Sprístupnenie pamätníka dnes ocenil aj nitriansky biskup Viliam Judák, podľa ktorého je dôležité, že sa v Nitre v období cyrilo-metodských osláv pravidelne odkrýva kresťanská a národná história.
Autor TASR
Nitra 3. júla (TASR) – V areáli bývalých kasární pod Zoborom na Martinskom vrchu v Nitre dnes slávnostne sprístupnili pamätník, ktorý je presnou kópiou základov starobylého Kostola svätého Martina. V priebehu 12. a 13. storočia slúžil ako farský kostol. Neskôr začal chátrať a v roku 1911 jeho ruiny so súhlasom cirkvi odstránili vojaci pomocou výbušnín. Archeologické výskumy v 60. rokoch minulého storočia doložili na tomto mieste základy predrománskeho kostolíka, ktorý bol v tom období označený za najstarší kostol na území Slovenska a bol považovaný za kostol, ktorý dal v roku 828 na Pribinovu žiadosť vysvätiť salzburský arcibiskup Adalrám.
Podľa slov riaditeľa Archeologického ústavu SAV Mateja Ruttkaya dnes už vedecké výskumy definitívne potvrdili, že niekdajší svätostánok na Martinskom vrchu nie je slávnym Pribinovým kostolom. „Jeho význam to však neznižuje. Určite patrí k najstarším kostolom na Slovensku. Žiaľ, neviem ho presne datovať, takže dnes nevieme povedať, či je z druhej polovice deviateho storočia, alebo je z desiateho storočia. Presnejšie datovanie možno umožní výskum v okolí kostolíka. V súčasnosti si návštevníci môžu pozrieť jeho pôdorys vyložený kameňmi. Je vymeraný a postavený presne podľa základov, ktoré sú momentálne pod zemou,“ vysvetlil Ruttkay.
Ako pripomenul, pre vedcov je zaujímavá a veľmi vzácna celá lokalita Martinského vrchu na úpätí Zobora, ktorá má celoslovenský význam. „Je jednou z kľúčových lokalít. Osídlená je od mladšej doby kamennej až do 12. a 13. storočia. Potom už je to osídlenie slabšie. Významný bol určite aj samotný Kostol svätého Martina, ktorý bol pravdepodobne dlho centrálnym kostolom všetkých slovanských osád na ľavom brehu Nitry,“ dodal Ruttkay.
Sprístupnenie pamätníka dnes ocenil aj nitriansky biskup Viliam Judák, podľa ktorého je dôležité, že sa v Nitre v období cyrilo-metodských osláv pravidelne odkrýva kresťanská a národná história. „Dnes to nie je len symbolické odkrývanie. Máme tu veľmi silný artefakt, základy Kostola svätého Martina z 9. storočia. Je to dôvod na to, aby sme boli hrdí na svoju minulosť, aby sme si uvedomili, že kresťanstvo posvätilo túto zem, našu starobylú Nitru, už v období, keď ešte iné národy nepoznali kresťanskú kultúru a hodnoty, ktoré z nej plynuli,“ konštatoval Judák.
Podľa slov riaditeľa Archeologického ústavu SAV Mateja Ruttkaya dnes už vedecké výskumy definitívne potvrdili, že niekdajší svätostánok na Martinskom vrchu nie je slávnym Pribinovým kostolom. „Jeho význam to však neznižuje. Určite patrí k najstarším kostolom na Slovensku. Žiaľ, neviem ho presne datovať, takže dnes nevieme povedať, či je z druhej polovice deviateho storočia, alebo je z desiateho storočia. Presnejšie datovanie možno umožní výskum v okolí kostolíka. V súčasnosti si návštevníci môžu pozrieť jeho pôdorys vyložený kameňmi. Je vymeraný a postavený presne podľa základov, ktoré sú momentálne pod zemou,“ vysvetlil Ruttkay.
Ako pripomenul, pre vedcov je zaujímavá a veľmi vzácna celá lokalita Martinského vrchu na úpätí Zobora, ktorá má celoslovenský význam. „Je jednou z kľúčových lokalít. Osídlená je od mladšej doby kamennej až do 12. a 13. storočia. Potom už je to osídlenie slabšie. Významný bol určite aj samotný Kostol svätého Martina, ktorý bol pravdepodobne dlho centrálnym kostolom všetkých slovanských osád na ľavom brehu Nitry,“ dodal Ruttkay.
Sprístupnenie pamätníka dnes ocenil aj nitriansky biskup Viliam Judák, podľa ktorého je dôležité, že sa v Nitre v období cyrilo-metodských osláv pravidelne odkrýva kresťanská a národná história. „Dnes to nie je len symbolické odkrývanie. Máme tu veľmi silný artefakt, základy Kostola svätého Martina z 9. storočia. Je to dôvod na to, aby sme boli hrdí na svoju minulosť, aby sme si uvedomili, že kresťanstvo posvätilo túto zem, našu starobylú Nitru, už v období, keď ešte iné národy nepoznali kresťanskú kultúru a hodnoty, ktoré z nej plynuli,“ konštatoval Judák.