od Západu žiadať záruky, že NATO nebude rozmiestňovať svoje vojenské sily a techniku v blízkosti ruských hraníc a že sa nebude ďalej rozširovať smerom na východ.
7. decembra – Konal sa virtuálny summit amerického prezidenta Joea Bidena a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina. Šéf Bieleho domu varoval ruského prezidenta pred vážnymi ekonomickými sankciami v prípade ruskej invázie na Ukrajinu.
2022
január – Napriek intenzívnemu diplomatickému úsiliu sa nepodarilo nájsť riešenie napätej situácie.
17. januára - Bieloruský prezident Alexandr Lukašensko oznámil, že Bielorusko a Rusko uskutočnia vo februári spoločné vojenské cvičenia. Následne začali ruské jednotky prichádzať do Bieloruska.
22. januára - Americké veľvyslanectvo v Kyjeve požiadalo rezort diplomacie USA, aby schválil odchod všetkých jej zamestnancov. Viaceré krajiny začali z Ukrajiny sťahovať svojich zamestnancov.
7. februára - Viac než päť hodín trval rozhovor prezidentov Ruska a Francúzska, Vladimira Putina a Emmanuela Macrona. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa s Putinom stretol 15. februára. Medzi predstaviteľmi Ruska a európskych štátov resp. USA sa uskutočnilo tiež viacero telefonických rozhovorov.
11. februára - Prezident USA Biden odporučil všetkým americkým občanom na Ukrajine, aby stadiaľ vzhľadom na hrozbu útoku zo strany Ruska ihneď odcestovali. Podobné inštrukcie vydalo viacero krajín.
21. februára - Ruský prezident Vladimir Putin sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty a vyslať do nich ruské ozbrojené zložky.
