Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napriek rôznym osvetovým kampaniam stále pretrvávajú negatívne postoje voči imigrantom, a to nielen na Slovensku.
Autor TASR
Bratislava 4. augusta (TASR) - Veľa ľudí používa slovo migrant ako nadávku a "mýli si dojmy s pojmami". Vyplýva to z poznatkov mladých ľudí zaradených do prípadovej štúdie o pozitívnych príkladoch dobrovoľníckej praxe v nízkopríjmových krajinách Platformy rozvojových organizácií Ambrela.
"Migranti prekračujú hranice vlastného štátu dobrovoľne pre prácu, štúdium či dobrovoľníctvo. Utečenci však z domova utekajú pred vojnou, stratou slobody, inak by im hrozila smrť, mučenie či väzenie," upozorňuje autorka štúdie Božena Markovič Balúchová. Rozprávaním vlastných životných príbehov v súvislosti s prácou v migrujúcich komunitách počas prednášok na školách, vo svojej rodine alebo cez médiá sa snažia mladí ľudia zaradení do štúdie bojovať s predsudkami a dezinformáciami. "V teréne pracovali priamo so zraniteľnými skupinami a vedia teraz uviesť rôzne stereotypné zobrazovania migrujúcich ľudí na pravú mieru," uviedla Markovič Balúchová.
Tvrdí, že napriek rôznym osvetovým kampaniam stále pretrvávajú negatívne postoje voči imigrantom, a to nielen na Slovensku. "Dôvodom je napríklad nedostatočný dôraz na tréning kritického myslenia, prácu s informáciami a mediálnu gramotnosť v našom vzdelávacom systéme. Aj preto sa Ambrela zapojila s partnermi z celej Európy do projektu s názvom 'Globálne ciele a migrácia', ako aj do kampane 'Tváre migrácie'. Jeho výstupom sú nielen webináre, verejné podujatia, ale aj výskum a príprava takýchto štúdií k téme," informovala.
Každé dobrovoľníctvo spočíva vo vykonávaní činnosti v prospech iných osôb alebo organizácií bez nároku na odmenu. Rozvojové dobrovoľníctvo sa vykonáva v nízkopríjmových krajinách, v minulosti označovaných za rozvojové, kde žijú núdzni ľudia. Ani rozvojoví dobrovoľníci zo Slovenska za svoju činnosť nedostávajú plat, majú však často hradené náklady na dopravu, stravu a ubytovanie – napríklad darcom SlovakAid v rámci programu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Prípadová štúdia Ambrely približuje skúsenosti mladých ľudí, ktorí do Albánska, Libanonu a Gruzínska vycestovali cez vysielajúcu organizáciu ADRA Slovensko a pracovali tam dlhodobo s migrujúcimi komunitami. "Na konkrétnych príbehoch sa snažíme ilustrovať, ako sa vyslaným mladým ľuďom mení pohľad na globálne výzvy aj plány do budúcnosti. Zároveň ukazujeme, ako vyzerá zmiernenie nútenej migrácie konkrétnymi slovenskými projektmi, keď vyslaní mladí ľudia pracujú priamo s migrujúcimi komunitami," uvádza autorka publikácie.
"Migranti prekračujú hranice vlastného štátu dobrovoľne pre prácu, štúdium či dobrovoľníctvo. Utečenci však z domova utekajú pred vojnou, stratou slobody, inak by im hrozila smrť, mučenie či väzenie," upozorňuje autorka štúdie Božena Markovič Balúchová. Rozprávaním vlastných životných príbehov v súvislosti s prácou v migrujúcich komunitách počas prednášok na školách, vo svojej rodine alebo cez médiá sa snažia mladí ľudia zaradení do štúdie bojovať s predsudkami a dezinformáciami. "V teréne pracovali priamo so zraniteľnými skupinami a vedia teraz uviesť rôzne stereotypné zobrazovania migrujúcich ľudí na pravú mieru," uviedla Markovič Balúchová.
Tvrdí, že napriek rôznym osvetovým kampaniam stále pretrvávajú negatívne postoje voči imigrantom, a to nielen na Slovensku. "Dôvodom je napríklad nedostatočný dôraz na tréning kritického myslenia, prácu s informáciami a mediálnu gramotnosť v našom vzdelávacom systéme. Aj preto sa Ambrela zapojila s partnermi z celej Európy do projektu s názvom 'Globálne ciele a migrácia', ako aj do kampane 'Tváre migrácie'. Jeho výstupom sú nielen webináre, verejné podujatia, ale aj výskum a príprava takýchto štúdií k téme," informovala.
Každé dobrovoľníctvo spočíva vo vykonávaní činnosti v prospech iných osôb alebo organizácií bez nároku na odmenu. Rozvojové dobrovoľníctvo sa vykonáva v nízkopríjmových krajinách, v minulosti označovaných za rozvojové, kde žijú núdzni ľudia. Ani rozvojoví dobrovoľníci zo Slovenska za svoju činnosť nedostávajú plat, majú však často hradené náklady na dopravu, stravu a ubytovanie – napríklad darcom SlovakAid v rámci programu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Prípadová štúdia Ambrely približuje skúsenosti mladých ľudí, ktorí do Albánska, Libanonu a Gruzínska vycestovali cez vysielajúcu organizáciu ADRA Slovensko a pracovali tam dlhodobo s migrujúcimi komunitami. "Na konkrétnych príbehoch sa snažíme ilustrovať, ako sa vyslaným mladým ľuďom mení pohľad na globálne výzvy aj plány do budúcnosti. Zároveň ukazujeme, ako vyzerá zmiernenie nútenej migrácie konkrétnymi slovenskými projektmi, keď vyslaní mladí ľudia pracujú priamo s migrujúcimi komunitami," uvádza autorka publikácie.
