Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
In memoriam sa do Siene slávy dostal obranca a neskôr úspešný tréner Pat Quinn, ktorý zomrel v novembri 2014 vo veku 71 rokov.
Autor TASR
Toronto 15. novembra (TASR) - Hokejoví útočníci Eric Lindros a Sergej Makarov, brankár Rogie Vachon a tréner Pat Quinn sa v pondelok zaradili do Siene slávy NHL. Slávnostne ich do nej uviedli na ceremónii v Toronte.
"Hokej je v prvom rade zábava. Žiadny iný šport nespája priateľov tak silno ako práve hokej," uviedol vo svojej reči Lindros. Niekdajší kanonier Philadelphie Flyers v NHL musel pre časté otrasy mozgu a viaceré zranenia predčasne ukončiť svoju profesionálnu kariéru už v roku 2007. V drese Kanady získal olympijské zlato na ZOH v roku 2002.
Lindros sa preslávil nielen hokejovým umením, ale aj odmietnutím hrať za Quebec Nordiques, ktorý ho draftoval v roku 1991 z prvého miesta. Napokon si dokázal vymodliť prestup k "letcom", kde strávil väčšinu kariéry. Nekompromisný center si zahral sedemkrát v Zápase hviezd, v roku 1995 získal Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča (MVP) a v rovnakom čase bol súčasťou najlepšieho tímu sezóny. V základnej časti NHL odohral spolu 760 zápasov a nazbieral v nich 865 bodov.
Makarov bol v Rusku dlho členom legendárneho útoku "KLM" spolu s Vladimirom Krutovom a Igorom Larionovom. Vo svojej domovine odohral prvých jedenásť sezón profesionálnej kariéry. Debut v NHL si odkrútil až ako 31-ročný v roku 1989 a hneď získal Calderovu trofej. V profilige odohral spolu 424 zápasov a pripísal si 384 bodov. Obliekal dresy Calgary, San Jose a Dallasu. V reprezentačnom drese získal dvakrát olympijské zlato a osem titulov majstra sveta. Poďakoval sa najmä svojim starším bratom Jurijovi a Nikolajovi, ktorí ho priviedli k hokeju. Nikolaj bol jeho prvým koučom. "Naučil ma veľa o tomto prekrásnom športe. Veľmi sa snažil, aby mi odovzdal všetko, čo vie," povedal niekdajší skvelý krídelník.
Vachon si v NHL pripísal 355 víťazstiev za Montreal, Los Angeles, Detroit a Boston. Počas svojej 16-ročnej kariéry získal trikrát Stanleyho pohár a v drese Kanady bol najlepším brankárom i MVP na Kanadskom pohári v roku 1976. Publikum v Toronte pobavil historkou, ako sa 14-ročný dostal do hokejovej bránky v jeho rodnom Palmarolle. "Mužský tím nevedel nájsť takého blázna, ktorý by sa pod holým nebom postavil do bránky pri mínus desiatich stupňoch. Jedného dňa prišiel tréner Larouche k nám domov a snažil sa presvedčiť moju mamu a otca, aby mi dovolili za nich hrať. Podarilo sa mu to. Preto ďakujem mame, otcovi a Larouchemu, že tu dnes môžem stáť."
In memoriam sa do Siene slávy dostal obranca a neskôr úspešný tréner Pat Quinn. Zomrel v novembri 2014 vo veku 71 rokov. V NHL viedol Philadelphiu, Los Angeles, Vancouver, Toronto a Edmonton, s Flyers v roku 1980 a s Canucks v roku 1994 sa dostal až do finále Stanleyho pohára. Ako tréner Kanady vybojoval s tímom zlato na ZOH v roku 2002 a o dva roky neskôr jeho zverenci vyhrali aj Svetový pohár. Pred trénerskou kariérou obliekal v profilige dresy Toronta, Vancouveru a Atlanty Flames. Ocenenie za neho prebrala dcéra Kalli.
"Hokej je v prvom rade zábava. Žiadny iný šport nespája priateľov tak silno ako práve hokej," uviedol vo svojej reči Lindros. Niekdajší kanonier Philadelphie Flyers v NHL musel pre časté otrasy mozgu a viaceré zranenia predčasne ukončiť svoju profesionálnu kariéru už v roku 2007. V drese Kanady získal olympijské zlato na ZOH v roku 2002.
Lindros sa preslávil nielen hokejovým umením, ale aj odmietnutím hrať za Quebec Nordiques, ktorý ho draftoval v roku 1991 z prvého miesta. Napokon si dokázal vymodliť prestup k "letcom", kde strávil väčšinu kariéry. Nekompromisný center si zahral sedemkrát v Zápase hviezd, v roku 1995 získal Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča (MVP) a v rovnakom čase bol súčasťou najlepšieho tímu sezóny. V základnej časti NHL odohral spolu 760 zápasov a nazbieral v nich 865 bodov.
Makarov bol v Rusku dlho členom legendárneho útoku "KLM" spolu s Vladimirom Krutovom a Igorom Larionovom. Vo svojej domovine odohral prvých jedenásť sezón profesionálnej kariéry. Debut v NHL si odkrútil až ako 31-ročný v roku 1989 a hneď získal Calderovu trofej. V profilige odohral spolu 424 zápasov a pripísal si 384 bodov. Obliekal dresy Calgary, San Jose a Dallasu. V reprezentačnom drese získal dvakrát olympijské zlato a osem titulov majstra sveta. Poďakoval sa najmä svojim starším bratom Jurijovi a Nikolajovi, ktorí ho priviedli k hokeju. Nikolaj bol jeho prvým koučom. "Naučil ma veľa o tomto prekrásnom športe. Veľmi sa snažil, aby mi odovzdal všetko, čo vie," povedal niekdajší skvelý krídelník.
Vachon si v NHL pripísal 355 víťazstiev za Montreal, Los Angeles, Detroit a Boston. Počas svojej 16-ročnej kariéry získal trikrát Stanleyho pohár a v drese Kanady bol najlepším brankárom i MVP na Kanadskom pohári v roku 1976. Publikum v Toronte pobavil historkou, ako sa 14-ročný dostal do hokejovej bránky v jeho rodnom Palmarolle. "Mužský tím nevedel nájsť takého blázna, ktorý by sa pod holým nebom postavil do bránky pri mínus desiatich stupňoch. Jedného dňa prišiel tréner Larouche k nám domov a snažil sa presvedčiť moju mamu a otca, aby mi dovolili za nich hrať. Podarilo sa mu to. Preto ďakujem mame, otcovi a Larouchemu, že tu dnes môžem stáť."
In memoriam sa do Siene slávy dostal obranca a neskôr úspešný tréner Pat Quinn. Zomrel v novembri 2014 vo veku 71 rokov. V NHL viedol Philadelphiu, Los Angeles, Vancouver, Toronto a Edmonton, s Flyers v roku 1980 a s Canucks v roku 1994 sa dostal až do finále Stanleyho pohára. Ako tréner Kanady vybojoval s tímom zlato na ZOH v roku 2002 a o dva roky neskôr jeho zverenci vyhrali aj Svetový pohár. Pred trénerskou kariérou obliekal v profilige dresy Toronta, Vancouveru a Atlanty Flames. Ocenenie za neho prebrala dcéra Kalli.
