Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa primátora Hattasa myšlienka priniesť do Nitry fragmenty Berlínskeho múru nie je nová. Miesto v parčíku na rohu Farskej a Skalnej ulice vybrali podľa jeho slov na útvare hlavného architekta.
Autor TASR
Nitra 2. novembra (TASR) – Nový pamätník, ktorý bude pozostávať z fragmentov Berlínskeho múru, rozhádal nitrianskych mestských poslancov. Viacerým sa nepáčilo, že sa o pamätníku dozvedajú, až keď na jeho výstavbu majú schváliť 10.000 eur. Rovnako kritizovali, že naň pôjdu peniaze pôvodne určené na správu a údržbu komunikácií. Podľa primátora Mareka Hattasa myšlienka nie je nová.
„Ja sa pýtam, máme tak dobre opravené komunikácie? Obyvatelia sídliska Klokočina majú oprávnené požiadavky na osvetlenie v tmavých častiach a na to nie sú peniaze. Ale na občiansky pamätník vieme peniaze vyčleniť,“ skonštatoval poslanec Pavol Obertáš.
Chýbajúce informácie aj zámer kritizoval aj poslanec Miloš Dovičovič. „Toto je to, na čo potrebujeme dať peniaze? Potrebujeme stavať tri kusy betónu dovezené z Berlína? Áno, sú tu argumenty o tom, že ich máme zadarmo a pozemok je za jedno euro. Ale teraz máme vyčleniť 10.000 eur a potom možno budeme schvaľovať ďalšie financie,“ vyhlásil Dovičovič.
Podľa primátora Hattasa myšlienka priniesť do Nitry fragmenty Berlínskeho múru nie je nová. Miesto v parčíku na rohu Farskej a Skalnej ulice vybrali podľa jeho slov na útvare hlavného architekta. „Ide o dočasné riešenie, pretože je tu ešte šanca získať ,elkový' panel, ktorý je ešte ikonickejší. Preto ide o dočasné osadenie. Chceme to stihnúť do 16. novembra, keď si v Nitre zvykneme pripomínať Nežnú revolúciu,“ uviedol.
Viceprimátor Daniel Balko pripomenul, že s nápadom na zriadenie pamätníka prišiel niekdajší hovorca Ústavu pamäti národa Tibor Ujlacký. „V roku 2017 oslovil vtedajšie vedenie mesta Nitra, ktoré na ponuku nereflektovalo. My sme začali komunikovať. Bolo tu upozornenie z Múzea Berlínskeho múru v Nemecku, že sú k dispozícii posledné fragmenty a je o ne veľký záujem. Keby sa nekonalo, múr by v meste nebol,“ vysvetlil Balko. Podľa jeho slov sa do procesu zapojilo aj ministerstvo zahraničných vecí, ktoré považovalo dovezenie častí múru za súčasť svojej agendy.
Aj vďaka tomu sa podľa Balka podarilo do presunu zapojiť ozbrojené sily oboch krajín, ktoré časti múru previezli. „Už z tohto môže byť jasné, že ide o významnú záležitosť. Názor na to, či má niekde stáť fragment Berlínskeho múru, je vec hodnotového založenia každého z nás. Ja si myslím, že mať na Slovensku a zo Slovenska iba v Nitre symbol slobody známy na celom svete je jednoducho významná vec. Ak hovoríme o 10.000 eurách, tak verím, že diskutujeme iba o využití tejto sumy a nie o tom, či v Nitre má alebo nemá byť osadený symbol slobody,“ zdôraznil Balko.
„Ja sa pýtam, máme tak dobre opravené komunikácie? Obyvatelia sídliska Klokočina majú oprávnené požiadavky na osvetlenie v tmavých častiach a na to nie sú peniaze. Ale na občiansky pamätník vieme peniaze vyčleniť,“ skonštatoval poslanec Pavol Obertáš.
Chýbajúce informácie aj zámer kritizoval aj poslanec Miloš Dovičovič. „Toto je to, na čo potrebujeme dať peniaze? Potrebujeme stavať tri kusy betónu dovezené z Berlína? Áno, sú tu argumenty o tom, že ich máme zadarmo a pozemok je za jedno euro. Ale teraz máme vyčleniť 10.000 eur a potom možno budeme schvaľovať ďalšie financie,“ vyhlásil Dovičovič.
Podľa primátora Hattasa myšlienka priniesť do Nitry fragmenty Berlínskeho múru nie je nová. Miesto v parčíku na rohu Farskej a Skalnej ulice vybrali podľa jeho slov na útvare hlavného architekta. „Ide o dočasné riešenie, pretože je tu ešte šanca získať ,elkový' panel, ktorý je ešte ikonickejší. Preto ide o dočasné osadenie. Chceme to stihnúť do 16. novembra, keď si v Nitre zvykneme pripomínať Nežnú revolúciu,“ uviedol.
Viceprimátor Daniel Balko pripomenul, že s nápadom na zriadenie pamätníka prišiel niekdajší hovorca Ústavu pamäti národa Tibor Ujlacký. „V roku 2017 oslovil vtedajšie vedenie mesta Nitra, ktoré na ponuku nereflektovalo. My sme začali komunikovať. Bolo tu upozornenie z Múzea Berlínskeho múru v Nemecku, že sú k dispozícii posledné fragmenty a je o ne veľký záujem. Keby sa nekonalo, múr by v meste nebol,“ vysvetlil Balko. Podľa jeho slov sa do procesu zapojilo aj ministerstvo zahraničných vecí, ktoré považovalo dovezenie častí múru za súčasť svojej agendy.
Aj vďaka tomu sa podľa Balka podarilo do presunu zapojiť ozbrojené sily oboch krajín, ktoré časti múru previezli. „Už z tohto môže byť jasné, že ide o významnú záležitosť. Názor na to, či má niekde stáť fragment Berlínskeho múru, je vec hodnotového založenia každého z nás. Ja si myslím, že mať na Slovensku a zo Slovenska iba v Nitre symbol slobody známy na celom svete je jednoducho významná vec. Ak hovoríme o 10.000 eurách, tak verím, že diskutujeme iba o využití tejto sumy a nie o tom, či v Nitre má alebo nemá byť osadený symbol slobody,“ zdôraznil Balko.
