Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zaostávanie za dlhodobými cieľmi v oblasti navyšovania rozvojovej pomoci priznáva aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v správe, ktorú 30. júna prerokovala vláda.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) – Oficiálna rozvojová pomoc (ODA) Slovenskej republiky je málo solidárna, neplní dostatočne medzinárodné záväzky a nebuduje dostatočne vlastné kapacity, keďže jej prevažnú časť tvoria príspevky do medzinárodných inštitúcií. V súvislosti s aktuálnou správou o ODA SR za rok 2020 na to upozornila Platforma rozvojových organizácií Ambrela.
Zástupcovia mimovládneho sektora vychádzajú z toho, že hoci Slovensko zvýšilo prostredníctvom sumy 124,5 milióna eur podiel ODA na hrubom národnom dôchodku (HND) z 0,11 na 0,14 percenta, v reálnych číslach objem ODA stagnuje. "Za zdanlivým zvýšením je nárast povinného príspevku do EÚ vo výške sedem miliónov eur a predovšetkým odpustenie dlhu Srbsku vo výške 16 miliónov eur, ktoré však nepredstavuje skutočnú pomoc núdznym v teréne,“ upozorňuje výkonný tajomník Ambrely Daniel Kaba. "Suma, ktorou reálne SR prispela – formou skutočnej pomoci v nízkopríjmových krajinách – je tak iba v hodnote 107,3 milióna eur, čo predstavuje 0,12 percenta HND,“ dodal, poukazujúc pritom na to, že takýmto spôsobom nemôže SR naplniť svoj záväzok navýšiť objem ODA na hodnotu 0,33 percenta HND v roku 2030.
Ambrela upozornila, že neboli ani pripravené ciele strategických dokumentov, napríklad humanitárna stratégia či efektívnejšie geografické zameranie ODA SR. Kritizujú aj to, že suma v grantových výzvach na realizáciu rozvojových projektov, o ktorú sa mohli uchádzať slovenské subjekty, bola z pôvodne naplánovanej sumy 5,6 milióna eur znížená takmer o jeden milión. "To pre slovenské subjekty, aktívne v oblasti rozvojovej spolupráce, znamená nemožnosť realizácie piatich až šiestich kvalitných rozvojových projektov, pričom vo vojnou zmietanej Etiópii či v hladomorom trpiacom Južnom Sudáne by boli humanitárne či rozvojové intervencie veľmi potrebné,“ dodal zástupca platformy neziskových organizácií.
Ambrela preto apeluje na tvorbu plánu napĺňania medzinárodných záväzkov i plánu navýšenia rozpočtu SR na rozvojovú pomoc už v roku 2022. Takisto i na zásadnú zmenu vnútorného prerozdeľovania celkového rozpočtu na ODA, ktorá posilní budovanie národných kapacít. "Ak Slovensko efektívne využije prítomný potenciál v oblasti rozvojovej pomoci, môže sa viac zodpovedne podieľať na riešení globálnych výziev, a zároveň zvýšiť svoju reputáciu solidárneho aktéra v medzinárodnom prostredí,“ uzatvoril Kaba za mimovládny sektor.
Zaostávanie za dlhodobými cieľmi v oblasti navyšovania rozvojovej pomoci priznáva aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v správe, ktorú 30. júna prerokovala vláda. Za hlavný dôvod označil rezort diplomacie dlhodobú absenciu systémového zvyšovania ODA.
Výška rozvojovej pomoci dosiahla v roku 2020 objem 124.493.587,34 eura a jej podiel na hrubom národnom dôchodku (HND) predstavoval 0,14 percenta. Na bilaterálnu spoluprácu išlo 33,4 milióna eur z celkovej sumy, výška príspevku na multilaterálnu rozvojovú pomoc (príspevky do medzinárodných organizácií) bola vo výške 91,1 milióna eur.
Zástupcovia mimovládneho sektora vychádzajú z toho, že hoci Slovensko zvýšilo prostredníctvom sumy 124,5 milióna eur podiel ODA na hrubom národnom dôchodku (HND) z 0,11 na 0,14 percenta, v reálnych číslach objem ODA stagnuje. "Za zdanlivým zvýšením je nárast povinného príspevku do EÚ vo výške sedem miliónov eur a predovšetkým odpustenie dlhu Srbsku vo výške 16 miliónov eur, ktoré však nepredstavuje skutočnú pomoc núdznym v teréne,“ upozorňuje výkonný tajomník Ambrely Daniel Kaba. "Suma, ktorou reálne SR prispela – formou skutočnej pomoci v nízkopríjmových krajinách – je tak iba v hodnote 107,3 milióna eur, čo predstavuje 0,12 percenta HND,“ dodal, poukazujúc pritom na to, že takýmto spôsobom nemôže SR naplniť svoj záväzok navýšiť objem ODA na hodnotu 0,33 percenta HND v roku 2030.
Ambrela upozornila, že neboli ani pripravené ciele strategických dokumentov, napríklad humanitárna stratégia či efektívnejšie geografické zameranie ODA SR. Kritizujú aj to, že suma v grantových výzvach na realizáciu rozvojových projektov, o ktorú sa mohli uchádzať slovenské subjekty, bola z pôvodne naplánovanej sumy 5,6 milióna eur znížená takmer o jeden milión. "To pre slovenské subjekty, aktívne v oblasti rozvojovej spolupráce, znamená nemožnosť realizácie piatich až šiestich kvalitných rozvojových projektov, pričom vo vojnou zmietanej Etiópii či v hladomorom trpiacom Južnom Sudáne by boli humanitárne či rozvojové intervencie veľmi potrebné,“ dodal zástupca platformy neziskových organizácií.
Ambrela preto apeluje na tvorbu plánu napĺňania medzinárodných záväzkov i plánu navýšenia rozpočtu SR na rozvojovú pomoc už v roku 2022. Takisto i na zásadnú zmenu vnútorného prerozdeľovania celkového rozpočtu na ODA, ktorá posilní budovanie národných kapacít. "Ak Slovensko efektívne využije prítomný potenciál v oblasti rozvojovej pomoci, môže sa viac zodpovedne podieľať na riešení globálnych výziev, a zároveň zvýšiť svoju reputáciu solidárneho aktéra v medzinárodnom prostredí,“ uzatvoril Kaba za mimovládny sektor.
Zaostávanie za dlhodobými cieľmi v oblasti navyšovania rozvojovej pomoci priznáva aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v správe, ktorú 30. júna prerokovala vláda. Za hlavný dôvod označil rezort diplomacie dlhodobú absenciu systémového zvyšovania ODA.
Výška rozvojovej pomoci dosiahla v roku 2020 objem 124.493.587,34 eura a jej podiel na hrubom národnom dôchodku (HND) predstavoval 0,14 percenta. Na bilaterálnu spoluprácu išlo 33,4 milióna eur z celkovej sumy, výška príspevku na multilaterálnu rozvojovú pomoc (príspevky do medzinárodných organizácií) bola vo výške 91,1 milióna eur.
