Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svätojurské púte sú v Nitrianskej Blatnici datované od roku 1530 a sú spájané s rádom Františkánov, ktorí mali sídlo v Hlohovci.
Autor TASR
Nitrianska Blatnica 19. septembra (TASR) – Už takmer 500 rokov chodia veriaci na svätojurské púte k Rotunde svätého Juraja, ktorá stojí v lesoch nad Nitrianskou Blatnicou. Podľa nedávnych reštaurátorských výskumov ide o najstaršiu cirkevnú stojacu stavbu na Slovensku i v strednej Európe, postavenú ešte pred vznikom Veľkej Moravy. Po tom, ako v jej okolí v 13. storočí zaniklo osídlenie, rotunda postupne začala chátrať.
Obnovila sa až v prvej polovici 16. storočia vďaka Magdaléne Thurzovej, ktorá nechala rozpadajúcu sa rotundu zrekonštruovať. „V jednej z kanonických vizitácií sa uvádza, že požiadala cirkev, aby sa k nej konali svätojurské púte. Chcela si tak uctiť pamiatku svojho prvého manžela, ktorý zahynul v bitke pri Moháči,“ vysvetlila Dagmar Ševčíková, predsedníčka občianskeho združenia Rotunda Jurko, ktoré sa o rotundu nad Nitrianskou Blatnicou stará už od roku 2001.
Odkiaľ sa v Nitrianskej Blatnici vzala úcta k svätému Jurajovi nie je podľa jej slov známe, záhadná je aj iniciátorka svätojurských pútí. „V dokumentoch sa uvádza Mária Thurzová, ale podľa historikov žena z rodu Thurzovcov s takýmto menom neexistovala. Našli iba Magdalénu, ktorá v tom čase žila a nie je vylúčené, že Mária bolo niektoré z jej ďalších mien. Preto dnes uvádzame, že zakladateľkou tradície bola práve ona,“ hovorí Ševčíková.
Svätojurské púte sú v Nitrianskej Blatnici datované od roku 1530 a sú spájané s rádom Františkánov, ktorí mali sídlo v Hlohovci. Sú dochované záznamy, že pravidelne putovali k rotunde, aby si svätého Juraja uctili. „Koncom 16. storočia bola ku kostolíku dobudovaná pustovňa, kde žil pustovník. Predpokladáme, že to bol väčšinou tiež príslušník františkánskeho rádu. Staral sa o kostolík, pri ktorom bola aj škola, kde vyučoval chlapcov. O nej však nemáme detailné záznamy a dnes už nestojí,“ uviedla Ševčíková.
Tradícia, ktorú založila Magdaléna Thurzová, žije dodnes a veriaci chodia na púte k Rotunde svätého Juraja už takmer pol tisícročia, s jedinou prestávkou v rokoch 1974 až 1980, keď sa v okolí kostolíka robil rozsiahly archeologický výskum. Ten tu odhalil nálezy už zo staršej doby kamennej, no hlavne husté osídlenie z čias Veľkej Moravy, keď bola rotunda súčasťou celej sústavy osád, mohutných opevnení a obchodných ciest. Počas výskumných prác tu objavili 126 hrobov zo včasného stredoveku a dva veľkomoravské dvorce opevnené palisádovou hradbou.
Po ukončení výskumu sa púte k Rotunde svätého Juraja okamžite obnovili a veriacich neodradili ani možné perzekúcie zo strany komunistického režimu. „Pre ľudí je to veľmi silná tradícia. Mnohí rodáci, ktorí do Nitrianskej Blatnice neprídu ani na Vianoce, chodia práve na svätojurskú púť, ktorá je iná ako púť v Šaštíne či Levoči. Táto má náboženský, ale aj svetský charakter. Každý rok sem na svätého Juraja prídu tisícky ľudí, ale iba časť z nich ide aj na omšu. Väčšina zostáva na lúke, kde sú stánky a stoly a berú púť ako jeden obrovský piknik,“ dodala Ševčíková.
Obnovila sa až v prvej polovici 16. storočia vďaka Magdaléne Thurzovej, ktorá nechala rozpadajúcu sa rotundu zrekonštruovať. „V jednej z kanonických vizitácií sa uvádza, že požiadala cirkev, aby sa k nej konali svätojurské púte. Chcela si tak uctiť pamiatku svojho prvého manžela, ktorý zahynul v bitke pri Moháči,“ vysvetlila Dagmar Ševčíková, predsedníčka občianskeho združenia Rotunda Jurko, ktoré sa o rotundu nad Nitrianskou Blatnicou stará už od roku 2001.
Odkiaľ sa v Nitrianskej Blatnici vzala úcta k svätému Jurajovi nie je podľa jej slov známe, záhadná je aj iniciátorka svätojurských pútí. „V dokumentoch sa uvádza Mária Thurzová, ale podľa historikov žena z rodu Thurzovcov s takýmto menom neexistovala. Našli iba Magdalénu, ktorá v tom čase žila a nie je vylúčené, že Mária bolo niektoré z jej ďalších mien. Preto dnes uvádzame, že zakladateľkou tradície bola práve ona,“ hovorí Ševčíková.
Svätojurské púte sú v Nitrianskej Blatnici datované od roku 1530 a sú spájané s rádom Františkánov, ktorí mali sídlo v Hlohovci. Sú dochované záznamy, že pravidelne putovali k rotunde, aby si svätého Juraja uctili. „Koncom 16. storočia bola ku kostolíku dobudovaná pustovňa, kde žil pustovník. Predpokladáme, že to bol väčšinou tiež príslušník františkánskeho rádu. Staral sa o kostolík, pri ktorom bola aj škola, kde vyučoval chlapcov. O nej však nemáme detailné záznamy a dnes už nestojí,“ uviedla Ševčíková.
Tradícia, ktorú založila Magdaléna Thurzová, žije dodnes a veriaci chodia na púte k Rotunde svätého Juraja už takmer pol tisícročia, s jedinou prestávkou v rokoch 1974 až 1980, keď sa v okolí kostolíka robil rozsiahly archeologický výskum. Ten tu odhalil nálezy už zo staršej doby kamennej, no hlavne husté osídlenie z čias Veľkej Moravy, keď bola rotunda súčasťou celej sústavy osád, mohutných opevnení a obchodných ciest. Počas výskumných prác tu objavili 126 hrobov zo včasného stredoveku a dva veľkomoravské dvorce opevnené palisádovou hradbou.
Po ukončení výskumu sa púte k Rotunde svätého Juraja okamžite obnovili a veriacich neodradili ani možné perzekúcie zo strany komunistického režimu. „Pre ľudí je to veľmi silná tradícia. Mnohí rodáci, ktorí do Nitrianskej Blatnice neprídu ani na Vianoce, chodia práve na svätojurskú púť, ktorá je iná ako púť v Šaštíne či Levoči. Táto má náboženský, ale aj svetský charakter. Každý rok sem na svätého Juraja prídu tisícky ľudí, ale iba časť z nich ide aj na omšu. Väčšina zostáva na lúke, kde sú stánky a stoly a berú púť ako jeden obrovský piknik,“ dodala Ševčíková.
