Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celkovo bolo v uplynulom období na území NSK schválených 330 projektov, z ktorých už bolo ukončených 257 za takmer 174 miliónov eur.
Autor TASR
Nitra 24. februára (TASR) – Nitrianskemu samosprávnemu kraju, ale i obciam a mestám na jeho území sa v uplynulom období darilo úspešne uchádzať o zdroje z Európskej únie (EÚ). Podľa slov predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a nitrianskeho primátora Jozefa Dvonča, sa v končiacom programovom období rokov 2007 až 2013 darilo čerpať prostriedky z Regionálneho operačného programu (ROP) na úrovni 78 percent. „A to je dobré číslo, za ktorým je vidieť kvalitnú prácu nie len pracovníkov NSK, ale aj primátorov miest a starostov obcí,“ skonštatoval Dvonč.
Celkovo bolo v uplynulom období na území NSK schválených 330 projektov, z ktorých už bolo ukončených 257 za takmer 174 miliónov eur. Podľa predsedu NSK Milana Belicu je aj na týchto číslach vidieť, že zástupcovia samospráv dokázali zvládnuť čerpanie financií z ROP na veľmi dobrej úrovni. „A pri tom sa tento operačný program rodil mimoriadne ťažko. Boli vyjadrenia aj členov vlády, že kraje to nebudú vedieť robiť, že nebudú schopné manažovať projekty. Nakoniec sa ukázalo, že ROP je jeden z najlepšie čerpajúcich programov. Aj primátori aj starostovia sa tejto úlohy zhostili veľmi dobre a pomohlo aj to, že Slovensko má na nasledujúce obdobie rokov 2014 až 2020 takzvaný Integrovaný ROP (IROP), z ktorého bude možné ďalej čerpať financie. Pretože sa ukázalo, že to ľudia v regiónoch vedia robiť,“ povedal Belica.
Zároveň upozornil, že samosprávy sa musia zodpovedne pripraviť na získavanie európskych peňazí počas nasledujúceho programového obdobia, kedy budú podmienky čerpania zdrojov z EÚ iné ako v predchádzajúcich rokoch. „V prvom období sa presádzal princíp dopytovo orientovaných projektov, čiže samospráva si určovala, na čo chce peniaze získať, napríklad na opravu školy. Dnes sa to mení. Brusel tvrdí, že sme už natoľko vyspelí, že nepotrebujeme takéto investície, ale mali by sme sa pripraviť na vyšší stupeň investičnej činnosti. Mali by sa vytvárať akési mikroregióny a v rámci nich zasa póly rastu a tieto by sa rozvíjali v prospech celého regiónu. To je obrat v myslení,“ pripomína Belica.
Proces čerpania zdrojov z IROP bude mať podľa jeho slov tri základné princípy. Prvým je vytváranie partnerstiev a spolupráce samospráv. Druhým je ekonomická efektívnosť. „Čiže za málo peňazí treba dosiahnuť čo najviac úžitku. Tretí princíp je, že sa skutočne bude klásť väčší dôraz na kontrolu, na priebeh celého toho procesu,“ vysvetlil.
V rámci IROP budú môcť samosprávy čerpať zdroje na integrované projekty v rámci vzdelávania, sociálnej starostlivosti, kultúry a ďalších oblastí. Podľa Belicu však bude hlavnou prioritou riešenie nezamestnanosti, aj napriek tomu, že samospráva má v tomto smere iba nepriame kompetencie. „Pôjde o to, aby sme napríklad zlepšili mobilitu, aby bola pre ľudí práca dostupná a mohli za ňou cestovať. Cez školský systém zasa môžeme vytvárať centrá odbornej prípravy, aby mladí ľudia vychádzali zo škôl kvalifikovaní a vedeli sa zamestnať,“ dodal Belica.
Celkovo bolo v uplynulom období na území NSK schválených 330 projektov, z ktorých už bolo ukončených 257 za takmer 174 miliónov eur. Podľa predsedu NSK Milana Belicu je aj na týchto číslach vidieť, že zástupcovia samospráv dokázali zvládnuť čerpanie financií z ROP na veľmi dobrej úrovni. „A pri tom sa tento operačný program rodil mimoriadne ťažko. Boli vyjadrenia aj členov vlády, že kraje to nebudú vedieť robiť, že nebudú schopné manažovať projekty. Nakoniec sa ukázalo, že ROP je jeden z najlepšie čerpajúcich programov. Aj primátori aj starostovia sa tejto úlohy zhostili veľmi dobre a pomohlo aj to, že Slovensko má na nasledujúce obdobie rokov 2014 až 2020 takzvaný Integrovaný ROP (IROP), z ktorého bude možné ďalej čerpať financie. Pretože sa ukázalo, že to ľudia v regiónoch vedia robiť,“ povedal Belica.
Zároveň upozornil, že samosprávy sa musia zodpovedne pripraviť na získavanie európskych peňazí počas nasledujúceho programového obdobia, kedy budú podmienky čerpania zdrojov z EÚ iné ako v predchádzajúcich rokoch. „V prvom období sa presádzal princíp dopytovo orientovaných projektov, čiže samospráva si určovala, na čo chce peniaze získať, napríklad na opravu školy. Dnes sa to mení. Brusel tvrdí, že sme už natoľko vyspelí, že nepotrebujeme takéto investície, ale mali by sme sa pripraviť na vyšší stupeň investičnej činnosti. Mali by sa vytvárať akési mikroregióny a v rámci nich zasa póly rastu a tieto by sa rozvíjali v prospech celého regiónu. To je obrat v myslení,“ pripomína Belica.
Proces čerpania zdrojov z IROP bude mať podľa jeho slov tri základné princípy. Prvým je vytváranie partnerstiev a spolupráce samospráv. Druhým je ekonomická efektívnosť. „Čiže za málo peňazí treba dosiahnuť čo najviac úžitku. Tretí princíp je, že sa skutočne bude klásť väčší dôraz na kontrolu, na priebeh celého toho procesu,“ vysvetlil.
V rámci IROP budú môcť samosprávy čerpať zdroje na integrované projekty v rámci vzdelávania, sociálnej starostlivosti, kultúry a ďalších oblastí. Podľa Belicu však bude hlavnou prioritou riešenie nezamestnanosti, aj napriek tomu, že samospráva má v tomto smere iba nepriame kompetencie. „Pôjde o to, aby sme napríklad zlepšili mobilitu, aby bola pre ľudí práca dostupná a mohli za ňou cestovať. Cez školský systém zasa môžeme vytvárať centrá odbornej prípravy, aby mladí ľudia vychádzali zo škôl kvalifikovaní a vedeli sa zamestnať,“ dodal Belica.
