Cabaj-Čápor 30. decembra (TASR) – Cabaj-Čápor je s viac ako 4000 obyvateľmi druhou najväčšou obcou v Nitrianskom okrese. Skladá sa z dvoch kedysi samostatných obcí, ktoré sa v minulosti niekoľkokrát rozdelili a opäť zlúčili. Naposledy došlo k ich spojeniu do jedného sídelného útvaru v roku 1974. Dnešný Cabaj-Čápor je vidieckou aglomeráciou, v ktorej sú okrem dvoch dedín zahrnuté aj starobylé osady Pereš, Riegler, Hrúšťov a Fízeš a postupne sa rozrastajúca novodobá osada Nový Cabaj.

Podľa jazykovedca a slavistu Jána Stanislava je názov Cabaj odvodený od ľudového pomenovania šantivého, dobiedzavého chlapca. Meno Cabaj patrilo aj zemianskej rodine Czabaiovcov. Jeden z jej členov, Tomáš, prednášal začiatkom 15. storočia na Viedenskej univerzite metafyziku. Meno obce Čápor sa zasa odvodzuje od slova capnúť a súvisí s pastierskym bičom s krátkou rukoväťou, ktorý bol nazývaný čapor.

Prvá písomná zmienka o Cabaji je v Zoborskej listine z roku 1113, Čápor sa po prvý raz spomína v listine ostrihomského arcibiskupa Martíria z roku 1156, ktorou dáva ostrihomským kanonikom desiatky zo 70 dedín, aby zažehnal ich časté hladovanie. Samotné osídlenie tejto oblasti však siaha až do mladšej doby kamennej, čo potvrdzujú aj výsledky archeologických nálezov. V okolí obce sa našli pamiatky z rôznych období praveku. Významným nálezom bola mohyla z doby bronzovej i stredoveké pohrebisko z 11. storočia.

Obce Cabaj a Čápor boli po prvý raz zlúčené v roku 1924. Dovtedy sa dlhé storočia vyvíjali samostatne. Zatiaľ čo Cabaj patril podľa dochovanej listiny z roku 1248 k Nitrianskemu hradu, Čápor bol majetkom Nitrianskej kapituly a neskôr Nitrianskeho biskupstva. Starosta obce Jozef Ligač pripomenul, že rozdielni vlastníci dedín spôsobili, že vývoj v oboch obciach bol odlišný. "Cabaj bol súčasťou kráľovských majetkov a postupne sa z neho stala zemianska obec. Bolo to spôsobené tým, že ak kráľ chcel niekoho odmeniť, daroval mu pôdu zo svojich majetkov. Viacerých zemanov odmenil práve pozemkami v Cabaji," vysvetlil Ligač.

Čápor bol biskupským majetkom, ktorý sa podľa cirkevného práva nesmel deliť. Ak sa teda aj niektorý Čáporan vyznamenal a kráľ ho povýšil do zemianskeho stavu, nemohol dostať za odmenu pôdu v čáporskom chotári. "Kráľ mu ju vydelil na niektorom svojom majetku a nový zeman z Čápora odchádzal na svoju vlastnú zem inam," povedal o rozdielnom vývoji Cabaja a Čápora Ligač. Kvôli nemu v Čápore nežil ani jeden zeman, zatiaľ čo v Cabaji bolo podľa daňového súpisu z 18. storočia 16 zemianskych rodín. K najbohatším patrili Gellérdovci, ktorí si okrem paholkov mohli dovoliť aj 14 sluhov.

Aj napriek tomu, že Cabaj-Čápor už niekoľko desaťročí existuje ako jedna obec, viacerí jej obyvatelia priznávajú, že predovšetkým starší ľudia stále vnímajú rozdiel medzi Cabajčanmi a Čáporčanmi. Podľa starostu preto aj obecné zastupiteľstvo pri svojich rozhodnutiach dbá na to, aby sa obe časti dediny rozvíjali rovnako a peniaze z rozpočtu boli vynakladané spravodlivo. "V súčasnosti však rozdiely medzi Cabajom a Čáporom pomaly odznievajú. Sťahuje sa k nám pomerne veľa ľudí z mesta, takže tie väzby a identifikácia ľudí s niekdajším starým Cabajom alebo Čáporom už postupne miznú," dodal Ligač.

Okolie obce ponúka krásnu prírodu vhodnú na nenáročnú turistiku

Lesíky, polia a zvlnené pahorky tvoria krajinu v okolí dediny Cabaj-Čápor. Pre ľudí, ktorí majú radi nenáročnú prímestskú turistiku, je príroda a terén pri tejto obci neďaleko Nitry ideálnym cieľom.

Turistov sem privedie cyklistická trasa, ktorú zriadil Nitriansky samosprávny kraj. Vedie od Ivanky pri Nitre, cez osadu Fízeš až do Svätoplukova, Mojmíroviec, Štefanovičovej a Poľného Kesova. "Nenáročný terén ponúka zaujímavé výhľady. Turisti si môžu vychutnať prechádzky v chotári Cabaj-Čápora a dva chovné rybníky v údoliach, ponúkajú množstvo prekrásnych zákutí, ktoré sa oplatí vidieť," uviedol starosta obce Jozef Ligač.

Záujemcovia, ktorí si chcú zajazdiť na koňoch, môžu navštíviť Ranč Nové sedlo v osade Fízeš, ktorá sa nachádza na značenej cykloceste. "Konajú sa tu rôzne kultúrne akcie pre verejnosť. Ranč získal tento rok nových mladých majiteľov, ktorí ho postupne posúvajú dopredu. Čoraz častejšie sa tu organizujú svadobné hostiny a v prípade záujmu vieme sobášiť aj tu, priamo na mieste. V blízkosti je jeden z chovných rybníkov, ktorého okolie ponúka malebné miesta na príjemný oddych," povedal Ligač.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Pripomenul, že za návštevu stojí aj samotná obec. Nachádza sa v nej národná kultúrna pamiatka, ktorú miestni nazývajú Wagnerov kaštieľ, podľa statkára, ktorý bol jeho posledným majiteľom. Mená jeho predchodcov nie sú známe. Vznik barokovo-klasicistického kaštieľa je datovaný do konca 18. storočia, opravovaný bol v druhej polovici 19. storočia. Ďalšou rekonštrukciou prešiel v roku 2004. V súčasnosti slúži ako zdravotné stredisko a miesto na menšie rodinné oslavy. Schádzajú sa tu aj skauti i členovia seniorských organizácií.

V obci sa nachádzajú aj dva kostoly pochádzajúce z 18. storočia. Farským je Kostol svätého Michala archanjela, postavený v roku 1780 vo vtedy samostatnej obci Čápor. "O čosi starší je filiálny Kostol Najsvätejšej trojice, ktorý postavili v roku 1750 a nachádza sa v časti Cabaj," dodal Ligač.

Známy Štrúdľa cup už prerástol hranice obce

Obyvatelia obce Cabaj-Čápor neďaleko Nitry majú bohatý kultúrny život. Vďaka iniciatíve viacerých kultúrnych a športových organizácií i pomoci zo strany obce sa tu koná množstvo podujatí. Mnohé z nich majú niekoľkoročnú tradíciu a stali sa známe aj v širokom okolí.

K najväčším podujatiam patrí Štrúdľa cup, ktorý sa koná pravidelne na jeseň. Tento rok sa uskutočnil 12. novembra už jeho 11. ročník. Gazdinky z obce i širokého okolia tu súťažia o Putovný pohár v pečení štrúdieľ.

Súťaž sa postupne stáva čoraz známejšou a pravidelne sa na nej zúčastňujú aj tímy z iných obcí. "Zíde sa tu niekoľko desiatok súťažiacich a dajú sa vidieť a ochutnať naozaj všetky možné druhy štrúdieľ a závinov, sladkých i slaných," uviedol starosta obce Jozef Ligač.

Okrem súťaže v pečení štrúdieľ organizuje obec pravidelne aj Guláš cup a ďalšie tradičné podujatia. Popri fašiangových slávnostiach je to aj obecná zabíjačka či vlani po prvý raz zorganizovaný Gospel fest.

O kultúru v obci Cabaj-Čápor sa starajú aj dva spevokoly, Úsmev a Nádej. Spolu so zbormi z iných obcí sa pravidelne zúčastňujú na miestnej prehliadke speváckych súborov s názvom Spievaj, že si spievaj. "Mimoriadne aktívni sú aj naši divadelní ochotníci, ktorí v tomto roku uviedli už piatu premiéru pod vedením autora, herca i režiséra v jednej osobe Ľuboša Benčíka. V súčasnosti sa divadlu u nás venuje 15 až 20 prevažne mladých ľudí. Vo svojich hrách sa venujú aktuálnym problémom bežných dedinských ľudí. Ich nosným žánrom je komédia a občas i tragikomédia," povedal Ligač.

Švédskym atlétom znel názov obce rovnako exoticky ako Kuala Lumpur

Obec Cabaj-Čápor neďaleko Nitry bola ešte pred niekoľkými rokmi v atletickom svete veľmi známou. Preslávili ju bežecké preteky, na ktorých pravidelne štartovali nielen najlepší bežci v bývalom Československu, ale aj atléti zo zahraničia. Nechýbali medzi nimi ani majstri Európy a olympijskí víťazi.

Tunajšie preteky vznikli ako dobrovoľnícka aktivita nadšencov pod vedením Vladimíra Moravčíka, rodáka z obce a aktívneho atléta. Prvý ročník zorganizovali 24. novembra 1973. Už nasledujúci bol zároveň aj Majstrovstvami Slovenska v cezpoľnom behu a tretí ročník komentoval Gabo Zelenay a Výbor atletického zväzu v Prahe rozhodol, že v Cabaji-Čápore sa uskutočnia v roku 1976 Majstrovstvá Československa v cezpoľnom behu.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Nasledujúci ročník pretekov už niesol názov Grand Prix Cabaj-Čápor, pod ktorým sa stal známym pre bežcov z celej Európy. V roku 1978 tu po prvý raz štartoval napríklad dvojnásobný olympijský víťaz Waldemar Cierpinski z NDR, ktorý tu pretekal s atlétmi z ďalších desiatich krajín a s československou bežeckou špičkou. V ďalších rokoch už v Cabaji-Čápore štartoval okrem Cierpinského aj majster Európy Leonid Moseev, víťaz Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach Vadim Sidorov či víťazka olympiády v Soule Oľga Bondarenková-Krencerová.

Podľa slov starostu obce Jozefa Ligača, väčšina účastníkov pretekov vôbec nevedela, že celá organizácia podujatia je iba na pleciach dobrovoľníkov. "Mnohí ani netušili, že také slávne preteky sa konajú v dedine, na vidieku," uviedol Ligač. Ako dôkaz ukázal preklad zápisu vedúceho švédskej výpravy Kenta Andersona na jednom z ročníkov Grand Prix Cabaj-Čápor. "Keď sme dostali na náš atletický zväz pozvanie na cross do Cabaja-Čápora, vôbec sme netušili, že ide o obec. Názov znel pre nás asi ako Kuala Lumpur. A tak aj pre tento exotický názov sme k vám pricestovali. To, čo sme u vás zažili, na to sa nedá nikdy zabudnúť," konštatuje sa v zápise.

Bežecké preteky Grand Prix Cabaj-Čápor sa stali pevnou súčasťou kalendára Európskej atletickej federácie. Po úspešných 18 ročníkoch a po zmene režimu sa však z finančných dôvodov prestali organizovať. "Bola to veľká škoda a preto som bol veľmi rád, keď sa pri príležitosti 40. výročia vzniku Grand Prix zrodila myšlienka obnovenia tejto bežeckej tradície. Od roku 2013 sa tak v Cabaji-Čápore každú druhú októbrovú sobotu opäť stretávajú bežci z celého Slovenska a nechýba medzi nimi ani bežecká elita, napríklad aj maratónsky majster Slovenska z roku 2016 Jozef Urban," dodal Ligač.

Obec čaká rekonštrukcia materských škôl a modernizácia osvetlenia

Zrekonštruovať materské školy, zmodernizovať osvetlenie a postupne ozdraviť hospodárenie. To sú plány, ktoré momentálne patria k prioritám vedenia obce Cabaj-Čápor v Nitrianskom okrese.

Dedina hospodári s ročným rozpočtom približne dva milióny eur. Aj napriek tomu, že pravidelne dosahuje prebytok, ešte pred pár rokmi hrozila obci Cabaj-Čápor nútená správa. Problémy sa začali pre projekt budovania kanalizácie a čistiarne odpadových vôd (ČOV) za viac ako osem miliónov eur.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

V roku 2010 sa začalo s výstavbou a o dva roky neskôr už bola centrálna časť obce odkanalizovaná, dokončená bola aj ČOV. "Dva mesiace pred ukončením diela však pre nezrovnalosti pri verejnom obstarávaní došlo zo strany ministerstva životného prostredia ku korekcii finančného príspevku na projekt o 25 percent. Obci tak chýbalo 1,8 milióna eur, nedokázala uhradiť posledné faktúry a na vyriešenie problémov bol potrebný úver," vysvetlil starosta Jozef Ligač, ktorý ako zástupca starostu nastúpil do úradu v júni 2011, tesne pred začiatkom kontroly Úradu pre verejné obstarávanie.

Obci sa napokon v roku 2014 podarilo úver získať a hoci sa neúmerne zadlžila, dostala sa z ozdravného režimu a vyhla sa nútenej správe. "Úver má splatnosť 20 rokov. Mesačné splátky sú 10.000 eur. Som rád, že aj napriek týmto problémom sa nám darí realizovať aj viaceré investičné akcie, ktoré zlepšujú život našim obyvateľom," uviedol starosta.

Ako pripomenul, nedávno sa podarilo v obci rozšíriť kapacitu jednej z dvoch materských škôl o jednu triedu, postupne sa opravujú aj budovy škôlok. "Podarilo sa nám pomocou dotácie z Environmentálneho fondu odstrániť aj obrovskú čiernu skládku. Investíciou za takmer 70.000 eur sme zlikvidovali 1860 ton odpadu. Pravidelne dosahujeme v hospodárení prebytok, ktorý využívame na spolufinancovanie projektov a aktivít v rámci nášho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý každoročne aktualizujeme a dopĺňame," skonštatoval Ligač.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Momentálne čaká obec rekonštrukcia verejného osvetlenia, ktoré je už v zlom technickom stave. Projekt, s ktorým sa uchádzali v roku 2015 o nenávratný finančný príspevok, mal rozpočet vo výške 600.000 eur. Aj napriek tomu, že sa obci dotáciu podarilo získať, musela sa jej vzdať.

Dôvodom bol mimoriadne krátky termín na realizáciu projektu. "Financie nám boli potvrdené až koncom novembra 2015 a do konca decembra mal víťaz verejného obstarávania nainštalovať viac ako 700 svietidiel, natiahnuť takmer 20 kilometrov káblov a opraviť, prípadne vymeniť desať elektrických rozvádzačov. To všetko za 20 kalendárnych dní," skonštatoval Ligač.

Vedenie obce nechcelo riskovať, že projekt nebude ukončený v stanovenom termíne, rozhodlo sa dotáciu vrátiť a zmodernizovať verejné osvetlenie vlastnými silami. "Nechali sme prepracovať projekt, v ktorom sa náklady znížili na 300.000 eur. Po neúspešnom hľadaní iných zdrojov financovania a vzhľadom na úverové zaťaženie obce nám ako jediný bezpečný zdroj zostali len vlastné prímy. Prvé práce sa začali v tomto roku. Ďalšiu časť prác urobíme na budúci rok tak, aby sme v roku 2019 modernizáciu verejného osvetlenia ukončili," dodal starosta.