Nitra 5. decembra (TASR) – Mladá nitrianska umelkyňa Andrea Pribilincová sa stala koncom novembra víťazkou svetového pohára Culinary World Cup v Luxemburgu. Zlatú medailu získala v kategórii cukrárskej artistiky, v ktorej súťažila s medovníkovým dielom Secesia - pamiatka Alfonzovi Muchovi. Deväť kilogramov vážiace medovníkové dielo je inšpirované kolekciou malieb Časti dňa českého secesného maliara Alfonza Muchu.

Náročné dielo

Súčasťou medovníkovej kompozície je i modelovaná medovníková socha, rovnako inšpirovaná maľbou Alfonza Muchu Súmrak. „Na svetovej súťaži by neobstálo súťažiť s obyčajným dielkom, preto som hľadala niečo veľmi náročné, čo by bolo výzvou aj pre mňa. Secesia, konkrétne Muchova tvorba, spĺňala tieto predpoklady. Moje dielo pozostáva zo štyroch nosných prvkov, v ktorých je zastúpená nielen maľba, ale aj sochárstvo, tradičná medovnikárska tvorba a výzdoba, ako aj plastická modelácia ozdobných častí,“ skonštatovala Pribilincová, ktorá na svetovom pohári obdivovala výnimočnú náročnosť najmä ázijských konkurentov.

Fotogaléria víťazného sladkého dielka:

Dielo Pribilincovej je celé upečené z medovníkového cesta, zdobeného bielkovou polevou. Jednotlivé steny s maľbami, ktoré autorka ručne maľovala potravinárskymi farbami podľa predlohy z internetu, sú prepojené plastickými piliermi, zdobenými modelovanými kvetmi. Medovníkové cesto Pribilincová pripravuje podľa štandardnej receptúry, používa múku, cukor, med, vajcia, sódu, perníkové korenie a kakao. Na vytvorenie celého diela s rozmermi 60x40x47 centimetrov potrebovala 133 hodín, z toho len maľbám venovala 46 hodín.

Na súťaž vyštartovala s rozloženým dielkom

„Popri práci a dvoch deťoch mi výroba trvala dva mesiace, pracovala som najmä po večeroch a cez víkendy,“ povedala autorka. Na svetovú súťaž v Luxemburgu cestovalo dielko v rozloženom stave. „Po trinásťhodinovej ceste autom som ho na mieste celú noc skladala a dokončovala,“ skonštatovala čerstvá víťazka, ktorá považuje zlatú medailu zo svetovej súťaže popri svojich troch doteraz získaných medailách za svoj najvýznamnejší úspech. Dielko podľa jej slov pobudne niekoľko dní doma, neskôr bude vystavené na Strednej škole potravinárskej v Nitre, s ktorou úzko spolupracuje.

Sladké dielka sa nejedia

„Takéto výtvory neskončia na tanieri. Zatiaľ som sa nestretla s človekom, ktorý by mal to srdce takéto dielo zjesť,“ tvrdí absolventka Záhradnej a krajinnej architektúry na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ktorá sa tvorbe diel z medovníkového cesta venuje štyri roky.

Dlhá tradícia

Medovnikárstvo sa objavilo v Európe už v ranom stredoveku, výraznejší rozmach zaznamenalo toto remeslo v 14. storočí s rozvojom cechového hnutia. Prvý medovnikársky cech v Uhorsku bol založený v roku 1619 v Bratislave. Postupne v 17. a 18. storočí vznikali ďalšie cechy aj v Trnave, Banskej Bystrici, Kremnici, Bardejove a Košiciach. 

Tvrdá konkurencia

Na svetových súťažiach je medovnikárska tvorba hodnotená v jednej kategórii spolu s ďalšími potravinárskymi materiálmi, ako sú napríklad slané cesto, čokoláda, karamel či marcipán. „Je veľmi ťažké presadiť sa s medovníkovou tvorbou v konkurencii týchto materiálov, ktoré sú ľahšie tvarovateľné i spracovateľné. Väčšinou si nevyžadujú ďalšiu tepelnú úpravu a nemenia tým svoj tvar, ako ho zvykne meniť medovníkové cesto. Som presvedčená, že Slovensko patrí v medovníkovej tvorbe do svetovej špičky a ovplyvňuje aj vývoj a trendy vo svete,“ zhodnotila súčasný stav medovnikárstva na Slovensku Pribilincová. Podľa nej môže byť Slovensko hrdé nielen na svoje klasické tradičné medovnikárstvo, ktoré sa dedí z generácie na generáciu, ale aj na prepracovanú 3D tvorbu, zastúpenú na svetových súťažiach kópiami historických predmetov, diel, sôch či obrazov.