Solčany 24. marca (TASR) – Faunu a flóru okolia obce Solčany v okrese Topoľčany predstavuje náučný chodník, ktorý vedie od kultúrneho domu v obci na Veľký Tribeč. V rámci projektu Spoznávame krásy našich regiónov ho vybudovalo Združenie mikroregiónu Svornosť. Chodník dlhý 7,52 kilometra má šesť zastávok s informačnými panelmi. Umiestnené sú v katastri obce v lokalitách Kopanice, Vinohrad, Háj, Dekanova chata, pri rázcestí na Medvedí vrch, Malý Tribeč a Veľký Tribeč. Náučný chodník vedie po existujúcej turistickej trase po modrej turistickej značke.

Prilákať turistov do regiónu by v najbližších mesiacoch mala aj pripravovaná rozhľadňa, ktorá by mala stáť na kopci Hôrka nad obcou. Podľa starostu Solčian Juraja Soboňu by mala vyrásť najneskôr v budúcom roku. „Máme pripravený zámer aj projektovú dokumentáciu. Náklady na jej realizáciu budeme vedieť po ukončení verejnej obchodnej súťaže, rádovo pôjde o desiatky tisíc eur,“ povedal Soboňa.

Výstavbu rozhľadne bude zastrešovať Združenie mikroregiónu Svornosť, financie z eurofondov však podľa starostu nepokryjú náklady na výstavbu v plnej výške. „Počítame so zhruba 30-percentným spolufinancovaním obce,“ skonštatoval.

Rozhľadňa nad Solčanmi bude vysoká 18 metrov, bude mať tri vyhliadkové medzistupne. Objekt štvorcového pôdorysu bude postavený z tradičných materiálov, z dreva a kameňa. Spodná časť stavby bude z kameňa a betónu, vrchná časť bude postavená z dreva. Pri dobrom počasí poskytne výhľad od Lefantoviec až po Partizánske.

Na skladaník si chcú Solčanci zaregistrovať ochrannú známku

Vtáka poznáš po perí, Solčanca podľa reči, tvrdí starosta obce Solčany v okrese Topoľčany Juraj Soboňa. Solčianske nárečie odlišuje obyvateľov obce od všetkých okolitých dedín.
„Naše nárečie je síce podobné ako topoľčianske, no naše ide viac do tej nemčiny. Výrazy ako friško (rýchlo), firhanog (záclona), mlíko vrí (mlieko vrie), to sa v Topoľčanoch nepoužíva. V okolitých obciach Krnča, Nitrianska Streda či Bošany takto ľudia nehovoria. Ak počujeme niekoho povedať gdo (kto), bov (bol), volav (volal), čírny (čierny), hneď vieme – ty si Solčanec,“ tvrdí starosta. Podľa jeho slov sa staré solčianske nárečie v obci doteraz bežne používa.

Charakteristický pre obec je aj solčiansky kroj, v ktorom dodnes chodia oblečené staršie ženy. Od západoslovenského typu ľudového odevu sa líši bohatou plochou výšivkou predkreslenou zlatou niťou. Výšivka je umiestnená najmä na rukávcoch a čepcoch. Dnes sa už jeho výrobe nikto nevenuje, napriek tomu zostalo v obci niekoľko desiatok takýchto krojov. „Kroj sa dedí z generácie na generáciu,“ povedal Soboňa.
Solčany patria medzi obce, ktoré majú aj svoju typickú regionálnu špecialitu – solčiansky skladaník. Starosta uvažuje, že by si obec nechala na túto pochúťku, ktorá nesmie chýbať na žiadnych oslavách, svadbách, krstoch, vianočných i veľkonočných sviatkoch, zaregistrovať ochrannú známku. „Zatiaľ to nie je možné, pretože jednou z podmienok registrácie značky je, že sa produkt musí priemyselne vyrábať. V našej obci sa skladaník pečie takmer v každej domácnosti, výrobňu však zatiaľ nemáme. Solčiansky skladaník piekli naše ženy na rôzne stretnutia či prezentácie, poznajú ho aj v Bruseli,“ tvrdí starosta.

Recepty na skladaník sa rovnako ako kroje dedia už storočia z pokolenia na pokolenie. Skladaníky prinášali do domu nevesty aj ženícha v predvečer svadby hostia. „Dodnes musí byť na každej svadbe v obci niekoľko skladaníkov,“ tvrdí starosta. Koláč si ľudia často mýlia so štedrákom, ktorý sa pečie v niekoľkých regiónoch. Vyrába sa z vrstiev kysnutého cesta, pomletých orechov, maku a tvarohu, ktoré sa skladajú na seba. V skladaníku sa tvaroh a slivkový lekvár používajú na vyplnenie ozdobnej mriežky navrchu koláča, kým v štedráku tvoria tvaroh a lekvár samostatné vrstvy koláča oddelené cestom.

Obec sa rozrastá, potrebuje rozšíriť kapacity materskej školy

Obec Solčany so zhruba 2500 obyvateľmi je najväčšou obcou v okrese Topoľčany. Demografický vývoj naznačuje ďalší rast obce, tvrdí starosta Juraj Soboňa. Podľa jeho slov záujem o bývanie v obci s kompletnou infraštruktúrou a inžinierskymi sieťami majú ľudia z celého regiónu, ktorí sa informujú o možnostiach bývania. "Zaujímajú sa o voľné pozemky i staršie rodinné domy na predaj," povedal starosta.

V súčasnosti pripravuje obec výstavbu ôsmich nových nájomných bytov, ktorá by sa mala začať na jar. Byty by mali byť hotové do konca roka. V predchádzajúcich rokoch obec postavila 27 nájomných bytov. V obci sa rozbieha aj výstavba 65 rodinných domov. "V prípade potreby máme vytypované ešte dve lokality vhodné na individuálnu bytovú výstavbu, bude však potrebné vysporiadať vlastnícke vzťahy," skonštatoval Soboňa.

Demografický vývoj naznačuje, že existujúca kapacita materskej školy už nebude dostatočná. Obec sa preto rozhodla rozšíriť priestory prístavbou nového pavilónu. "Sme v štádiu výberového konania. Materskú školu navštevuje v súčasnosti 70 detí. V novom pavilóne pribudne ďalších 23 miest. Budeme môcť zobrať všetky deti, aj mladšie ako tri roky," potvrdil Soboňa. Prístavbu plánuje obec otvoriť už v septembri tohto roka.

Základnú školu navštevuje 200 detí, jej kapacita je však niekoľkonásobne vyššia. "Základnú školu sa nám podarilo zrekonštruovať z eurofondov, dostali sme takmer 700.000 eur. Obnovili sme obidva pavilóny školy, telocvičňu, jedáleň. Úplne zmenila ráz oproti roku 1966, kedy bola otvorená."

Obec má plne vybudované inžinierske siete, v najbližšom období by mali do všetkých rodinných domov pribudnúť nové kompostéry. "Robili sme si prieskum v obci, bol o ne záujem, preto sme podali projekt na Envirofond. Chceme naučiť ľudí kompostovať, aby sa zelený odpad v obci nespaľoval, aby sa nedostával do komunálneho odpadu, ale aby ho ľudia zhodnocovali," uviedol Soboňa. V najbližších dňoch by mala obec dostať 850 kusov kompostérov, ktoré bezplatne dostane každá domácnosť.

K zlepšeniu životného prostredia by mal prispieť aj pripravovaný zberný dvor, ktorý by mal vzniknúť v priestoroch starej čistiarne odpadových vôd. Obec má pripravenú kompletnú projektovú dokumentáciu, projekt je v štádiu prípravy na získanie stavebného povolenia. Celkové náklady na jeho vybudovanie by sa mali pohybovať okolo 700.000 eur, v čom je zahrnutá stavebná aj technologická časť. "Chceme podať do augusta tohto roka projekt na Ministerstvo životného prostredia SR, financie plánujeme získať z Integrovaného regionálneho operačného programu," potvrdil starosta.

Foto: TASR/ Henrich Mišovič

Kryptu rodiny Odescalchiovcov dal bývalý správca farnosti zamurovať

História obce Solčany v okrese Topoľčany siaha do praveku, čo dokazujú početné archeologické nálezy. Nepriama zmienka o obci pochádza z roku 1235, prvá priama zmienka je datovaná z roku 1332. Búrlivý rozvoj obce nastal začiatkom 19. storočia, keď sa Solčany stali panstvom talianskej kniežacej rodiny Odescalchiovcov. Sídlom rodiny bol klasicistický kaštieľ s rozsiahlym parkom, ktorého výstavba sa začala v roku 1818.

Kaštieľ sa až do roku 1940 zachoval v pôvodnom stave. V roku 1956 ho dal jeho vtedajší správca Lukáč prestavať do terajšej podoby, čím stratil veľkú časť svojej umeleckej hodnoty. Interiér kaštieľa bol prestavaný do takej miery, že dnes už nemožno určiť jeho pôvodnú dispozíciu. Za socializmu v ňom boli kultúrne stredisko a ordinácie lekárov, od roku 1984 je však budova opustená a kultúrna pamiatka chátra.

Po roku 2000 obec predala kaštieľ ruskému podnikateľovi, ktorý ho neskôr predal topoľčianskej firme. Tá v ňom plánovala po rekonštrukcii zriadiť obchodnú a priemyselnú komoru pre východné trhy. Tento zámer sa však nezrealizoval. „Terajšiemu vlastníkovi nevyšli plánované projekty. Kaštieľ nevyhnutne potrebuje rekonštrukciu,“ skonštatoval starosta Solčian Juraj Soboňa. Nevylučuje, že v budúcnosti by ho mohla odkúpiť obec, ktorá by mohla na opravu využiť európske fondy.

Odescalchiovci založili v Solčanoch v roku 1831 cukrovar, ktorý bol v tom čase najväčším cukrovarom nielen na Slovensku, ale aj v celom Uhorsku. Pestovanie cukrovej repy sa rozšírilo v Solčanoch aj blízkom okolí. Cukor zo Solčian smeroval do Viedne i do Budapešti. Synovia zakladateľa cukrovaru po smrti otca nedokázali pokračovať v podnikaní, cukrovar prestal vyrábať v 60. rokoch 19. storočia. V jeho priestoroch vznikla pálenica, ktorá funguje dodnes.

Posledným z rodu Odescalchiovcov, ktorý žil v Solčanoch, bol statkár Lívio. Zomrel v roku 1938 a pochovaný je v rodinnej hrobke na miestnom cintoríne. Jeho jediný syn Karol žil v Budapešti, do Solčian sa nikdy nevrátil. Kniežacia rodina a jej príbuzní sú pochovaní v krypte rímskokatolíckeho kostola Všetkých svätých v Solčanoch. „Krypta z 19. storočia, v ktorej je pochovaných 12 členov rodiny, nie je prístupná verejnosti. Bývalý správca farnosti ju dal napriek nášmu nesúhlasu pred zhruba desiatimi rokmi zamurovať,“ povedal starosta. Podľa jeho názoru by mohla byť sprístupnená verejnosti aspoň raz ročne, patrila by k zaujímavostiam obce. Na jej sprístupnenie by podľa Soboňu neboli potrebné veľké náklady, rozhodnutie však musí urobiť jej vlastník, teda cirkev.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Dominantou námestia v obci je socha pápeža Jána Pavla II.

Dominantou obce Solčany v okrese Topoľčany je socha sv. Jána Pavla II., ktorá je umiestnená pri kostole Všetkých svätých v strede obce. Na jej realizáciu vyhlásilo obecné zastupiteľstvo verejnú zbierku, do ktorej prispeli obyvatelia sumou zhruba 3000 eur. Sochu požehnal v máji 2014 nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. „Osobnosť pápeža Jána Pavla II. ma vždy inšpirovala a je dobré si aj týmto spôsobom pripomínať jeho činy a život,“ skonštatoval starosta Juraj Soboňa.

Socha Jána Pavla II. v nadživotnej veľkosti je vysoká 2,3 metra. Vyrobená je z tvrdeného plastu so špeciálnym náterom. Obec ju zakúpila v Poľsku a podľa starostu zobrazuje najautentickejšiu podobizeň pápeža z obdobia 90. rokov. Umiestnená je v priestore pred kostolom, ktorý v čase jej inštalácie obec pomenovala Námestie sv. Jána Pavla II. „Socha je podsvietená, rovnako je osvetlené aj celé námestie. Pred poškodením vandalmi je celý priestor zabezpečený kamerovým systémom,“ povedal Soboňa, podľa ktorého sú Solčany prvou obcou v tomto regióne, ktorá má sochu pápeža.

Na území obce stojí aj niekoľko ďalších sôch a krížov. K najstarším patrí baroková Božia muka z 18. storočia na dolnom konci obce a Božia muka z prvej polovice 18. storočia pri bývalom rázcestí v severnej časti obce. Kamenný klasicistický prícestný kríž z roku 1779 stojí pred domom č. 361.

Kamenný ústredný kríž cintorína bol veriacimi postavený v roku 1843. Ústredný kríž stál aj v cholerovom cintoríne zriadenom v roku 1836, spolu s cintorínom však zanikol začiatkom minulého storočia. V roku 1935 bol hasičským zborom a občanmi postavený pomník padlých v prvej svetovej vojne. Na počesť padlých v Slovenskom národnom povstaní a v druhej svetovej vojne bol doplnený pamätnou tabuľou s menami obetí.

Foto: TASR/Henrich Mišovič