Diakovce 4. júla (TASR) – Len máloktorá obec na Slovensku sa môže pochváliť troma kostolmi a troma cintorínmi. V Diakovciach v okrese Šaľa s 2235 obyvateľmi má vlastný kostol katolícka, evanjelická i reformovaná cirkev. Ku každému kostolu patrí cintorín. „Máme aj štvrtý cintorín, židovský. V minulosti pri ňom stála dnes už zaniknutá malá synagóga. Po holokauste však nezostala v obci ani jedna židovská rodina,“ skonštatovala starostka Diakoviec Kristína Jakócsová. Dve tretiny obyvateľstva sú maďarskej národnosti, tretina slovenskej. Preto má obec po dve školy a dve škôlky – maďarskú i slovenskú.

Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským navštevuje v deviatich ročníkoch približne 90 žiakov. Slovenská škola má len desať žiakov v prvom až štvrtom ročníku spojenom do jednej triedy. Materskú školu s vyučovacím jazykom maďarským navštevuje 40 detí, dvadsiatka je v slovenskej škôlke. „V škôlkach máme vždy viac detí, no predovšetkým deti zo slovenskej škôlky zapisujú rodičia do slovenských škôl v Šali, ktorá je od nás vzdialená len tri kilometre. Najmä deti z rodín, ktoré sa do obce prisťahovali, rodičia vodia do okresného mesta. Je to škoda, pretože deti si potom ťažšie vytvárajú kamarátske vzťahy, nezapájajú sa do diania v obci," hovorí starostka. Tvrdí, že obec sa bude usilovať aj v budúcnosti o zachovanie obidvoch škôl a škôlok, kým to financie dovolia. Úsporu chce dosiahnuť aj presťahovaním slovenskej škôlky, ktorá sídli v prenajatej budove, do objektu maďarskej základnej školy. V tej sídli aj slovenská základná škola, takže všetky tri vzdelávacie a výchovné inštitúcie budú pod jednou strechou. Maďarská škôlka je umiestnená v bezprostrednej blízkosti, vo vlastnej budove.



Investícia do úpravy priestorov pre slovenskú materskú školu nie je jedinou, ktorú obec pripravuje. „Získali sme dotáciu 10.000 eur na kamerové systémy. Plánujeme objednať pult a začneme s realizáciou kamerového systému, ktorý pomôže zvýšiť bezpečnosť v obci.“ Pult bude umiestnený v priestore obecnej polície, ktorá vznikla len pred dvoma mesiacmi. Diakovce výtržnosťami neslávne preslávili neprispôsobiví občania, ktorí naháňali strach obyvateľom obce. Tí sa obrátili listom so žiadosťou o pomoc aj na Ministerstvo vnútra SR. Po dvojmesačnom pôsobení štvorčlennej obecnej polície sú už podľa starostky vidieť prvé výsledky. Zaujímavosťou je, že na vybavenie obecnej polície sponzorsky prispela Jednota, ktorá v obci prevádzkuje potraviny. „Mali problémy s krádežami, výtržnosťami. Keď sa neprispôsobiví občania zdržiavali pred obchodom, ľudia sa im radšej zďaleka vyhli. Odkedy funguje polícia a dohliada na poriadok, Jednote sa vraj zdvojnásobili tržby,“ skonštatovala starostka.

V priemyselnom parku sedem rokov po otvorení podniká jediná firma

V priemyselnom parku v Diakovciach v okrese Šaľa pôsobí sedem rokov po jeho otvorení jediná firma. Z celkovej výmery priemyselného areálu 7,52 hektára je pritom 95 percent zmluvne obsadených nájomníkmi. Podľa starostky Diakoviec Kristíny Jakócsovej už obec podniká kroky, aby sa situácia zmenila.

„Niektorí podnikatelia si prenajali od obce pozemky v priemyselnom parku, no nezačali stavať svoje prevádzky a neplatia nám ani nájom. Právnou cestou chceme dosiahnuť, aby nám tieto pozemky uvoľnili a my sme ich mohli prenajať podnikateľom, ktorí majú skutočný záujem v priemyselnom parku podnikať,“ povedala starostka.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Priemyselný park v Diakovciach otvorili v októbri 2008. Pripravený bol predovšetkým pre menších investorov podnikajúcich v oblasti ľahkej priemyselnej výroby. Na výstavbu infraštruktúry priemyselného parku získala obec na základe zmluvy so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) vyše 55 miliónov Sk (1,83 milióna eur) zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Samotná obec prispela sumou 3 milióny Sk (99.581,76 eura). V parku malo podľa pôvodných zámerov vzniknúť 317 pracovných miest.

V súčasnosti pôsobí v priemyselnom parku jediná prevádzka. Spoločnosť zaoberajúca sa čistením a kalibráciou prírodných čriev zamestnáva 14 ľudí v dvojzmennej prevádzke, ktorú plánuje rozšíriť na trojzmennú. Ďalší subjekt podnikajúci v segmente oceľových konštrukcií plánuje ukončiť výstavbu svojej prevádzky ešte v tomto roku. „Ďalšia spoločnosť pripravuje projektovú dokumentáciu a máme aj ďalších dvoch záujemcov. Obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo zámer prenájmu,“ konštatovala starostka. Podľa jej slov by mohli v areáli pribudnúť stolárska dielňa, lakovňa i administratívne budovy. Počet vytvorených pracovných miest závisí od toho, pre ktoré spoločnosti sa obecní poslanci rozhodnú. Podmienkou obce je, aby firmy prednostne zamestnávali tamojších ľudí. Miera nezamestnanosti v Diakovciach sa pohybuje na úrovni 11 percent.

Najstarší súvislý text v maďarskom jazyku pochádza zo Slovenska

Jedna z najdôležitejších kultúrnych pamiatok našich južných susedov, najstarší súvislý text písaný v staromaďarskom jazyku, pochádza z Diakoviec v okrese Šaľa. Pohrebná reč a orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés – je súčasťou tzv. Prayovho kódexu z konca 12. storočia. Kódex sa v súčasnosti nachádza v Národnom múzeu v Budapešti, v katedrále v Diakovciach je umiestnená kópia listiny.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Prayov kódex, čiže liturgická kniha obsahujúca modlitby kňaza pri bohoslužbe, sa datuje do obdobia rokov 1183 až 1210. Napísaná bola na neznámom mieste pre benediktínov, ktorí pôsobili v kláštore v Diakovciach. Kniha má celkovo 172 strán. Celá je písaná v latinčine, s výnimkou 154. strany, kde bol objavený najstarší písomný záznam v maďarskom jazyku. „Všetky liturgie, omše, všetko sa robilo v latinčine. Obyčajní ľudia však používali maďarčinu, no tá sa nepoužívala v úradnom jazyku. Máme informácie, že útržky pohrebnej reči v maďarčine sa našli v zakladajúcej listine Tihanyiovského opátstva pri Balatone, no súvislý text sa zachoval práve v našej obci,“ povedala starostka Diakoviec Kristína Jakócsová.

Slovenskej verejnosti pomerne neznámy text objavil rodák z Nových Zámkov, jezuitský kňaz Juraj Pray, ktorý pôsobil v službách Márie Terézie ako kráľovský historik zaoberajúci sa dejinami Uhorska. Pohrebnú reč a orodovanie našiel pri bádaní v knižnici bratislavskej kapituly v stredovekom kódexe, ktorý dodnes nesie jeho meno. V roku 1770 sa o texte dozvedela verejnosť, keď z neho Pray publikoval krátky úryvok v Legende sv. Margity. Do roku 1813 bol kódex v bratislavskej kapitulskej knižnici, potom ho darovali do Budapešti, kde je dodnes. Unikátnosť Pohrebnej reči z Prayovho kódexu zvyšuje fakt, že podobný literárny žáner, ako je pohrebná reč, nebol v tom čase v Európe ešte všeobecne rozšírený a ani výskyt kázní v ľudovej reči nebol častý. Kázne v ľudovej reči sa z tohto obdobia zachovali len z nemeckých oblastí.

Výstavba kostola priniesla na Slovensko techniku tehlovej stavby

Jedna z najvýznamnejších tehlových sakrálnych stavieb na Slovensku sa nachádza v obci Diakovce. Neskororománsky rímskokatolícky kláštorný Kostol Panny Márie patrí spolu s kláštorom v Hronskom Beňadiku k najvzácnejším pamiatkam kláštornej architektúry na Slovensku. Stavba bola postavená pod lombardským vplyvom a na naše územie priniesla techniku tehlovej stavby a výzdoby. Ovplyvnila celú oblasť dolného Považia i vzdialenejšie regióny a stala sa vzorom pre tehlové kostolíky juhozápadného Slovenska. Charakteristické znaky diakovskej stavebnej huty môžeme dodnes nájsť v Čiernom Brode, Šamoríne, Križovanoch nad Dudváhom či v Dražovciach pri Nitre.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Netradične riešený trojloďový kostol s dvojvežovým priečelím a tromi apsidami uzatvárajúcimi lode z východu bol vysvätený v novembri roku 1228. Prvýkrát sa však kostol spomína už v pápežskej bule z roku 1102. Jeho dejiny sú neodmysliteľne spojené s benediktínmi z maďarského opátstva v Pannonhalme. Kráľ Štefan I. daroval v roku 1002 územie dnešných Diakoviec benediktínskemu rádu, ktorý tu vybudoval filiálny kláštor. Kaplnka sv. Štefana, ktorá je najstarším objektom pripojeným ku kostolu na južnej strane, sa považuje za pôvodný kostol z roku 1003. Na začiatku 13. storočia sa benediktíni pustili do výstavby podstatne väčšieho trojloďového kostola, do ktorého zakomponovali už existujúcu kaplnku. V rokoch 1872-1875 bola k západnému priečeliu pristavaná novorománska trojloďová bazilika, rešpektujúca šírku pôvodného kostola. Dodnes zachovaná stavba je tak výsledkom troch hlavných stavebných etáp – dvoch románskych a jednej neorománskej. V rokoch 1940-1941 sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola, najmä vnútorného zariadenia, vrátane výzdoby vnútorných priestorov novými maľbami. Financoval ju miestny rodák, maďarský kardinál Jusztinián Serédi.

Zaujímavosťou kostola je, že stavba je dvojpodlažná, rozdelená na „horný“ a „dolný“ kostol, čo je v našich podmienkach unikátnym riešením, výnimočným aj v európskom meradle. Zatiaľ nie je jasné, či išlo o pôvodné riešenie, alebo bol kostol rozdelený až dodatočne. Zástancovia verzie pôvodného riešenia kostola tvrdia, že na poschodí boli v bočných lodiach vytvorené cely pre mníchov. „Benediktínski rehoľníci v tých celách na poschodí bývali. A práve im vďačíme aj za dnešný názov obce Diakovce. Maďarské slovo diák znamená v preklade žiak. Benediktíni tunajších ľudí učili okrem iného aj poľnohospodárstvu,“ skonštatovala starostka Diakoviec Kristína Jakócsová. Zaujímavosťou je, že v kostole a jeho okolí ešte nebol uskutočnený hlbší archeologický a pamiatkarský prieskum.

Rekonštrukcia termálneho kúpaliska posunula začiatok sezóny

Rekonštrukčné práce na termálnom kúpalisku v Diakovciach posunuli otvorenie letnej turistickej sezóny na kúpalisku. Nový prevádzkovateľ kúpaliska, ktorý vo februári tohto roka získal areál na základe súhlasu obce do 15-ročného prenájmu, rekonštruuje bazény, ubytovacie i stravovacie prevádzky.

„Po technickej stránke bolo kúpalisko v nevyhovujúcom stave, bola nevyhnutná údržba a oprava technických zariadení, rekonštrukcia bazénov, ubytovacích zariadení, revitalizácia celého areálu,“ zdôvodnila posunutie termínu otvorenia kúpaliska jeho riaditeľka Andrea Parkányová. K dvom bazénom, detskému a rekreačnému, by mal postupne pribudnúť i nový bazén pre deti do troch rokov. Novinkou bude zrekonštruovaná Hviezda aj dve nové reštauračné zariadenia.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Napriek modernizácii chce prevádzkovateľ kúpalisku ponechať retro ráz s atmosférou 70. a 80. rokov minulého storočia. „Kúpalisko bolo veľmi obľúbené najmä u českých turistov, české firmy tu dokonca mali vlastné ubytovacie zariadenia v karavanoch. Ľudia si zvykli chodiť na kúpalisko do Diakoviec a dodnes tá staršia generácia chodí už niekoľko desaťročí,“ povedala starostka Diakoviec Kristína Jakócsová. Podľa Parkányovej už prevádzkovateľ podal žiadosť o povolenie prevádzky a čaká na súhlas hygienikov. Koniec sezóny je plánovaný v polovici septembra, ak to počasie dovolí, termín ukončenia sezóny sa posunie.

Termálne kúpalisko Retro Thermal Diakovce sa rozprestiera na osemhektárovej ploche. Koncom 50. rokov tu bola objavená termálna voda, ktorá vyviera z hĺbky 780 metrov a na povrchu dosahuje 38 stupňov Celzia. V priebehu 70. rokov sa začala výstavba areálu termálneho kúpaliska, ktoré fungovalo do súčasnosti bez väčších zásahov a úprav. Pôvodne bolo kúpalisko súčasťou väčšieho areálu bazénov, ktorý je však od roku 2001 rozdelený na dve kúpaliská oddelené plotom, každé so samostatným vstupom a iným majiteľom. Za plotom medzičasom vyrástlo wellness centrum s celoročnou prevádzkou, podobný zámer majú aj prevádzkovatelia diakovského kúpaliska.

„Výhľadovo uvažujeme nad vybudovaním kúpeľného domu najmä pre seniorov, no to je otázka budúcnosti. V každom prípade by celoročná prevádzka zefektívnila fungovanie kúpaliska,“ povedala Parkányová.