Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návštevníci výstavy budú mať možnosť zoznámiť sa s kamenínskym ženským krojom v rôznych životných fázach ženy, od narodenia až po starobu.
Autor TASR
Nové Zámky 23. februára (TASR) - Výstavu ženských krojov z regiónu Dolné Pohronie pripravilo Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch. Výstavný materiál predovšetkým v podobe zaodetých figurín v životnej veľkosti poskytlo múzeu občianske združenie Dom ľudových tradícií v Kameníne, informovala historička múzea a kurátorka Zsuzsanna Varga. Výstava sa začne 1. marca a potrvá do 11. mája.
Návštevníci výstavy budú mať možnosť zoznámiť sa s kamenínskym ženským krojom v rôznych životných fázach ženy, od narodenia až po starobu. "Symbolika kroja bola a stále je súčasťou šestice dedín, kde sa nosili krátke sukne. Ide o menšiu skupinu usadlostí zahŕňajúcu Bíňu, Sikeničku, Kamenín, Pavlovú, Kamenný Most a Bruty. Tie vynikali v porovnaní so svojím okolím jednak svojským krojom, jednak silným uvedomením spolupatričnosti na báze zvykov a kroja," povedala kurátorka výstavy.
Kroj v týchto obciach je takmer totožný. Drobné odlišnosti sa týkajú napríklad viazania šatiek a použitia stúh. V minulosti mládenci dokázali podľa kroja presne určiť, z ktorej obce pochádzala dievčina.
V 70. rokoch minulého storočia sa v týchto obciach uskutočnil výskum, počas ktorého dostali pomenovanie "obce kratunkých sukní". Obyvatelia Kamenína však sukne nazývajú sedliackymi sukňami, rovnako svoj kroj nazývali aj ich predkovia. Kroj nebol vždy taký krátky, upozornila Varga. V 20. rokoch minulého storočia siahala sukňa do polovice holene, o desaťročie neskôr už len po okraj čižmy. Najkratšiu podobu získala v 50. rokoch 20. storočia, hoci ešte aj vtedy siahala po kolená. Skrátenie sukní sa pripisuje následku vojen, keď bolo potrebné šetriť aj na látkach. Zvláštnosťou sukieň bolo, že sa nezačínali v oblasti drieku, ale v bokoch.
Druhým charakteristickým prvkom kamenínskeho kroja boli červené, tzv. otáčacie čižmy vyrobené z kože žriebät. "Obuvník nevyrábal zvlášť čižmy na ľavú či pravú nohu, ale rovnaké pre obe nohy. Čižmy sa sformovali až počas nosenia," uviedla Varga.
Farba kroja odzrkadľovala vek svojej nositeľky, s pribúdajúcim vekom sa začali nosiť tmavšie farby. Čižmy červenej farby nosila žena dovtedy, kým neporodila svoje prvé dieťa.
Návštevníci výstavy budú mať možnosť zoznámiť sa s kamenínskym ženským krojom v rôznych životných fázach ženy, od narodenia až po starobu. "Symbolika kroja bola a stále je súčasťou šestice dedín, kde sa nosili krátke sukne. Ide o menšiu skupinu usadlostí zahŕňajúcu Bíňu, Sikeničku, Kamenín, Pavlovú, Kamenný Most a Bruty. Tie vynikali v porovnaní so svojím okolím jednak svojským krojom, jednak silným uvedomením spolupatričnosti na báze zvykov a kroja," povedala kurátorka výstavy.
Kroj v týchto obciach je takmer totožný. Drobné odlišnosti sa týkajú napríklad viazania šatiek a použitia stúh. V minulosti mládenci dokázali podľa kroja presne určiť, z ktorej obce pochádzala dievčina.
V 70. rokoch minulého storočia sa v týchto obciach uskutočnil výskum, počas ktorého dostali pomenovanie "obce kratunkých sukní". Obyvatelia Kamenína však sukne nazývajú sedliackymi sukňami, rovnako svoj kroj nazývali aj ich predkovia. Kroj nebol vždy taký krátky, upozornila Varga. V 20. rokoch minulého storočia siahala sukňa do polovice holene, o desaťročie neskôr už len po okraj čižmy. Najkratšiu podobu získala v 50. rokoch 20. storočia, hoci ešte aj vtedy siahala po kolená. Skrátenie sukní sa pripisuje následku vojen, keď bolo potrebné šetriť aj na látkach. Zvláštnosťou sukieň bolo, že sa nezačínali v oblasti drieku, ale v bokoch.
Druhým charakteristickým prvkom kamenínskeho kroja boli červené, tzv. otáčacie čižmy vyrobené z kože žriebät. "Obuvník nevyrábal zvlášť čižmy na ľavú či pravú nohu, ale rovnaké pre obe nohy. Čižmy sa sformovali až počas nosenia," uviedla Varga.
Farba kroja odzrkadľovala vek svojej nositeľky, s pribúdajúcim vekom sa začali nosiť tmavšie farby. Čižmy červenej farby nosila žena dovtedy, kým neporodila svoje prvé dieťa.
