Nitra 30. mája (TASR) – Záhony s bylinkami, zeleninou i drobným ovocím sa okrem záhrad začínajú stále častejšie objavovať aj na rôznych plochách medzi mestskou zástavbou. Ide o rôzne susedské a komunitné záhrady, ktoré začínajú byť na Slovensku čoraz populárnejšie. Väčšinou ide o spontánne akcie, keď sa partia ľudí rozhodne skultivovať nevyužívanú voľnú plochu a pestovať si na nej rôzne plody pre svoju potrebu.

V zahraničí však už vznikajú aj komunálne komunitné záhrady. Ide o plochy, ktoré majetkovo a právne usporiada mesto a rozparceluje ich na záhradky. "Zaujímavé skúsenosti s tým majú napríklad v Rakúsku, kde políčka zakladali s cieľom vyprodukovať isté množstvo lokálnej zeleniny a ovocia. Neskôr zistili, že takéto pestovanie malo ohromný vplyv na zbližovanie ľudí, keď si skúsenosti z pestovania rajčín, alebo papriky vymieňal Rakúšan so svojimi susedmi, kde jeden bol pôvodom z Turecka a iný trebárs z Arménska. Zrazu začali vznikať priateľstvá, spoločné stretávanie sa a akcie. U nás zatiaľ mestá do takýchto vzťahov veľmi nevstupujú, ale určite je to dobrá inšpirácia," hovorí predseda Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu Zoltán Balko.

Podľa jeho slov sú pritom mnohé obytné súbory na budovanie takýchto záhrad veľmi vhodné. Ide predovšetkým o paneláky a bytové domy, ktoré vytvárajú pomerne uzatvorené vnútrobloky, kde by sa miesta na komunálne záhradky dali bez problémov nájsť a aj udržiavať. "Samospráva by tak podporila pestovanie lokálnej zeleniny a ovocia, utužovali by sa susedské vzťahy a mestá by možno mali nové odbytisko na komunálny kompost, ktorý vyrábajú. A nemyslím si, že by vznikali nejaké spory o to, kto dostane záhon pridelený a kto nie. Skúsenosti zo Slovenska i zo zahraničia ukazujú, že o takéto aktivity ľudia majú záujem, ale väčšinou to v rámci bytového domu alebo ulice býva iba užšia skupina, tých aktívnejších občanov. A tí by dostali možnosť realizovať sa, zveľadiť svoje okolie a možno by inšpirovali aj ďalších," dodáva Balko.