Komjatice 9. augusta (TASR) – Prvá zachovaná kniha, o ktorej sa vie, že bola vytlačená na Slovensku, pochádza z Komjatíc. Prvá časť Postily od Petra Bornemisa v maďarčine bola vydaná v roku 1573 v komjatickej tlačiarni, ktorá bola prvou oficiálnou tlačiarňou na Slovensku. Vznikla zásluhou Forgáčovcov, ktorí na svoje panstvo do Komjatíc pozvali protestantského kazateľa Gála Husára. Ten založil v obci v roku 1573 tlačiareň, kde vytlačil 239 listov prvého diela Postily a ďalšie tri spisy – adventné a vianočné kázne, evanjeliá a epištoly, z ktorých sa zachovalo len niekoľko zlomkov. „Budova bývalej tlačiarne dnes už nestojí. Na mieste kde bývala, na Dolnej ulici, ju dnes pripomína už len pamätná tabuľa na rodinnom dome miestneho občana,“ povedal starosta Komjatíc Peter Hlavatý.

Polygrafia má na Slovensku mnohoročnú tradíciu. Zachované tlačoviny z rokov 1477 – 1480 dokazujú existenciu tlačiarní v Uhorsku. V Rohožníku, Hlohovci, Bratislave či na Plaveckom hrade pôsobili kočujúce kníhtlačiarne, ktoré nemali kráľovské povolenie. Prvé stále tlačiarne vznikli až v 16. storočí, sto rokov po vynájdení kníhtlače. Dekrétom cisára Rudolfa II. z roku 1594 o tlačiarenstve a tlačiarňach sa počet tlačiarní v Uhorsku zredukoval na desať, z nich na Slovensku bolo päť. Ako prvá z nich začala tlačiť práve tlačiareň v Komjaticiach, o štyri roky neskôr k nej pribudli tlačiarne v Trnave, Bardejove, Banskej Bystrici a v roku 1594 aj v Bratislave.

Podľa niektorých zdrojov Husár už v roku 1560 vytlačil v Košiciach maďarský zborník. Zborník sa nezachoval, preto sa tieto dohady nikdy nepodarilo potvrdiť ani vyvrátiť. Oponenti tvrdia, že Husár začal tento zborník tlačiť spolu s prvým dielom Postily až v Komjaticiach. Husár zomrel v roku 1575 v Pápe na mor. Tlačiareň v Komjaticiach zdedil jeho syn Dávid. V roku 1584 sa jej novým majiteľom stal Poliak Valentín Mančkovič, ktorý ju vzápätí presťahoval do Hlohovca.

Obec rozšírila kapacitu škôlky, medziročne pribudlo 50 škôlkarov

Obec Komjatice v okrese Nové Zámky patrí so 4300 obyvateľmi k najväčším slovenským obciam. Mladé rodiny v obci pribúdajú, medziročne sa v tomto roku zvýšil počet škôlkarov o takmer 50 detí. "Vďaka rekonštrukcii materskej školy sme mohli prijať všetky deti. Problémy nemáme ani s kapacitou školy, ktorú v súčasnosti navštevuje 354 žiakov," povedal starosta Komjatíc Peter Hlavatý. Obec v súčasnosti disponuje 52 nájomnými bytmi, ktoré obývajú najmä mladé rodiny. O výstavbe ďalších bytov starosta neuvažuje. "V tomto roku sme skolaudovali 12 bytových jednotiek. Samotná bytovka stála 566.000 eur, ďalších 51.000 sme zaplatili za technickú vybavenosť. Bytov je už dostatok, navyše na výstavbu nových nemáme voľné pozemky."



Najväčšou investičnou akciou obce v poslednom období bola okrem opravy komunikácií a rekonštrukcie centra najmä výstavba kanalizácie pre 26 bytov, ktorú obec financuje z vlastných zdrojov. "Máme odkanalizovanú necelú tretinu obce. Čakáme na výzvu z eurofondov alebo environmentálnych fondov, pretože náklady na výstavbu sú vysoké, obec to sama nevyfinancuje," tvrdí starosta. Čistiareň odpadových vôd prevádzkujú Komjatice s ďalšími štyrmi obcami. Zatiaľ sú na ňu napojené len dve necelé dediny. "Ak by malo byť na ňu napojených všetkých päť obcí, potrebovala by zdvojnásobiť kapacitu."

Prvá písomná zmienka o Komjaticiach je z roku 1256. V katastri obce sú zastúpené takmer všetky archeologické doby, obdobia a kultúry typické pre strednú Európu, od doby kamennej až po dobu rímsku. Najstarší názov obce Komjatice, v miestnom nárečí Komňatice, je písomne doložený z roku 1256 ako Kamnati a z roku 1343 ako Komnyati. Podľa jazykovedcov Jána Stanislava a Rudolfa Krajčoviča pochádza názov obce zo slova komnata, čo je väčšia, pekne vybavená miestnosť v stredoveku vo väčšom murovanom dome alebo v paláci, vykurovaná otvoreným ohniskom, určená pre hostí. Komjatice teda boli usadlosťou, kde boli viaceré domy bohato zariadené, vykurované, pripravené pre hostí, na dôležitej obchodnej ceste. Tá viedla od juhu pozdĺž rieky Nitra do územného areálu Nitrianskeho hradu.


Unikátne cestné závory sú zrejme posledné na Slovensku i v Európe

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Unikátne cestné závory sa nachádzajú v obci Komjatice. Závory pri stavadle č. 1 železničnej stanice Komjatice, na frekventovanej trase medzi Novými Zámkami a Nitrou, sa na rozdiel od bežných závor pohybujú horizontálne. Sú ručne ovládané signalistom, ktorý chytí rahno za reťaz a závory poloblúkom otvára a zatvára. "Tieto závory sú zrejme posledné na Slovensku a predpokladám, že podobné už nenájdeme nikde v Európe," skonštatoval starosta Komjatíc Peter Hlavatý. Už vlani Železnice SR rokovali so zástupcami obce o modernizácii trate a zrušení týchto závor. "Nedohodli sme sa, pretože železnice navrhujú toto železničné priecestie zrušiť pre autá a nechať ho len pre peších. Obec s tým nesúhlasí, pretože by nám to mohlo skomplikovať dopravu," povedal starosta. Železnica pretína obec, z jednej strany na druhú sa v súčasnosti dá prejsť troma železničnými priecestiami. Na dvoch z nich sa závory otvárajú ručne, tretie závory sú automatizované.

Na záchranu historickej kaplnky vyhlásila obec verejnú zbierku

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Obec Komjatice chce spolu s miestnou farnosťou zachrániť rozpadajúcu sa kaplnku pri Kostole sv. Petra a Pavla. Na záchranu tejto pamiatky z 18. storočia je vyhlásená verejná zbierka, do ktorej zatiaľ prispeli občania i rôzne inštitúcie sumou zhruba 5000 eur. Obec na rekonštrukciu objektu vyčlenila 15.000 eur. "Na opravu potrebujeme 25.000 až 30.000 eur. Kaplnka je majetkom cirkvi, spoločne hľadáme možnosti financovania opravy. Táto pamiatka je vo veľmi zlom stave. Ak ju chceme zachrániť, musíme začať čo najskôr s rekonštrukciou," povedal starosta Komjatíc Peter Hlavatý. V súčasnosti sa hľadá dodávateľ stavby, rekonštrukčné práce by sa mali začať na jeseň tohto roka.

Baroková kaplnka s pódiom je súčasťou komplexu kalvárie a Kostola sv. Petra a Pavla, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Komplex tvorí 21 objektov. Kalvária sa nachádza v areáli cintorína pred kostolom, vybudovaným v roku 1615. Jednotlivé kaplnky Krížovej cesty boli postavené koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Obrazy jednotlivých výjavov, vsadené do drevených rámov, predstavujú olejomaľby na plátne z roku 1974. Kalvárii dominuje vysoké pódium s oválnym pôdorysom a výrazným kamenným schodiskom. Na vrchnej terase je umiestnené päťfigurálne súsošie Ukrižovania. Tento objekt je najstarším z celej kalvárie, pochádza z druhej polovice 18. storočia. Priamo pod pódiom so súsoším sa nachádza kaplnka postavená v roku 1793. Kedysi ju zdobili plastiky, ktoré zreštauroval Ondrej Csűtőrtőki. Tieto plastiky by sa po rekonštrukcii objektu mohli vrátiť späť na svoje miesto v kaplnke.

V parku rastie jeden z najkrajších stromov v Európe

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Platan javorolistý z Komjatíc v okrese Nové Zámky patrí k najkrajším stromom v Európe. S obvodom kmeňa 930 centimetrov je 140-ročný platan najhrubším stromom rastúcim na Slovensku a je jedným zo siedmich najväčších živých organizmov v Európe. Platan sa stal Stromom roka 2012 na Slovensku a vzápätí sa prebojoval do prvej päťky súťaže o Európsky strom roka 2013.

Platan vysoký 28 metrov je súčasťou parku pri bývalom kaštieli, zasadiť ho dal barón Móric Wodianer. Park bol kedysi hájom, lužným lesom aj ovocnou záhradou. Majitelia kaštieľa začali budovať park v druhej polovici 19. storočia, v roku 1872. Za štyri mesiace dokázali vytvoriť sedemhektárový park barokového charakteru. Rástli v ňom stromy gingko, katalpy, tuje či tisy. Väčšina z nich vymrela, dnes ich zostalo približne 400 až 450.

Obec v roku 2008 park rekonštruovala z finančných prostriedkov Európskej únie. „Postupovali sme podľa zachovaných dokumentov, aby si park zachoval autentickú podobu. Peniaze, ktoré sme získali v ankete Strom roka, sme použili na ošetrenie platana,“ povedal starosta Komjatíc Peter Hlavatý.

Na rozdiel od parku sa obci nepodarilo zachrániť najvýznamnejšiu pamiatku Komjatíc, barokový kaštieľ. Postaviť ho dal rod Grassalkovičovcov, k pôvodnej stavbe kaštieľa patril aj vodný mlyn, skleník, pálenica a maštaľ. Kaštieľ počas prechodu frontu koncom roku 1944 vyhorel. „Posledné zábery kaštieľa pochádzajú z roku 1954. „Vtedajší národný výbor rozhodol, že ľudia môžu posledné zvyšky kaštieľa rozobrať a postaviť si z nich domy,“ povedal starosta. Jedinou spomienkou na kaštieľ je okrem parku bývalý majer, ktorý jediný zostal zachovaný. Ten dnes slúži ako Domov opatrovateľskej služby.