Na Slovensku sa stretávame často s tým, že odpady nekončia tam, kde patria, ale tam, kde zásadne nepatria. A to v prírode, a preto sme krajina čiernych skládok, uviedol Brinzík.
Autor TASR
Bratislava 7. apríla (TASR) - Význam triedenia a recyklácie odpadov je najmä v šetrení primárnych zdrojov surovín, ktoré nie sú neobmedzené, a zároveň ochrane životného prostredia. "Tento zmysel sa však naplní iba vtedy, ak odpady, ktoré vytvoríme, končia tam, kde patria," skonštatoval pre TASR Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack.
Odpady ako papier, plast, sklo či nápojové kartóny, tzv. tetrapaky, sa nemajú vyhadzovať do komunálneho odpadu, ale do farebných kontajnerov, prípadne do vriec na triedený zber. Nebezpečné odpady či veľkokapacitné odpady ako nábytok patria zase na zberné dvory, vysvetlil Brinzík. Elektroopad, použité batérie alebo akumulátory sa odovzdávajú v tzv. miestach spätného zberu - napríklad elektropredajniach. Miestami spätného zberu sú aj lekárne. Odovzdávajú sa tam nespotrebované lieky, čo je tiež potenciálne veľké riziko pre životné prostredie, pripomenul.
"Na Slovensku sa stretávame často s tým, že odpady nekončia tam, kde patria, ale tam, kde zásadne nepatria. A to v prírode, a preto sme krajina čiernych skládok. Žiaľ, často tam končia veľmi dobre recyklovateľné odpady ako papier, sklo, plasty, kovové obaly, nápojové plechovky, vrátane elektroopadov," priblížil Brinzík. Pripomína preto, že na naplnenie zmyslu triedenia a recyklácie odpadov je potrebné vyhadzovať odpady správne. "Bez dobrého triedenia odpadov nebude ani dobrá a efektívna recyklácia. Odpady nepatria do prírody ani do zmesového kontajnera," doplnil Brinzík.
Pripomenul, že komunálny odpad končí okrem Bratislavy a Košíc, kde sa energeticky zhodnocuje spaľovaním, na skládkach odpadov. "To je pre odpady konečná a nedá sa s nimi už nič robiť. Predtým, než nejaký odpad vyhodíme, treba krátko porozmýšľať, čo je to za odpad a kam patrí. Každý z nás môže správnym triedením a zodpovedným nakladaním odpadmi prispieť svojou troškou k ochrane životného prostredia na Slovensku," zhrnul Brinzík.
Samosprávy platia od roku 2019 skládkovacie poplatky na základe toho, na akej úrovni sa u nich triedi. Platia len za komunálny odpad. Triedenie je pre ne bezplatné a platia ho výrobcovia.
Odpady ako papier, plast, sklo či nápojové kartóny, tzv. tetrapaky, sa nemajú vyhadzovať do komunálneho odpadu, ale do farebných kontajnerov, prípadne do vriec na triedený zber. Nebezpečné odpady či veľkokapacitné odpady ako nábytok patria zase na zberné dvory, vysvetlil Brinzík. Elektroopad, použité batérie alebo akumulátory sa odovzdávajú v tzv. miestach spätného zberu - napríklad elektropredajniach. Miestami spätného zberu sú aj lekárne. Odovzdávajú sa tam nespotrebované lieky, čo je tiež potenciálne veľké riziko pre životné prostredie, pripomenul.
"Na Slovensku sa stretávame často s tým, že odpady nekončia tam, kde patria, ale tam, kde zásadne nepatria. A to v prírode, a preto sme krajina čiernych skládok. Žiaľ, často tam končia veľmi dobre recyklovateľné odpady ako papier, sklo, plasty, kovové obaly, nápojové plechovky, vrátane elektroopadov," priblížil Brinzík. Pripomína preto, že na naplnenie zmyslu triedenia a recyklácie odpadov je potrebné vyhadzovať odpady správne. "Bez dobrého triedenia odpadov nebude ani dobrá a efektívna recyklácia. Odpady nepatria do prírody ani do zmesového kontajnera," doplnil Brinzík.
Pripomenul, že komunálny odpad končí okrem Bratislavy a Košíc, kde sa energeticky zhodnocuje spaľovaním, na skládkach odpadov. "To je pre odpady konečná a nedá sa s nimi už nič robiť. Predtým, než nejaký odpad vyhodíme, treba krátko porozmýšľať, čo je to za odpad a kam patrí. Každý z nás môže správnym triedením a zodpovedným nakladaním odpadmi prispieť svojou troškou k ochrane životného prostredia na Slovensku," zhrnul Brinzík.
Samosprávy platia od roku 2019 skládkovacie poplatky na základe toho, na akej úrovni sa u nich triedi. Platia len za komunálny odpad. Triedenie je pre ne bezplatné a platia ho výrobcovia.