Členky nitrianskeho klubu sa tvorbe venujú už 20 rokov a majú za sebou aj zápis do Guinessovej knihy rekordov, keď pred časom vytvorili 51-metrovú čipkársku cestu.
Autor TASR
Nitra 10. októbra (TASR) - Preložiť - prekrížiť paličky je názov výstavy, ktorá v Ponitrianskom múzeu v Nitre predstaví tvorbu Klubu paličkovanej čipky. Výstavu otvorí slávnostná vernisáž 24. októbra.
Členky nitrianskeho klubu sa tvorbe venujú už 20 rokov a majú za sebou aj zápis do Guinessovej knihy rekordov, keď pred časom vytvorili 51-metrovú čipkársku cestu. „Výstava predstaví výber z prác, ktoré vznikali počas činnosti Klubu paličkovanej čipky. Prezentované budú okolky z okolia Nitry, liptovská čipka, tylová čipka z Brezovej pod Bradlom, bytové doplnky s čipkovými aplikáciami, obrazy s prírodnými motívmi a iné. Výstava potrvá do 2. decembra,“ informovala PR manažérka Ponitrianskeho múzea Ľubica Packová-Zahradárová.
Ako pripomenula, ručne zhotovená paličkovaná čipka bola v minulosti súčasťou bežných a obradných ľudových odevov i bytových doplnkov. Na územie dnešného Slovenska sa dostala v druhej polovici 16. storočia s chorvátskou kolonizáciou a z Čiech a Nemecka s baníckym obyvateľstvom. „Do začiatku 20. storočia sa na našom území vyvinulo niekoľko regionálnych typov paličkovanej čipky. Pre každý typ boli charakteristické väzby, motívy, materiál i farebnosť,“ dodala Packová-Zahradárová.
Členky nitrianskeho klubu sa tvorbe venujú už 20 rokov a majú za sebou aj zápis do Guinessovej knihy rekordov, keď pred časom vytvorili 51-metrovú čipkársku cestu. „Výstava predstaví výber z prác, ktoré vznikali počas činnosti Klubu paličkovanej čipky. Prezentované budú okolky z okolia Nitry, liptovská čipka, tylová čipka z Brezovej pod Bradlom, bytové doplnky s čipkovými aplikáciami, obrazy s prírodnými motívmi a iné. Výstava potrvá do 2. decembra,“ informovala PR manažérka Ponitrianskeho múzea Ľubica Packová-Zahradárová.
Ako pripomenula, ručne zhotovená paličkovaná čipka bola v minulosti súčasťou bežných a obradných ľudových odevov i bytových doplnkov. Na územie dnešného Slovenska sa dostala v druhej polovici 16. storočia s chorvátskou kolonizáciou a z Čiech a Nemecka s baníckym obyvateľstvom. „Do začiatku 20. storočia sa na našom území vyvinulo niekoľko regionálnych typov paličkovanej čipky. Pre každý typ boli charakteristické väzby, motívy, materiál i farebnosť,“ dodala Packová-Zahradárová.