Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia NHL

Útek bratov Šťastných za železnú oponu detailne prezrádza kniha

Peter Šťastný, archívne foto Foto: TASR/Pavel Neubauer

Čitateľ sa dozvedá o vtedajšom komunistickom systéme, keď strana rozhodovala o všetkom, aj v hokeji.

Bratislava 4. októbra (TASR) - Podľa kanadského portálu tvasports.ca sa z histórie slávnych slovenských hokejistov - bratov Šťastných môže stať film. Tréner a skaut Gilles Léger, organizátor ich dramatického úteku z Československa, s hollywoodskym producentom pracuje na scenári.

Predlohou k filmu je kniha Bratia Šťastní, ktorú s Légerom napísal novinár Robert Laflamme. Jej podtitul Pravda o legendárnom úteku za železnú oponu po desaťročiach detailne prezrádza, ako sa to stalo v prísne stráženom komunistickom režime.

Léger uľahčil príchod československej hokejovej hviezdy Václava Nedomanského (1974) do prestížnej zámorskej profesionálnej ligy NHL. To bol prvý hokejista z východnej Európy, ktorý opustil svoju krajinu. Skaut si vyhliadol bratov Šťastných, ktorých chcel mať v jednom útoku mužstva Quebec Nordiques. Niekde čítal o fenoméne Šťastných a sníval o ich získaní predtým, ako im napadlo opustiť vlasť.

Čitateľ sa dozvedá o vtedajšom komunistickom systéme, keď strana rozhodovala o všetkom, aj v hokeji. Hráčom a členom výpravy bola ponúkaná výhodná spolupráca, aby všeličo na iných prezrádzali. Do zahraničia chodievali aj tajní v civile, ktorí okrem sledovania pohybu hráčov v osobnom voľne im prehľadávali batožinu.

"Vymenoval mi všetky predmety, ktoré som si vzal na cestu. Z toho môžete usúdiť, ako nás sledovali aj aké úskoky používali," spomína Marián, keď odhalil agenta vydávajúceho sa za novinára. Okrem toho pociťoval aj diskrimináciu v reprezentácii, kde Slováci boli ojedinelými výnimkami, pritom Marián s Petrom sa zaslúžili o titul majstrov sveta pre Československo (1976, 1977).

V sezóne 1977/1978 začali traja bratia Šťastní hrať v jednom útoku Slovana Bratislava. O rok neskôr sa výrazne zaslúžili o historické slovenské víťazstvo v lige. Na juniorských majstrovstvách sveta v Kanade (1978) Antona vybrali do All Star šampionátu a neskôr kuriózne zistil, že bol prvým Slovákom žiadaným v drafte NHL. Na zimnej olympiáde v Lake Placid (1980) v USA sa chceli funkcionári z Quebecu tajne kontaktovať s bratmi, no pre bezpečnostné opatrenia neúspešne. S ich výkonom na ľade bol nadšený aj prezident klubu Marcel Aubut a jeho záujem o nich rástol.

S prípravou úteku Šťastných prišli 21. augusta 1980 zámorskí funkcionári na hokejový turnaj do rakúskeho Innsbrucku. Uskutočnili sa tajné rokovania a rozhodnutie Petra s Antonom, že sa nevrátia domov. Po nočnej ceste autom do Viedne zažili dramatické chvíle. S pomocou imigračného úradu kanadského veľvyslanectva a rakúskych policajtov odviedli Šťastných z hotela, kde boli československí tajní agenti, a šialenou jazdou ich eskortovali na letisko Schwechat. Tam sa dráma stupňovala, pretože Petrovu manželku vo vysokom stupni tehotenstva nechceli pustiť do lietadla. Nakoniec to dobre dopadlo a bratia mali na druhý deň po príchode do Kanady veľkolepú tlačovú besedu s prekvapenými novinármi, že ich vidia.

Horšie bol na tom doma Marián, ktorého vyradili zo Slovana a bol pod sprísneným dohľadom pre podozrenie, že odíde za bratmi. Jeho premyslený ilegálny tajný odchod s manželkou a troma deťmi v júni 1981 bol ešte riskantnejší. Marián spomína, že sa dozvedel o prepustení 40 policajtov po jeho úteku. Traja bratia konečne mohli opäť spolu robiť to, čo ich najviac bavilo a vytvorili veľmi úspešný útok, ktorý lákal divákov. Zapísali sa do histórie, keď Medzinárodná federácia ľadového hokeja zaradila ich príchod do Kanady na 46. miesto zo sto udalostí, ktoré poznačili storočie jej existencie (1908-2008).

Kniha okrem iných zaujímavosti vtedajšej doby spomína aj ďalšie aktivity bratov. Čitateľ sa dozvie, že Marián Šťastný zo Švajčiarska organizoval protestné zhromaždenie proti totalitnému režimu v Československu - Sviečkovú manifestáciu, ktorá bola v deň jeho narodenín 25. marca 1988. Po páde železnej opony (1989) sa bratia bez obáv zo zatknutia vracajú do rodnej krajiny, ale žijú s rodinami v zahraničí. Peter pôsobil za Slovensko ako poslanec Európskeho parlamentu (2004-2014). Ešte predtým sa ako hráč spolu s Antonom zaslúžili o hokejové úspechy Slovenska a návrat do elitnej skupiny.