Nitra 28. októbra (TASR) - Zlepšenie manažovania Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) či zvýšenie dôrazu na riešenie zdravotníckych a sociálnych problémov obyvateľov Nitrianskeho kraja. To sú hlavné piliere kandidatúry inžiniera ekonóma a starostu obce Mužla Ivána Farkasa zo Strany maďarskej komunity (SMK-MKP) na predsedu NSK.

Podľa Farkasa, ktorý v súčasnosti pôsobí aj ako poslanec a predseda poslaneckého klubu SMK-MKP v NSK, zastáva tiež funkciu podpredsedu strany pre hospodárstvo a regionálny rozvoj, treba mať dynamického, akcieschopného predsedu a vedenie kraja. Moderný kraj vyžaduje moderných vodcov.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na funkciu predsedu NSK, aké sú vaše dôvody?

Kolegovia v strane ma presvedčili, aby som po štyroch rokoch pôsobenia vo funkcii predsedu poslaneckého klubu SMK-MKP v Zastupiteľstve NSK kandidoval za predsedu. Bolo by to prospešné a účelné, aby som sa postavil do čela tímu kandidátov strany SMK-MKP vo voľbách do župnej samosprávy v Nitre.

Aké sú vaše priority ako kandidáta na predsedu NSK v oblasti školstva?

V oblasti školstva bude jednoznačne treba posilniť stredné odborné školy. Ako po materiálnej stránke, tak aj po stránke ľudských zdrojov. Najmä u pedagógov odborných predmetov je značný deficit, mnohí sú v dôchodkovom veku. Pre budúcnosť odborného vzdelávania bude treba privábiť mladých odborných pedagógov. Vhodným prostriedkom na zvýšenie úrovne odborného vzdelávania bude program IROP. Podobne vhodným prostriedkom by mohlo byť aj duálne vzdelávanie. Nemali ale stredným odborným školám vziať, viazať prostriedky, ktoré predtým mali na praktickú výučbu. Toto treba zásadne zmeniť. Čo sa týka všeobecného vzdelávania, pociťujeme rapídny úbytok žiakov. Ak by malo dôjsť k racionalizácii siete gymnázií, tak to treba uskutočniť celoplošne, na území celého kraja.

Aký je váš názor na aktuálny stav dopravy v kraji?

V rámci dopravy sme za posledné tri roky zásadným spôsobom pokročili v rekonštrukcii vozoviek ciest II. a III. triedy v pôsobnosti NSK. Predtým, do roku 2014, sa rekonštrukcia uskutočnila takým tempom, že by sme potrebovali 157 rokov na rekonštrukciu všetkých úsekov v celkovej dĺžke 2200 kilometrov. Pred tromi rokmi sme prijali zásadné rozhodnutie o prioritách, pričom najvyššou prioritou sa stala rekonštrukcia ciest. Ďalej, čo sa týka rekonštrukcie ciest z programu IROP, treba učiniť zásadnú zmenu. V budúcnosti treba rátať aj s rekonštrukciou úsekov z tohto programu aj v južných okresoch kraja, nielen úsekov v severnej časti kraja, ako to bolo doteraz, za posledné dva roky.

Do akej miery treba podľa vás upriamovať pozornosť na zdravotníctvo a sociálne služby v kraji?

V oblasti zdravotníctva a sociálnych vecí je zmluva na outsourcing všetkých krajských nemocníc podpísaná dlhodobo, na viacročné obdobie. Samozrejme, ako vlastníci nehnuteľností musíme dbať na hospodárenie nájomcov s majetkom NSK, či už ide o nemocnicu v Leviciach, v Topoľčanoch alebo v Komárne. Najmä sa musíme starať o to, aby poskytovanie zdravotnej starostlivosti v týchto krajských nemocniciach bolo kvalitné. Prioritou NSK musí byť úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých zariadeniach, v ktorých aj prevádzka patrí do pôsobnosti NSK, nakoľko sú rozpočtové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK. Ide o Polikliniku v Štúrove a novozriadenú Polikliniku v Šali.

V oblasti sociálnych služieb treba výrazne pokročiť v transformácii sociálnej starostlivosti. Aby dôchodcovia a odkázaní nemuseli opúšťať svoje byty, na to slúži opatrovateľská služba v mieste bydliska alebo v obci. Na to slúži napríklad denný stacionár pre seniorov. V budúcnosti bude potrebné výraznejšie reflektovať potreby odkázaných spoluobčanov.

Ako podľa vás kraj využíva či postupuje v cezhraničných projektoch?

V rámci cezhraničných projektov sa od roku 2008 ako poslanec Zastupiteľstva NSK snažím, aby sa postavil most cez Ipeľ medzi obcou Chľaba a maďarskou obcou Ipolydamásd. Dúfam, že v budúcom volebnom období sa to stane realitou, podobne ako začatie prevádzky kompy cez Dunaj medzi obcami Radvaň nad Dunajom a maďarským Neszmélyom. Oba projekty sú súčasťou medzivládnej dohody z roku 2012. V roku 2008 som zabojoval aj o zvyšné dva hraničné priechody cez rieku Ipeľ – v obciach Pastovce a Vyškovce, ktoré v roku 2012 z hry vypadli. Treba ich dostať do hry naspäť. To je naša priorita v strednodobom horizonte.

Je aktuálne využívanie eurofondov podľa vás dostatočné?

V oblasti využívania eurofondov treba zásadne a razantne pokročiť ďalej. NSK v tejto oblasti zaostáva. Je to vina Úradu NSK, ako aj zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti NSK. Vnímam značnú pasivitu, neochotu uchádzať sa o nenávratnú dotáciu z fondov Európskej únie (EÚ). Môže to byť vinou komplikovanej a neúnosnej administratívnej a inej záťaže pri vypracovávaní europrojektov.

Aké sú špecifiká, problémy či témy vo vašom blízkom okolí, z ktorého pochádzate, ktoré by ste ako nový župan chceli riešiť a ako?

Strategické dokumenty NSK, či uži ide o Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja, alebo o Stratégiu NSK pre rozvoj vidieka, definujú za najzaostalejšie a najzraniteľnejšie regióny NSK Poiplie, Dolné Pohronie a Podunajsko. Nie je to ale vidno na toku financií do mikroregiónov alebo toku investícií do týchto oblastí, či už z rozpočtu NSK, alebo z rozpočtu EÚ. Snáď jedinú výnimku tvoria prostriedky z rozpočtu NSK na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy, v prípade ktorej sme v posledných dvoch rokoch dosiahli územne vyrovnané, spravodlivé financovanie investícií. Ak sa záujem NSK o tieto regióny nezmení, nebudú mať šance na vzostup, nikdy sa v našom kraji regionálne rozdiely nezmažú. Zdroje bude potrebné do regiónov distribuovať tak, aby sme dosiahli rovnomerný rozvoj. Teda aby sa pomyselné nožnice medzi vyspelou časťou kraja a zaostalou časťou kraja ďalej neroztvárali. V opačnom prípade zaostalé regióny zostanú v nezávideniahodnej pozícii naveky. Vytvoria sa tam hladové doliny a to z nás zrejme nikto nechce.