Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE tak v dôsledku konania ÚRSO pravdepodobne prídu o prácu tisícky ľudí.
Autor TASR
Bratislava 5. apríla (TASR) – Viac ako sto výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a z vysoko účinných zdrojov kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla prišlo o štátnu podporu výroby doplatkom. Zoznam firiem zverejnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), podľa ktorého stratili nárok zo zákona neskorým zaplatením sociálneho poistenia. Spoločnosti stratili nárok postupne, už od roku 2014 a podporu zrejme budú musieť vrátiť.
Podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) tak v dôsledku konania ÚRSO pravdepodobne prídu o prácu tisícky ľudí. "Doplatok tvorí pre výrobcov väčšinu príjmov a zánik práva na doplatok preto pre nich znamená, že sa dostanú do neprekonateľných finančných problémov prakticky zo dňa na deň. Poškodení výrobcovia v dôsledku výpadku príjmov stratia schopnosť splácať úvery, či vyplácať obslužný personál ich výrobnej prevádzky," uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Problém podľa neho je, že na zozname sa ocitli aj výrobcovia, ktorým malo právo na doplatok zaniknúť ešte v roku 2014. "ÚRSO pritom dňa 30. júla 2014 oznámil, že neeviduje výrobcov, ktorým by podľa predmetného paragrafu nárok na podporu zanikol," zdôraznil Karaba. ÚRSO vydával výrobcom aj počas rokov 2014 – 2020 cenové rozhodnutia, ktoré by podľa Karabu nemohli byť vydané, ak by výrobcovia nepredložili potvrdenia o neexistencii nedoplatkov.
ÚRSO sa však bráni, podľa hovorcu úradu Radoslava Igaza bol zoznam aktualizovaný každý rok, a to na základe čestných vyhlásení firiem. Výrobcovia podľa Igaza čestným vyhlásením uvádzali, že si uplatňujú nárok na podporu na nasledujúci rok. "Čím výrobca deklaroval, že má splnené všetky zákonné náležitosti a podpora mu bola vyplácaná v zmysle zákona v dobrej viere," uviedol Igaz. Povinnosť posielať čestné vyhlásenia zanikla v roku 2018 a ÚRSO bol povinný overovať plnenie finančných povinností firiem voči štátu. "Umožnilo to prijatie 3. antibyrokratického balíčka v roku 2019, na základe ktorého úrad musí zisťovať u príslušných orgánov potrebné údaje o účastníkoch konaní, v tomto prípade informácie o daňových nedoplatkoch či nedoplatkoch na zdravotnom a sociálnom poistení," priblížil Igaz.
Úrad podľa hovorcu skontroloval celé obdobie od roku 2014 a výrobcovia, ktorí boli počas poberania podpory v oneskorení úhrad záväzkov voči štátu, stratili nárok priamo zo zákona a nie rozhodnutím úradu. "Úrad si len splnil svoju zákonnú povinnosť – vypracoval a uverejnil zoznam a zaslal informácie zúčtovateľovi podpory," uviedol Igaz. Či a akým spôsobom by mali firmy podporu vrátiť, hovorca neuviedol. "Úrad situáciu analyzuje a jeho snahou je nájsť optimálny model riešenia neoprávnene vyplatených podpôr tak do budúcnosti, ako aj do minulosti," dodal.
Podľa Karabu je druhou rovinou problému neprimeraná a likvidačná výška sankcie, proti ktorej sa výrobcovia nemajú možnosť brániť. "Väčšina poškodených výrobcov prišla o podporu na deväť a viac rokov, čo znamená, že celková výška podpory, o ktorú výrobcovia prišli, môže podľa odhadov presiahnuť 200 miliónov eur," dodal Karaba, podľa ktorého SAPI upozornilo na postup ÚRSO aj Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.
Rezort hospodárstva podľa jeho tlačového odboru podnety od konkrétnych výrobcov eviduje a nepovažuje za správne, že poškodení nemajú možnosť ani len požiadať o preskúmanie takéhoto postupu ÚRSO. "Hoci rezort nemôže zasahovať do rozhodnutí ÚRSO, môže upozorňovať na to, aby rozhodnutia úradu neboli likvidačné. MH SR sa preto bude snažiť v maximálnej možnej miere dohliadať na transparentnosť rozhodnutí ÚRSO, aby nevznikali pochybnosti o možnom rozpore so zákonom," uviedol rezort.
Podľa analytika portálu energieprevas.sk Jozefa Badidu nie je v záujme spoločnosti tolerovať neplatičov, no je otázne, či takáto sankcia, zo strany zákonodarcu, nie je až príliš drakonická. "Strata podpory časti výrobcov však bude mať pozitívny efekt na výšku tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá zaťažuje všetkých slovenských odberateľov elektriny," upozornil Badida. "ÚRSO by v tomto smere mal byť len 'štatistom' povinným zoznam neplatičov, ktorí stratili podporu, zverejniť a aktualizovať," dodal Badida.
Podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) tak v dôsledku konania ÚRSO pravdepodobne prídu o prácu tisícky ľudí. "Doplatok tvorí pre výrobcov väčšinu príjmov a zánik práva na doplatok preto pre nich znamená, že sa dostanú do neprekonateľných finančných problémov prakticky zo dňa na deň. Poškodení výrobcovia v dôsledku výpadku príjmov stratia schopnosť splácať úvery, či vyplácať obslužný personál ich výrobnej prevádzky," uviedol riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Problém podľa neho je, že na zozname sa ocitli aj výrobcovia, ktorým malo právo na doplatok zaniknúť ešte v roku 2014. "ÚRSO pritom dňa 30. júla 2014 oznámil, že neeviduje výrobcov, ktorým by podľa predmetného paragrafu nárok na podporu zanikol," zdôraznil Karaba. ÚRSO vydával výrobcom aj počas rokov 2014 – 2020 cenové rozhodnutia, ktoré by podľa Karabu nemohli byť vydané, ak by výrobcovia nepredložili potvrdenia o neexistencii nedoplatkov.
ÚRSO sa však bráni, podľa hovorcu úradu Radoslava Igaza bol zoznam aktualizovaný každý rok, a to na základe čestných vyhlásení firiem. Výrobcovia podľa Igaza čestným vyhlásením uvádzali, že si uplatňujú nárok na podporu na nasledujúci rok. "Čím výrobca deklaroval, že má splnené všetky zákonné náležitosti a podpora mu bola vyplácaná v zmysle zákona v dobrej viere," uviedol Igaz. Povinnosť posielať čestné vyhlásenia zanikla v roku 2018 a ÚRSO bol povinný overovať plnenie finančných povinností firiem voči štátu. "Umožnilo to prijatie 3. antibyrokratického balíčka v roku 2019, na základe ktorého úrad musí zisťovať u príslušných orgánov potrebné údaje o účastníkoch konaní, v tomto prípade informácie o daňových nedoplatkoch či nedoplatkoch na zdravotnom a sociálnom poistení," priblížil Igaz.
Úrad podľa hovorcu skontroloval celé obdobie od roku 2014 a výrobcovia, ktorí boli počas poberania podpory v oneskorení úhrad záväzkov voči štátu, stratili nárok priamo zo zákona a nie rozhodnutím úradu. "Úrad si len splnil svoju zákonnú povinnosť – vypracoval a uverejnil zoznam a zaslal informácie zúčtovateľovi podpory," uviedol Igaz. Či a akým spôsobom by mali firmy podporu vrátiť, hovorca neuviedol. "Úrad situáciu analyzuje a jeho snahou je nájsť optimálny model riešenia neoprávnene vyplatených podpôr tak do budúcnosti, ako aj do minulosti," dodal.
Podľa Karabu je druhou rovinou problému neprimeraná a likvidačná výška sankcie, proti ktorej sa výrobcovia nemajú možnosť brániť. "Väčšina poškodených výrobcov prišla o podporu na deväť a viac rokov, čo znamená, že celková výška podpory, o ktorú výrobcovia prišli, môže podľa odhadov presiahnuť 200 miliónov eur," dodal Karaba, podľa ktorého SAPI upozornilo na postup ÚRSO aj Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.
Rezort hospodárstva podľa jeho tlačového odboru podnety od konkrétnych výrobcov eviduje a nepovažuje za správne, že poškodení nemajú možnosť ani len požiadať o preskúmanie takéhoto postupu ÚRSO. "Hoci rezort nemôže zasahovať do rozhodnutí ÚRSO, môže upozorňovať na to, aby rozhodnutia úradu neboli likvidačné. MH SR sa preto bude snažiť v maximálnej možnej miere dohliadať na transparentnosť rozhodnutí ÚRSO, aby nevznikali pochybnosti o možnom rozpore so zákonom," uviedol rezort.
Podľa analytika portálu energieprevas.sk Jozefa Badidu nie je v záujme spoločnosti tolerovať neplatičov, no je otázne, či takáto sankcia, zo strany zákonodarcu, nie je až príliš drakonická. "Strata podpory časti výrobcov však bude mať pozitívny efekt na výšku tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá zaťažuje všetkých slovenských odberateľov elektriny," upozornil Badida. "ÚRSO by v tomto smere mal byť len 'štatistom' povinným zoznam neplatičov, ktorí stratili podporu, zverejniť a aktualizovať," dodal Badida.
