Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa slov nitrianskeho biskupa Viliama Judáka je ľudová úcta k Žofii Bosniakovej na Slovensku stále veľmi silná. Aj z toho dôvodu sa začalo hovoriť o jej blahorečení.
Autor TASR
Šurany 26. apríla (TASR) - Trojica slovenských biskupov, historici i zástupcovia verejného života sa v piatok zišli v Šuranoch na kolokviu, ktoré bolo venované odkazu barónky Žofie Bosniakovej. Podujatie pripravilo mesto Šurany pri príležitosti 415. výročia jej narodenia a 380. výročia úmrtia.
O živote a odkaze Žofie Bosniakovej rozprávali v Spoločenskej hale v Šuranoch nitriansky biskup Viliam Judák, žilinský biskup Tomáš Galis a biskup a prvý ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR František Rábek i historici Mária Letzová a Miroslav Eliáš.
Ako účastníci podujatia pripomenuli, Žofia Bosniaková je považovaná za najvýznamnejšiu šuriansku rodáčku. O jej milosrdenstve, dobrých skutkoch a výnimočnej pomoci chudobným kolovali legendy už počas jej života a pretrvali až dodnes. K jej úcte medzi veriacimi prispela i skutočnosť, že po smrti zostalo jej telo zachované napriek tomu, že nebolo balzamované.
Podľa slov nitrianskeho biskupa Viliama Judáka je ľudová úcta k Žofii Bosniakovej na Slovensku stále veľmi silná. Aj z toho dôvodu sa začalo hovoriť o jej blahorečení. "Pred časom táto téma oslovila aj vtedajšieho diecézneho biskupa Jána Chryzostoma Korca. K tomu, aby sa tento proces začal, treba samozrejme množstvo historických podkladov, ktoré nám zatiaľ chýbajú. Treba ich hľadať, skúmať a dokladovať, aby ten kandidát na svätosť mohol byť hodnotený," vysvetlil Judák.
Podľa slov žilinského biskupa Tomáša Galisa samotný proces blahorečenia je vrcholom snáh. "Teraz sa staráme o to, aby tu bol ten podklad. To je to, čo sa k procesu žiada, takzvaná fama sanctitatis, teda, že tu je stále povedomie o jej živote, ktorý bol svojím spôsobom obyčajný a predsa plný viery. Keď to zvládneme, tak verím, že aj nebo sa pričiní k tomu, aby bola táto výnimočná osobnosť blahorečená," uviedol Galis.
Telo Žofie Bosniakovej bolo vystavené verejnej úcte v obci Teplička nad Váhom. V roku 2009 ho však podpálil vandal. "Momentálne sú jej pozostatky uložené v urne v Loretánskej kaplnke v Tepličke nad Váhom. Kvôli bezpečnosti sú za mrežami, ale ktokoľvek tam môže prísť a ľudia aj v hojnom počte prichádzajú. V súčasnosti vidíme, že úcta k Žofii Bosniakovej sa opäť oživuje," uviedol farár z farnosti v Tepličke nad Váhom Pavol Špita.
Barónka Žofia Bosniaková je známa tým, že svoj život zasvätila dobročinnosti. Založila hospic pre chorých a starala sa o siroty. Podľa tradície rozdávala chudobným bochníky chleba, ktoré sa dodnes nazývajú bosniaky. Narodila sa 2. júna 1609 v Šuranoch, zomrela 28. apríla 1644 v Strečne. Po smrti bola uctievaná ako svätica, aj keď k jej oficiálnemu blahorečeniu a kanonizácii nedošlo.
O živote a odkaze Žofie Bosniakovej rozprávali v Spoločenskej hale v Šuranoch nitriansky biskup Viliam Judák, žilinský biskup Tomáš Galis a biskup a prvý ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR František Rábek i historici Mária Letzová a Miroslav Eliáš.
Ako účastníci podujatia pripomenuli, Žofia Bosniaková je považovaná za najvýznamnejšiu šuriansku rodáčku. O jej milosrdenstve, dobrých skutkoch a výnimočnej pomoci chudobným kolovali legendy už počas jej života a pretrvali až dodnes. K jej úcte medzi veriacimi prispela i skutočnosť, že po smrti zostalo jej telo zachované napriek tomu, že nebolo balzamované.
Podľa slov nitrianskeho biskupa Viliama Judáka je ľudová úcta k Žofii Bosniakovej na Slovensku stále veľmi silná. Aj z toho dôvodu sa začalo hovoriť o jej blahorečení. "Pred časom táto téma oslovila aj vtedajšieho diecézneho biskupa Jána Chryzostoma Korca. K tomu, aby sa tento proces začal, treba samozrejme množstvo historických podkladov, ktoré nám zatiaľ chýbajú. Treba ich hľadať, skúmať a dokladovať, aby ten kandidát na svätosť mohol byť hodnotený," vysvetlil Judák.
Podľa slov žilinského biskupa Tomáša Galisa samotný proces blahorečenia je vrcholom snáh. "Teraz sa staráme o to, aby tu bol ten podklad. To je to, čo sa k procesu žiada, takzvaná fama sanctitatis, teda, že tu je stále povedomie o jej živote, ktorý bol svojím spôsobom obyčajný a predsa plný viery. Keď to zvládneme, tak verím, že aj nebo sa pričiní k tomu, aby bola táto výnimočná osobnosť blahorečená," uviedol Galis.
Telo Žofie Bosniakovej bolo vystavené verejnej úcte v obci Teplička nad Váhom. V roku 2009 ho však podpálil vandal. "Momentálne sú jej pozostatky uložené v urne v Loretánskej kaplnke v Tepličke nad Váhom. Kvôli bezpečnosti sú za mrežami, ale ktokoľvek tam môže prísť a ľudia aj v hojnom počte prichádzajú. V súčasnosti vidíme, že úcta k Žofii Bosniakovej sa opäť oživuje," uviedol farár z farnosti v Tepličke nad Váhom Pavol Špita.
Barónka Žofia Bosniaková je známa tým, že svoj život zasvätila dobročinnosti. Založila hospic pre chorých a starala sa o siroty. Podľa tradície rozdávala chudobným bochníky chleba, ktoré sa dodnes nazývajú bosniaky. Narodila sa 2. júna 1609 v Šuranoch, zomrela 28. apríla 1644 v Strečne. Po smrti bola uctievaná ako svätica, aj keď k jej oficiálnemu blahorečeniu a kanonizácii nedošlo.
