Na základe analýzy odpadu spraví mesto Nitra sériu opatrení a pripraví informačnú kampaň na zvýšenie povedomia o triedení odpadu.
Autor TASR
Nitra 16. júna (TASR) - Štyri desiatky študentov oboch nitrianskych univerzít sa zapojili do prvej masovej analýzy odpadkov zo sídlisk aj z rodinných domov v Nitre. V overaloch, s respirátormi a ochrannými rukavicami sa v areáli Nitrianskych komunálnych služieb prehŕňali 2,5 tonami odpadkov z mestských častí Čermáň a z Klokočina. Analýzu zorganizovalo mesto Nitra. "Chceli sme zistiť, koľko je v zmesovom komunálnom odpade takých smetí, ktoré by mali byť vytriedené," informoval Martin Pavelka, referent pre odpadové hospodárstvo z Mestského úradu v Nitre.
Na základe analýzy odpadu spraví mesto Nitra sériu opatrení a pripraví informačnú kampaň na zvýšenie povedomia o triedení odpadu. Konkrétne opatrenia navrhnú odborníci na odpadové hospodárstvo. Môžu nimi byť napríklad pridanie nádob na separovaný odpad alebo zmena frekvencie jeho vývozu. Netriedenie odpadu má na samosprávu environmentálny, ale aj ekonomický dosah. "Platí rovnica, že čím menej sa vytriedi, tým viac odpadu musí mesto vyvážať na skládku a tým viac za skládkovanie zaplatí," skonštatoval Pavelka.
Prvá analýza odpadkov v Nitre ukázala, že najväčší podiel odpadkov, ktoré mohli byť vyseparované z rodinných domov, tvoril záhradný bioodpad (16 %) napriek tomu, že všetky domácnosti majú k dispozícii 120-litrovú nádobu na bioodpad, ktorú Nitrianske komunálne služby vyvážajú raz za dva týždne. Po ňom nasledovali plasty, textil a kuchynský bioodpad. Všetky tri zložky odpadu boli zhodne zastúpené štyrmi percentami.
Pri analýze odpadu z bytoviek sa zistilo, že najväčší podiel nevytriedeného odpadu tvorí textil, po ktorom nasledujú plasty. Obe komodity dosiahli šesťpercentný podiel. Kuchynský bioodpad tvoril štyri percentá.
Na základe analýzy odpadu spraví mesto Nitra sériu opatrení a pripraví informačnú kampaň na zvýšenie povedomia o triedení odpadu. Konkrétne opatrenia navrhnú odborníci na odpadové hospodárstvo. Môžu nimi byť napríklad pridanie nádob na separovaný odpad alebo zmena frekvencie jeho vývozu. Netriedenie odpadu má na samosprávu environmentálny, ale aj ekonomický dosah. "Platí rovnica, že čím menej sa vytriedi, tým viac odpadu musí mesto vyvážať na skládku a tým viac za skládkovanie zaplatí," skonštatoval Pavelka.
Prvá analýza odpadkov v Nitre ukázala, že najväčší podiel odpadkov, ktoré mohli byť vyseparované z rodinných domov, tvoril záhradný bioodpad (16 %) napriek tomu, že všetky domácnosti majú k dispozícii 120-litrovú nádobu na bioodpad, ktorú Nitrianske komunálne služby vyvážajú raz za dva týždne. Po ňom nasledovali plasty, textil a kuchynský bioodpad. Všetky tri zložky odpadu boli zhodne zastúpené štyrmi percentami.
Pri analýze odpadu z bytoviek sa zistilo, že najväčší podiel nevytriedeného odpadu tvorí textil, po ktorom nasledujú plasty. Obe komodity dosiahli šesťpercentný podiel. Kuchynský bioodpad tvoril štyri percentá.