Bratislava 22. novembra (TASR) - Peter Forsberg je dnes vlastne šťastný 44-ročný muž. V NHL ho "pretriasané" otrasy mozgu neprenasledovali fatálne, spôsobili len zlomok jeho výdatných absencií. Tešil sa z dvoch triumfov v Stanleyho pohári, má Hartovu trofej, uviedli ho do Siene slávy NHL. Ešte v mladom veku strelil v zlatom olympijskom finále 1994 azda najslávnejší gól v dejinách hokeja. Má dva tituly zo ZOH i z MS, venuje sa obľúbenej charite a so svojou partnerkou má dve krásne deti, 5-ročného Lennoxa a 4-ročnú Lily.

No nebolo v jeho športovej kariére všetko o slastiach úspechu, medzitým, prakticky v každej sezóne prežíval aj strasti z rôznych zranení. Napriek tomu podľa dobových poznaní, vyjadrení niektorých analytikov, trénerov a hokejistov i podľa štatistík nebolo lepšieho hokejistu v "post-Gretzky-Lemieux" ére. "Je pravdepodobne najkompletnejší hráč v našom odvetví. Na oboch stranách klziska. Je taký silný v defenzíve a taký nesebecký v útočnom pásme!" povedal svojho času zámorským médiám Joe Sakic. Ocenil dlhoročného spoluhráča, s ktorým vytvorili unikátnu dvojicu prvotriednych centrov. Tento luxus na poste stredného útočníka (jemná paralela so súčasným "crosby-malkinovským Pittsburghom) priniesol Coloradu Avalanche okrem iného aj dva triumfy v Stanleyho pohári v intervale prvých šiestich rokov existencie klubu.

Jeden z najinšpiratívnejších hokejistov histórie prenikol do povedomia verejnosti ešte pred vstupom do NHL. Zrejme naveky zostane držiteľom rekordu v kanadskom bodovaní turnajov MSJ (42 bodov) a bezpochyby sa na šampionátoch do 20 rokov už nestane, aby jeden hráč nazbieral na jednej akcii 31 bodov (7+24). Výslednica z roku 1993, teda v 7 zápasoch priemerne 4,5 bodu, vyráža hokejovým zasvätencom dych. Vtedy na domácich MSJ žiaril prvý útok s Forsbergovým odvekým kamarátom Markusom Näslundom (24 bodov), pričom tretí v poradí Čech David Výborný nenazbieral ani polovicu zápisov hlavnej hviezdy turnaja. Mladučký Peter však opäť zlato nezískal (vyhrala Kanada), no paradoxne medzi dvoma striebornými juniorskými vrcholmi získal titul svetového šampióna na najvyššom fóre, keď v Prahe 18-ročný extratalent okrem iného otvoril skóre víťazného finále proti Fínsku.

V jeho už definitívne dospelej kariére sa to do zlata zaligotalo hneď o rok aj na ZOH. Aj vďaka legendárnemu gólu, dosiahol ho v nájazdovom rozstrele fintou vtedy nevídanou. Síce mu formálne zaručila doživotnú slávu, ale nežil z nej, lebo kariéru naplnil ešte rozmernejšími obsahmi. Sú rámcované zlatými olympijskými medailami. Moment z roku 1994 zaznamenali do análov nesmrteľnosti aj vďaka tomu, že vo Švédsku vydali v tejto súvislosti poštovú známku s vyobrazením zakončujúceho útočníka. Vtedy mal Forsberg dvadsať a o dvanásť rokov neskôr opäť stal na piedestáli piatich kruhov.

Turínske zlaté expozé 2006 v podaní "Foppu" bolo typické v pokročilom štádiu jeho kariéry. Univerzálnemu centrovi pre nedoliečené slabiny hrozila neúčasť na oboch vrcholoch najlepšieho švédskeho hokejového roka. Na MS v Rige už chýbal, ale tri mesiace predtým na olympijskom fóre nie. Pre sústavu rôznych zranení na čele s boľavým ľavým členkom nastúpil až od tretieho kola základnej časti, štvrté opäť vynechal, potom si spolu s ostatnými hráčmi "Tre Kronor" "zatrénoval" v kontroverznom zápase proti Slovensku. Vo vyraďovacej časti tradične odviedol svojmu tímu neoceniteľné služby. Tak ako počas celej kariéry pútal na seba množstvo pozornosti a energie súperov, rozdával optimálne puky spoluhráčom a symbolicky bol konštruktérom zlatej akcie celého turnaja.

Takto si bolo treba "Foppu" pamätať, jeho pokusy o návrat natruc neustálym zraneniam vyzerali rozpačito a kŕčovito. On si to našťastie mohol dovoliť, lebo aj v ére svojej pretiahnutej labutej piesne nechával jasné štatistické stopy. V uzávierke transakcií v roku 2007 prestúpil z tímu Philadelphie do Nashvillu po tom, ako "letci" nedokázali v sezóne vyhrať v ani jednom zo 16 zápasov bez svojho "pilota" v zostave a z toho 13-krát tvrdo pristáli v riadnom čase...

Rodák z malého, ale hokejovo okutého Örnsköldsviku predviedol vrcholovú kariéru, ktorá bola poldruha desaťročia okrem individuálnych a tímových úspechov popretkávaná početnými zdravotnými problémami. Tie mu síce nezabránili naplno rozvinúť talent, ale určite boli dôvodom, prečo je v historických štatistikách až v druhej garnitúre hviezd svetového hokeja a nedosiahol takú bodovú žatvu ako jeho súčasníci na čele s Jaromírom Jágrom či Matsom Sundinom.

Peter Forsberg dohral svoju jedinú celú sezónu základnej časti ešte v roku 1996. Bola to aj jeho prvá plná sezóna v profilige (rok predtým vo výlukou redukovanej vynechal jeden zápas) a pridal aj maximálny počet v play off. S Coloradom to dotiahol až do zisku Stanleyho pohára rok po tom, čo ním pohrdli vo Philadelphii v prospech získania Kanaďana Erica Lindrosa. Draftový prvovýber Flyers išiel v rámci megavýmeny do Quebecu a z neho sa potom spolu s celou organizáciou presťahoval do Denveru. Aj keď Lindros urobil hviezdnu kariéru, vo Philadalphii trpko sledovali galaktické rozsahy odvrhnutého Európana. Colorado Avalanche sa ako nový klub na mape NHL okamžite katapultoval na výslnie, 22-ročný švédsky center mal v 82 zápasoch základnej časti 116 bodov (30+86) a vo vyraďovacej fáze svojmu tímu pomohol 21 bodmi (10+11) v 22 zápasoch.

Odvtedy už nikdy nemal pokoj od zdravotných strastí. Do jari 2002 vynechal v základnej fáze 155 zo 492 zápasov a v sezóne 2002/03 ďalších sedem. Ani to mu však nezabránilo vyhrať kanadské bodovanie s bilanciou 106 bodov v 75 vystúpeniach, za čo získal dve najcennejšie individuálne trofeje. Pri celkovom pohľade na jeho kariéru a čísla aj odborníci žasli. "Je mág. Robí veci, ktoré sme podľa mňa predtým nevideli," vyjadril sa svojho času vplyvný generálny manažér denverského klubu Pierre Lacroix.

Forsberga neposlúchali slabiny, kolená a postupne najmä členky. Mal škaredo narazený stehenný sval, naštiepené rebro, problémy s bedrami, zápästím i achilovkou. Mal natrhnutú slezinu a operovali mu rameno. Väčšina zranení vyplývala z jeho štýlu hry, to je jeho odvrátená strana vrcholového športovania. "Priniesol zriedkavú kombináciu hráčskej veľkosti, sily, talentu, súťaživosti a charakteru. Forsberg robí hokej okolo seba lepším, to je najvyšší kompliment v hokejových kruhoch," uviedol v roku 2003 webportál NHL v rubrike "Do hĺbky". Úvaha vyšla pod titulkom "Pre Forsberga žiadne označenia, len veľkosť".

Niežeby viacerí iní tvoriví hokejisti nedokázali skĺbiť hru do tela s tvorivosťou, ale Forsberg obe línie dotiahol do komplexie. Mnohé gólové akcie vtipne rozohrával po tvrdých hitoch, ktorými bral puky súperom kdekoľvek na ľadovej ploche. V jednom striedaní zvládal protivníkov bodyček, osobný súboj pri mantineli, bekčekingový obrat akcie i neskutočný pas do zakončenia spoluhráča. Nevynikal ani v krytí puku, ani rýchlosťou, ani streľbou, lenže aj tieto činnosti ovládal na vysokej úrovni. A predovšetkým vynikal nevyspytateľným pohybom, intuíciou, palicovou technikou a periférnym vnímaním hry.

Kto bol alebo je najlepší hokejista éry po dvojici legiend Wayne Gretzky, Mario Lemieux, to je samozrejme relatívne. U Forsberga niet pochýb o jeho prenikavej komplexii. Tak či onak ani Jaromír Jágr ako jeho vrstovník a ani Sidney Crosby ako najväčšia hviezda uplynulého desaťročia, nedosahujú niektoré zásadné parametre Forsbergových individuálnych údajov. U fenomenálneho Čecha treba vziať do úvahy aj fantastickú dĺžku kariéry a logické znižovanie produktivity, lenže aj v prípade charizmatického Švéda ide o špecifické kontexty kariéry.

Najväčší konštruktér svojej éry má dva prstene šampióna NHL (1996 a 2001), je víťaz Calderovej trofeje pre najlepšieho nováčika súťaže z roku 1995, držiteľ prestížnych trofejí Harta a Arta Rossa z roku 2003. Majster sveta 1992 a 1998 a olympijský víťaz z Lillehammeru 1994 i Turína 2006 pre zdravotné patálie zmeškal viacero ďalších akcií. Napríklad šancu reprezentovať rodnú vlasť na svetovom šampionáte 2006 v Rige a tak o možnosť byť pri historickom double v podobe olympijského triumfu a titulu majstra sveta v jednom roku.

Napriek vrtkavému zdraviu stihol v NHL odohrať 708 zápasov základnej časti s bilanciou 885 bodov. V play off má pri 151 zápasoch impozantné čísla 171 (64+107). Ako však spievajú Depeche Mode v klasickej "Everything counts (in large amounts)", všetko sa počíta vo veľkom množstve a takže údaje vrstovníkov Forsbergove počiny zatieňujú. No sú tu aj iné ukazovatele s väčšou mierou objektivity, teda priemerné zisky a bilancia v najnáročnejších fázach sezón. Podľa týchto čísiel je "Foppa" v modernej ére svetového hokeja minimálne najvýznamnejší tvorca hry a top-univerzál.

Hráčom produktivita v play off zvyčajne klesá, no Forsberg si svoj dlhodobý priemer približne zachoval - s údajom 1,13 bodu na zápas je v historických tabuľkách na 8. mieste a pred ním sú len velikáni dávnejších časov. Mimochodom, Peter Šťastný má rovnaký priemer ako "Foppa". Sidney Crosby, ešte stále na vrchole kariéry, má 1,11, no je reálny predpoklad, že tento priemer si už príliš dlho zvyšovať nebude, práve naopak. Podobne jeho klubový spoluhráč Jevgenij Malkin (1,05). Jágr je už pod jedným bodom na zápas, v čase keď jeho švédsky rovesník končil, bol na hranici rovného bodu.

Výrazne podpornú štatistiku ponúka tzv. "tabuľka pravdy", teda kritérium, ktoré parciálne nemusí ukazovať nič, ale dlhodobo veľmi veľa. Nečudo, že v nej má Forsberg ešte úžasnejšie "výkazy", veď jeho parametre definoval štatút priam dokonalého "two-way player". Veľa gólov vyprodukoval a mnohým zabránil, na rozdiel od viacerých hviezd, ktoré zbierajú body v presilovkách a mínusky pri štandardnom počte hráčov na ľade. V počte plusových bodov sú pred ním tiež len niekoľkí profiligoví "dinosauri", z nich len traja útočníci (Gretzky, Jari Kurri a Glen Anderson). V ére prelomu tisícročí Forsberg ako "forvard" vyčnieva. K 54 pluskám sa ako-tak priblížil so 41 iba krajan Henrik Zetterberg. Jágr má v 208 vyraďovacích zápasoch bilanciu 30 plusiek. Forsberg vykazoval vysoký pluskový koeficient aj v základnej časti, predovšetkým vo svojej štandardnej časti kariéry. Bol proste hráč do každého hokejového "počasia", ktorého úžasnú stabilitu a spoľahlivosť výkonov neurčovala (aj tak vysoká) produktivita.

Rozmieňajúc na drobné Sakicov výrok o nesebeckosti, významný údaj je aj priemer jeho gólov v dvoch fázach sezón. V tej nadstavbovej má jasne vyšší podiel gólov na zápas ako v základnej (0,424 vs. 0,352), čo vystihuje jeho hokejovú povahu - v plejáde kombinačných akcií zápasového seriálu radšej hľadal voľných spoluhráčov, ale keď išlo do tuhého v neúprosnej vyraďovačke, "nebránil sa" strieľaniu rozhodujúcich gólov. Jágr so štatútom lepšieho kanoniera má dokonca nižší gólový priemer ako Forsberg a aj opačnú komparáciu dvoch fáz (0,375 vs. 0,445). Ale to majú vlastne všetci velikáni - Gretzky, Lemieux, Šťastný, Crosby atď. Jedine Joe Sakic je tesne na tom unikátnom brehu so svojim dlhoročným spoluhráčom (0,488 vs. 0,454), čo ešte umocňuje jeho charakteristiku Petra Forsberga.

"Two much Peter Forsberg and Joe Sakic of Colorado are the NHL's best center pairing since Gretzky and Messier," napísal renomovaný magazín Sports Illustrated v roku 1996 niekoľko mesiacov po zisku Stanleyho pohára. Na začiatku klasická slovná hračka idiomatickej angličtiny - namiesto "Too much" (príliš veľa) zadané "Two much" (dvaja veľa) a význam titulku vo voľnom preklade "Veľká dvojka Peter Forsberg a Joe Sakic predstavuje v NHL najlepší pár centrov od čias Gretzky-Messier".

Coloradská hokejová dynastia s dvoma "nesebeckými" esami by toho iste dokázala ešte viac, nebyť zdravotných trampôt charizmatického Švéda. A tak sa núka téza, že šťastné boli všetky tímy, v ktorých Peter Forsberg hral a väčšinou aj nešťastné, že pre zranenia hral menej, ako bolo treba. Obraznejšie vyjadrené - napriek horšej zápasovej "dochádzke" mal skvelé "výkazy práce". Sám na konci kariéry skromne vyhlásil: "V každom prípade to bol pre mňa dobrý hokejový život."