Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstava je ideálnou konfrontáciou a ukážkou súčasného krajinného umenia v strednej Európe, ktorú spája mnoho spoločných problémov z minulosti.
Autor TASR
Nitra 9. marca (TASR) – Súčasnú krajinnú tvorbu v krajinách Vyšehradskej štvorky predstaví putovná výstava, ktorú otvorí slávnostná vernisáž v piatok 11. marca v Galérii Mlyny v Nitre. Návštevníci budú mať možnosť pozrieť si po desať prác z každej zúčastnenej krajiny, teda z Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska.
"Cieľom a zmyslom bolo vybrať z každého štátu zrealizované diela a pozrieť, porovnať a zvážiť, kam sa ktorá krajina uberá po období socializmu. Pretože životné prostredie a verejné priestory sú všade v zlom stave. Ale tých 20 až 25 rokov je dosť dlhá doba, počas ktorej sa veci postupne menia a je to aj vidieť," hovorí Zoltán Balko, predseda Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu, ktorá výstavu organizuje.
Ako pripomenul, výstava je ideálnou konfrontáciou a ukážkou súčasného krajinného umenia v strednej Európe, ktorú spája mnoho spoločných problémov z minulosti. Aj preto je podľa neho nevyhnutná spolupráca, výmena skúseností a tiež predstavenie zrealizovaných diel ako inšpirácie a predmetu diskusií. Spoločná putovná výstava najlepších projektov zároveň prezentuje profesiu krajinnej architektúry a dôležitosť jej účasti na tvorbe verejných priestranstiev a životného prostredia.
"A to je u nás problém, pretože sa k tejto tvorbe často pristupuje iba po tej technickej stránke. Nie sme zvyknutí vytvárať tímy, zložené z viacerých profesií, v ktorých by mali jednotliví odborníci, rovnocenné postavenie," vysvetľuje Balko. Potom sa podľa jeho slov stáva, že pri realizácii väčších verejných plôch, akými sú parky, námestia, či pešie zóny, rozhodujú o projekte iba stavební architekti. "Stavbári vymyslia všetko, lenže treba chápať, že verejné plochy nie sú iba urbánne a technické prostredie, ale že tam hrá významnú rolu aj zeleň a nie len tá, ale že do toho vstupuje aj psychológia, kompozícia, výtvarníci a tak ďalej. A preto mnohé verejné plochy nie sú živé, ale také technokratické, iba vydláždené a ľudia ani nemajú záujem stretávať sa tam," hovorí Balko.
Zrealizované diela, ktoré si budú môcť návštevníci pozrieť na výstave s názvom Súčasná krajinná architektúra vo Visegrádskych krajinách 2016, budú reprezentovať riešenia, pri ktorých sa investorom i tvorcom podarilo vytvoriť vydarené a zaujímavé projekty na súkromných i verejných plochách. "Našou snahou bolo priniesť čo najpestrejší výber. Takže na výstave budú rôzne projekty, privátne, samosprávne, ale i výtvarné inštalácie, land art v podobe trávnikov položených na bratislavskom námestí a podobne," dodal Balko.
"Cieľom a zmyslom bolo vybrať z každého štátu zrealizované diela a pozrieť, porovnať a zvážiť, kam sa ktorá krajina uberá po období socializmu. Pretože životné prostredie a verejné priestory sú všade v zlom stave. Ale tých 20 až 25 rokov je dosť dlhá doba, počas ktorej sa veci postupne menia a je to aj vidieť," hovorí Zoltán Balko, predseda Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu, ktorá výstavu organizuje.
Ako pripomenul, výstava je ideálnou konfrontáciou a ukážkou súčasného krajinného umenia v strednej Európe, ktorú spája mnoho spoločných problémov z minulosti. Aj preto je podľa neho nevyhnutná spolupráca, výmena skúseností a tiež predstavenie zrealizovaných diel ako inšpirácie a predmetu diskusií. Spoločná putovná výstava najlepších projektov zároveň prezentuje profesiu krajinnej architektúry a dôležitosť jej účasti na tvorbe verejných priestranstiev a životného prostredia.
"A to je u nás problém, pretože sa k tejto tvorbe často pristupuje iba po tej technickej stránke. Nie sme zvyknutí vytvárať tímy, zložené z viacerých profesií, v ktorých by mali jednotliví odborníci, rovnocenné postavenie," vysvetľuje Balko. Potom sa podľa jeho slov stáva, že pri realizácii väčších verejných plôch, akými sú parky, námestia, či pešie zóny, rozhodujú o projekte iba stavební architekti. "Stavbári vymyslia všetko, lenže treba chápať, že verejné plochy nie sú iba urbánne a technické prostredie, ale že tam hrá významnú rolu aj zeleň a nie len tá, ale že do toho vstupuje aj psychológia, kompozícia, výtvarníci a tak ďalej. A preto mnohé verejné plochy nie sú živé, ale také technokratické, iba vydláždené a ľudia ani nemajú záujem stretávať sa tam," hovorí Balko.
Zrealizované diela, ktoré si budú môcť návštevníci pozrieť na výstave s názvom Súčasná krajinná architektúra vo Visegrádskych krajinách 2016, budú reprezentovať riešenia, pri ktorých sa investorom i tvorcom podarilo vytvoriť vydarené a zaujímavé projekty na súkromných i verejných plochách. "Našou snahou bolo priniesť čo najpestrejší výber. Takže na výstave budú rôzne projekty, privátne, samosprávne, ale i výtvarné inštalácie, land art v podobe trávnikov položených na bratislavskom námestí a podobne," dodal Balko.
