Na siedmom ročníku Fašiangovej veselice nebude chýbať ani ochutnávka tradičného fašiangového jedla.
Autor TASR
Zlaté Moravce 17. februára (TASR) - Tradície a zvyky fašiangového obdobia predstaví svojim návštevníkom Mestské múzeum v Zlatých Moravciach. Na siedmom ročníku Fašiangovej veselice nebude chýbať ani ochutnávka tradičného fašiangového jedla.
„O fašiangovú zábavu sa postará spievaním fašiangových ľudových piesní Spevácka skupina Zlatomoravčianka, na gajdách zahrá Dominik Garaj z Veľkej Lehoty,“ informovala Ľubica Packová-Zahradárová z Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktorého súčasťou je Mestské múzeum v Zlatých Moravciach. Fašiangová veselica sa uskutoční v utorok 25. februára v priestoroch Mestského múzea.
Fašiangy patria medzi pohyblivé sviatky, začínajúce sa od Troch kráľov a končiace sa Popolcovou stredou. Zaužívaním kresťanských noriem pôstu sa vyvíjali ako vyvrcholenie zábav a zvykov pred 40-dňovým pôstom. Fašiangové obdobie bolo časom priadok, zakáľačiek, svadieb, fašiangových obchôdzok s rôznymi typmi masiek, sprevádzané fašiangovými tancami. Stierali sa pri nich spoločenské rozdiely, parodovali sa oficiálne ceremoniály, povolania, činnosti, ale i konkrétni ľudia.
Fašiangové zvyky sa vďaka folklórnym skupinám v redukovanej podobe dodnes zachovávajú na väčšine územia Slovenska. Tradične sa počas tohto obdobia konzumovali veľmi sýte jedlá, klobásy, slanina, hojne sa požíval alkohol. Funkciu obradového pečiva mali šišky, pampúchy a fánky, ktoré mnohé gazdinky doteraz v tomto období pripravujú.
„O fašiangovú zábavu sa postará spievaním fašiangových ľudových piesní Spevácka skupina Zlatomoravčianka, na gajdách zahrá Dominik Garaj z Veľkej Lehoty,“ informovala Ľubica Packová-Zahradárová z Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktorého súčasťou je Mestské múzeum v Zlatých Moravciach. Fašiangová veselica sa uskutoční v utorok 25. februára v priestoroch Mestského múzea.
Fašiangy patria medzi pohyblivé sviatky, začínajúce sa od Troch kráľov a končiace sa Popolcovou stredou. Zaužívaním kresťanských noriem pôstu sa vyvíjali ako vyvrcholenie zábav a zvykov pred 40-dňovým pôstom. Fašiangové obdobie bolo časom priadok, zakáľačiek, svadieb, fašiangových obchôdzok s rôznymi typmi masiek, sprevádzané fašiangovými tancami. Stierali sa pri nich spoločenské rozdiely, parodovali sa oficiálne ceremoniály, povolania, činnosti, ale i konkrétni ľudia.
Fašiangové zvyky sa vďaka folklórnym skupinám v redukovanej podobe dodnes zachovávajú na väčšine územia Slovenska. Tradične sa počas tohto obdobia konzumovali veľmi sýte jedlá, klobásy, slanina, hojne sa požíval alkohol. Funkciu obradového pečiva mali šišky, pampúchy a fánky, ktoré mnohé gazdinky doteraz v tomto období pripravujú.