TASR prináša výberovú chronológiu vojenských konfliktov v Európe po druhej svetovej vojne mimo územia Sovietskeho zväzu.
Autor TASR
Moskva/Kyjev 24. februára (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok v skorých ranných hodinách oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. Ruské jednotky zaútočili na viacerých miestach na ukrajinskom území.
TASR prináša výberovú chronológiu vojenských konfliktov v Európe po druhej svetovej vojne mimo územia Sovietskeho zväzu.
Povstanie východonemeckého obyvateľstva proti vláde v Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Začalo sa 17. júna 1953 vo východnom Berlíne štrajkom stavebných robotníkov a následne sa rozvinulo v rozsiahle protesty aj vo viacerých mestách NDR. Povstanie bolo potlačené sovietskymi okupačnými vojskami a východonemeckou políciou. Oficiálne sa hovorilo o siedmich obetiach, neoficiálne zdroje uvádzajú čísla 20 až 40.
4. novembra 1956 - intervencia sovietskych vojsk v Maďarsku proti účastníkom povstania, ktoré sa začalo 23. októbra. Účastníci protestných stretnutí žiadali politickú pluralitu a vystúpenie Maďarska z Varšavskej zmluvy. Povstanie bolo vyjadrením nesúhlasu maďarského obyvateľstva proti mocenskej politike Moskvy. Pri povstaní zahynulo viac než 2000 ľudí, podľa niektorých historikov mohlo ísť o desaťtisíce resp. státisíce obetí.
Vojenská intervencia piatich armád štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR, sa začala z 20. na 21. augusta 1968 s cieľom zastaviť reformný demokratizačný proces v Československu, na čele ktorého stál Alexander Dubček. Na operácii sa zúčastnilo okolo pol milióna vojakov, 800 lietadiel, viac ako 6300 tankov a 2000 diel. Bola to najväčšia ozbrojená akcia v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Priamo pri invázii zahynulo podľa historikov 137 ľudí.
Turecko začalo 20. júla 1974 vojenskú intervenciu na ostrove Cyprus s cieľom chrániť Cyperčanov tureckého pôvodu. Vojenský zásah označili oficiálne miesta v Ankare za Tureckú mierovú operáciu. Invázia trvala do 18. augusta a turecké jednotky obsadili počas vojenskej operácie severovýchodnú časť Cypru, ktorú obývali prevažne cyperskí Turci. Invázia sa skončila rozdelením ostrova na severnú a južnú časť.
Začala sa po vystúpení Slovinska Chorvátska zo zväzku s Juhosláviou. V noci z 26. na 27. júna jednotky Juhoslovanskej ľudovej armády (JĽA) obsadili hraničné slovinské priechody. Ostrý vojenský konflikt medzi slovinskou armádou a JĽA trval do 4. júla 1991.
Začala sa po vystúpení Chorvátska zo zväzku s Juhosláviou. Časť srbského obyvateľstva v Chorvátsku vyhlásila na svojom území "nezávislú" republiku (Krajina) orientovanú na Srbsko. Po bojoch medzi Chorvátskom a federálnou Juhoslovanskou armádou ovládanou Srbmi prišlo koncom roku 1991 k uzavretiu prímeria, kedy takmer 1/3 chorvátskeho územia nebola pod kontrolou Záhrebu. Chorvátska armáda získala územie obsadené Srbmi až v rokoch 1994 - 1995.
Začala sa vyhlásením nezávislosti Bosny a Hercegoviny od Juhoslávie. Historici ju označili za prvú vojnu v Európe po roku 1945, ktorá si vyžiadala približne 200.000 mŕtvych. Vojna sa skončila podpísaním daytonskej mierovej dohody.
Ozbrojený konflikt trval od 28. februára 1998 do 11. júna 1999. Boje prebiehali medzi silami Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktoré Kosovo kontrolovali pred vojnou a povstaleckou skupinou kosovských Albáncov, známou ako Kosovská oslobodzovacia armáda (UÇK).
24. marca 1999 sa začali letecké útoky NATO proti Juhoslávii. Intervencia aliancie v Juhoslávii mala zastaviť vyháňanie etnických Albáncov z Kosova. Išlo o prvú operáciu NATO od jej vzniku v roku 1949. Operácie NATO boli prerušené po tom, ako sa začal odsun juhoslovanských vojsk z Kosova. Útoky boli formálne zastavené 20. júna 1999 po úplnom stiahnutí juhoslovanskej armády z Kosova.
V apríli 2014 Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku, čo viedlo ku Konfliktu, ktorý si podľa OSN doteraz vyžiadal okolo 14.000 obetí.
TASR prináša výberovú chronológiu vojenských konfliktov v Európe po druhej svetovej vojne mimo územia Sovietskeho zväzu.
1953 - východonemecké povstanie
Povstanie východonemeckého obyvateľstva proti vláde v Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Začalo sa 17. júna 1953 vo východnom Berlíne štrajkom stavebných robotníkov a následne sa rozvinulo v rozsiahle protesty aj vo viacerých mestách NDR. Povstanie bolo potlačené sovietskymi okupačnými vojskami a východonemeckou políciou. Oficiálne sa hovorilo o siedmich obetiach, neoficiálne zdroje uvádzajú čísla 20 až 40.
1956 - intervencia sovietskych vojsk v Maďarsku
4. novembra 1956 - intervencia sovietskych vojsk v Maďarsku proti účastníkom povstania, ktoré sa začalo 23. októbra. Účastníci protestných stretnutí žiadali politickú pluralitu a vystúpenie Maďarska z Varšavskej zmluvy. Povstanie bolo vyjadrením nesúhlasu maďarského obyvateľstva proti mocenskej politike Moskvy. Pri povstaní zahynulo viac než 2000 ľudí, podľa niektorých historikov mohlo ísť o desaťtisíce resp. státisíce obetí.
1968 - intervencia armád Varšavskej zmluvy v Československu
Vojenská intervencia piatich armád štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR, sa začala z 20. na 21. augusta 1968 s cieľom zastaviť reformný demokratizačný proces v Československu, na čele ktorého stál Alexander Dubček. Na operácii sa zúčastnilo okolo pol milióna vojakov, 800 lietadiel, viac ako 6300 tankov a 2000 diel. Bola to najväčšia ozbrojená akcia v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Priamo pri invázii zahynulo podľa historikov 137 ľudí.
1974 - invázia Turecka na ostrove Cyprus
Turecko začalo 20. júla 1974 vojenskú intervenciu na ostrove Cyprus s cieľom chrániť Cyperčanov tureckého pôvodu. Vojenský zásah označili oficiálne miesta v Ankare za Tureckú mierovú operáciu. Invázia trvala do 18. augusta a turecké jednotky obsadili počas vojenskej operácie severovýchodnú časť Cypru, ktorú obývali prevažne cyperskí Turci. Invázia sa skončila rozdelením ostrova na severnú a južnú časť.
1991 - vojna v Slovinsku
Začala sa po vystúpení Slovinska Chorvátska zo zväzku s Juhosláviou. V noci z 26. na 27. júna jednotky Juhoslovanskej ľudovej armády (JĽA) obsadili hraničné slovinské priechody. Ostrý vojenský konflikt medzi slovinskou armádou a JĽA trval do 4. júla 1991.
1991 - 1995: vojna medzi Chorvátskom a Srbskom
Začala sa po vystúpení Chorvátska zo zväzku s Juhosláviou. Časť srbského obyvateľstva v Chorvátsku vyhlásila na svojom území "nezávislú" republiku (Krajina) orientovanú na Srbsko. Po bojoch medzi Chorvátskom a federálnou Juhoslovanskou armádou ovládanou Srbmi prišlo koncom roku 1991 k uzavretiu prímeria, kedy takmer 1/3 chorvátskeho územia nebola pod kontrolou Záhrebu. Chorvátska armáda získala územie obsadené Srbmi až v rokoch 1994 - 1995.
1992 – 1995: Vojna v Bosne
Začala sa vyhlásením nezávislosti Bosny a Hercegoviny od Juhoslávie. Historici ju označili za prvú vojnu v Európe po roku 1945, ktorá si vyžiadala približne 200.000 mŕtvych. Vojna sa skončila podpísaním daytonskej mierovej dohody.
1998 – 1999: vojna v Kosove
Ozbrojený konflikt trval od 28. februára 1998 do 11. júna 1999. Boje prebiehali medzi silami Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktoré Kosovo kontrolovali pred vojnou a povstaleckou skupinou kosovských Albáncov, známou ako Kosovská oslobodzovacia armáda (UÇK).
1999 - letecké útoky NATO proti Juhoslávii
24. marca 1999 sa začali letecké útoky NATO proti Juhoslávii. Intervencia aliancie v Juhoslávii mala zastaviť vyháňanie etnických Albáncov z Kosova. Išlo o prvú operáciu NATO od jej vzniku v roku 1949. Operácie NATO boli prerušené po tom, ako sa začal odsun juhoslovanských vojsk z Kosova. Útoky boli formálne zastavené 20. júna 1999 po úplnom stiahnutí juhoslovanskej armády z Kosova.
2014 - ozbrojený konflikt na Ukrajine
V apríli 2014 Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku, čo viedlo ku Konfliktu, ktorý si podľa OSN doteraz vyžiadal okolo 14.000 obetí.