Machulince 14. januára (TASR) – Vďaka aktívnym ľuďom, ktorí žijú v Machulinciach v Zlatomoravskom okrese, sa v tejto obci darí kultúre i športu. V dedine je bohatý spoločenský život, funguje tu spevácka skupina Bernát, folklórny súbor Kamenec i detský súbor Kamienok. Ako pripomína starosta Bohumil Bielik, bola to práve aktivita a nadšenie Machulinčanov, ktoré viedli k tomu, že niekdajšia kaplnka stojaca na cintoríne sa zmenila na kostol, ktorý je dnes dominantou obce.

„Náš Kostol božského srdca Ježišovho bol pôvodne bez veže. Vďaka vzácnemu človeku a nášmu občanovi Jánovi Ondrejkovi sa nám v roku 1993 podarilo vežu postaviť. Samozrejme, že ruku k dielu priložili aj iní Machulinčania, ale bolo to hlavne jeho dielo. On bol taký majster staviteľ, bol uznávaný odborník a človek. Bola to jeho 'srdcovka', on to celé ťahal a manažoval. Riadil si celý rozsah prác, aj po odbornej stránke. Dal všetko nakresliť a postaral sa aj o projektovanie. Bol to veľký zanietenec, dnes už také nadšenie málokedy vidieť. Pán Ondrejka už síce zomrel, ale toto dielo tu po ňom zostalo,“ skonštatoval Bielik. Ako pripomenul, veža doplnila kostol a ten zasa zmenil celý kolorit obce. „Z bývalej zvonice sme sem premiestnili zvony, ktoré sú automaticky riadené a podarilo sa nám na vežu osadiť aj elektrické hodiny,“ povedal starosta.

Veža kostola, ktorú si Machulinčania sami postavili, je podľa jeho slov iba jedným z príkladov aktivity tunajších občanov. Nielen na Slovensku, ale už aj vo svete preslávili obec aj bežecké preteky. Machulinská dvadsiatka má tradíciu dlhú už niekoľko desaťročí. Vlani v decembri sa bežal jej 33. ročník. „Všetko vzniklo z myšlienky nášho občana Františka Šabíka, ktorý je nadšený bežec. Zo začiatku sem chodilo pretekať iba pár nadšencov, ktorých on oslovil. Postupne sa to rozrastalo, až sme sa dostali nielen na celoslovenskú úroveň, ale chodia k nám pretekať aj bežci zo zahraničia. Dokonca vlani sme tu mali aj dvoch bežcov z Kene,“ skonštatoval Bielik.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Pretekmi žije celá obec. Machulinčania vymysleli zaujímavý spôsob, ako zabezpečiť preteky aj finančne. „Máme aj sponzorov, ale súčasťou podujatia je aj akcia Napečme viac koláčikov, ako je Machulinčanov. Ľudia doma vypekajú koláče, ktoré sa potom predávajú. Výťažok je určený na podporu ďalšieho ročníka pretekov. Už sa to stalo známym aj v okolí, takže k nám už ľudia prichádzajú aj s pripravenými škatuľkami, do ktorých si nakupujú koláče,“ uviedol Bielik.

Okrem 20-kilometrových bežeckých pretekov preslávila Machulince aj Horská cykločasovka. Tá síce nemá takú dlhoročnú tradíciu, ale viac ako 30-kilometrová a technicky náročná pretekárska trať i 16-kilometrová hobby trasa láka od roku 2013 množstvo skúsených i amatérskych vyznávačov horskej cyklistiky. „Ich počet sa každoročne zvyšuje. Na poslednom ročníku sme tu mali okolo 150 cyklistov,“ povedal Bielik.

Krásna príroda učarovala J. Kráľovi i T. G. Masarykovi

Obec Machulince leží na oboch brehoch riečky Žitava, ktorej tok napĺňajú potoky a rôzne sezónne prítoky z Tríbečského pohoria a západných svahov Pohronského Inovca. Vďaka svojej polohe na úpätí oboch pohorí poskytuje veľa možností na prechádzky v prírode. "Turisti môžu napríklad vyraziť po značenej trase, ktorá ich dovedie do lokality Machulinský škripec. Odtiaľ môžu prejsť cez Stoky na Benát a pokračovať smerom na rekreačné stredisko Drozdovo a ďalej až na vrchol Inovca. Odtiaľ sa potom dá zísť buď do Tekovských Nemiec, alebo do Hronského Beňadika, kde si môžu pozrieť opevnený benediktínsky kláštor," povedal starosta Bohumil Bielik.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Turisti sa môžu vybrať aj popri Zlatnianskom potoku až k jeho prameňu pod vrchom Benát, kde kedysi stála Struhárova studnička. Pri svojich prechádzkach ju údajne rád navštevoval štúrovský básnik Janko Kráľ, ktorý žil v neďalekých Zlatých Moravciach od roku 1862 až do svojej smrti v roku 1876. Machulince a ich okolie učarovali aj prvému československému prezidentovi T. G. Masarykovi, ktorý mal letné sídlo v blízkych Topoľčiankach. "Český spisovateľ Karel Čapek pri opise prezidentovho dňa spomína, že pri svojich vychádzkach na koni obvykle neobišiel ani Machulince. Často vyšiel cez dedinu na Háj pod horou, smerom k Suchému potoku, kde bola stará rozvetvená divorastúca hruška, odkiaľ bol v minulosti a aj dnes prekrásny výhľad na Topoľčianky a okolité obce. Často tu sedával a po jeho smrti bol tento strom chránený. Neskôr však bolo nutné starý kmeň stromu odstrániť," pokračoval starosta.

Ako pripomenul, zaujímavé teda nie je len bezprostredné okolie Machuliniec. Pre turistov bude určite lákavá aj návšteva niekdajšieho letného sídla prezidentov s kaštieľom a loveckým zámočkom v Topoľčiankach, ktoré sú od obce vzdialené iba necelé tri kilometre. "Okrem toho sa tam nachádza aj Národný žrebčín a o niečo vyššie zasa známa Zubria obora. Opačným smerom, približne osem kilometrov od Machuliniec, sú zasa Zlaté Moravce," dodal Bielik.

Machulinčania spájajú názov obce s grófom Maholanyim

Prvá písomná zmienka o obci Machulince v Zlatomoravskom okrese pochádza z roku 1275, no ľudia úrodné okolie rieky Žitavy obývali už oveľa skôr. V okolí obce sa našli viaceré náleziská zo staršej doby kamennej dokladajúce prítomnosť lovcov mamutov. Okolie obývali v mladšej dobe kamennej aj prví poľnohospodári. Rozmach osídlenia nastáva v období eneolitu, teda neskorej doby kamennej. Z tohto obdobia evidujú vedci v katastri obce Machulince štyri lokality. Svoje sídla v tomto regióne zakladali ľudia aj v ďalších obdobiach praveku i stredoveku.

V prvej písomnej správe sa obec spomína pod názvom Mahola. A to v súvislosti s uhorským kráľom Ladislavom IV., ktorý ju daroval hradu Tekov. Neskôr ju vlastnilo Beňadické opátstvo a od roku 1388 patrila pod hrad Hrušov. Na prelome 14. a 15. storočia prešli Machulince, spoločne s obcami Čaradice, Nemčiňany, Obyce, Rohožnica, Slepčany a Vozokany späť do rúk Beňadického opátstva. V roku 1424 boli Machulince definitívne pripojené k hradu Hrušov. "Z roku 1564 pochádza názov obce Mahwlencze a z roku 1600 Mahwlincz. Kto založil obec a odkiaľ dostala svoj názov, sa presne nevie. Údajne je jej súčasný názov spojený s grófom Maholanyim, ktorý má aj pamätnú tabuľu na budove obecného úradu. Cisár Leopold mu udelil šľachtický titul barón. Bol vo Viedni dvorným radcom a neskôr aj cisárovým kancelárom," hovorí starosta obce Bohumil Bielik.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

V priebehu 17. storočia znepokojovali obyvateľov v celom regióne časté nájazdy Turkov. Pri jednej z lúpežných výprav odvliekli z Machuliniec 192 kusov dobytka a 60 ľudí. Viacerým pohromám museli obyvatelia obce čeliť aj neskôr. Začiatkom 19. storočia tu zúrila cholera a hladomor vyvolaný veľkou neúrodou. Čoskoro vypukla aj hospodárska kríza, pre ktorú zrušili výrobu viaceré manufaktúry. V roku 1840 zastavila výrobu aj malá továreň na výrobu kachličiek a škridiel. Tá využívala na výrobu kvalitnú ílovitú hlinu, ktorá sa nachádzala v chotári obce zvanom Píla. "Ľudia sa snažili živiť keramikárstvom aj výrobou dlažobných kociek z andezitu, ktorý sa tu ťažil. Ale väčšinou bolo hlavným zdrojom obživy poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat," približuje život Machulinčanov v minulosti Bielik.

Ako dodáva, dokladov o niekdajšom typickom kroji, sa nezachovalo veľa. "Nemal nejaké výrazné črty. Chlapi väčšinou nosili ľanové gate, košeľu a čižmy. U žien to boli spodnice, suknice a takisto čižmy. Nárečie máme také tvrdšie. Typické preň je, že na konci niektorých slov, kde má byť písmeno m, dávame n, takže sa napríklad povie príden, iden. Starší ľudia si to ani neuvedomujú, ale keď k nám príde niekto z iného regiónu, tak mu to väčšinou hneď udrie do uší," približuje Bielik.

Za posledné roky stúpol počet obyvateľov o viac ako sto

Machulince v Zlatomoravskom okrese patria k obciam, ktoré nemajú problém s vyľudňovaním. Naopak, za posledné obdobie sa tu počet obyvateľov zvýšil o viac ako sto ľudí. Dnes tu teda žije celkovo 1189 obyvateľov. Podľa starostu Bohumila Bielika je za tým široká vybavenosť, ktorú tu záujemcovia o bývanie nájdu.

"Dá sa povedať, že k zvýšenému počtu našich obyvateľov prispela kompletná infraštruktúra a výstavba dvoch 16 jednotiek s nájomnými bytmi. Nesťahovali sa do nich ani tak ľudia z obce, ale práve noví obyvatelia, ktorým tu bolo poskytnuté bývanie. Celá myšlienka výstavby týchto nájomných bytov spočívala práve na snahe stabilizovať nových ľudí v dedine a poskytnúť im vhodné nadštandardné podmienky na bývanie. Ďalší noví obyvatelia si u nás riešili problém s bývaním tak, že si tu postavili rodinné domy," vysvetlil Bielik.

Lákadlom pre nových obyvateľov tak neboli iba nové nájomné byty, ale aj kompletná infraštruktúra, ktorá je v obci vybudovaná. Machulince majú vlastnú čistiareň odpadových vôd, kanalizáciu i vodovod. V dedine sú bezprašné a upravené cesty i chodníky. "A to k nám láka nových ľudí. Preto do budúcnosti pripravujeme projekty, ktoré tu umožnia väčšiu individuálnu bytovú výstavbu. Záujem o ňu je veľký. Najskôr však musíme majetkovo a právne usporiadať vhodné pozemky. Veľkou výhodou našej obce je aj vynikajúca dopravná napojenosť, takže naši obyvatelia nemajú problém dochádzať do neďalekých Zlatých Moraviec, Vrábeľ, Mochoviec a po rýchlostnej ceste R1 aj do Nitry a Bratislavy," dodal Bielik.

Obec plánuje v budúcnosti investovať predovšetkým do školstva

Obec Machulince v Zlatomoravskom okrese hospodári s vyrovnaným rozpočtom a bez väčších problémov sa jej darí zabezpečovať všetky potreby obyvateľov. Ročný rozpočet sa pohybuje okolo 500.000 eur. Vďaka nízkej zadlženosti môže vedenie obce myslieť aj na rozvoj a nemá problémy ani so spolufinancovaním prípadných projektov, ktorých väčšia časť bude hradená z fondov Európskej únie.

V najbližšom období plánujú Machulince investovať predovšetkým do rozvoja školstva. Podľa slov starostu Bohumila Bielika sú už pripravené zámery na rekonštrukciu základnej školy. „Momentálne čakáme na posúdenie projektu, vďaka ktorému by sa mala zatepliť obvodová konštrukcia školskej budovy, vymenia sa okná a zmodernizuje sa systém vykurovania,“ vysvetlil starosta. Ak sa projekt podarí úspešne zrealizovať, získa 28 detí prvého a štvrtého ročníka malotriednej základnej školy vynovenú a modernejšiu budovu. Náklady na rekonštrukciu by mali dosiahnuť sumu 85.000 eur.

Ďalším zámerom, na ktorom už obec pracuje, je rozšírenie kapacity materskej školy. Momentálne ju navštevuje 25 detí, a potom, ako sa v posledných rokoch zvýšil počet obyvateľov Machuliniec, súčasné priestory už nestačia. „Ten projekt je postavený tak, že rozšírenie kapacity škôlky musí byť minimálne o desať miest. Momentálne sa riešia ešte len zadania a zastavovacia štúdia,“ uviedol Bielik.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Pretože záujem o bývanie v Machulinciach stúpa a kapacita dvoch bytových domov je naplnená, plánuje obec v budúcnosti pripraviť podmienky na individuálnu bytovú výstavbu. Vlastné pozemky nemá, preto ich bude potrebné najskôr odkúpiť a majetkovo a právne vysporiadať. Príprava stavebných parciel si okrem toho vyžiada aj rozšírenie inžinierskych sietí. Obec má vybudovanú kanalizáciu aj vodovod a k budúcim pozemkom určeným na stavbu rodinných domov chce priviesť aj potrebné prípojky. „Chceme, aby boli parcely pripravené so všetkým, čo k tomu patrí, a to si vyžiada nemalé finančné zdroje. Preto uvažujeme aj nad možnosťou, že by sme do toho šli aj s nejakým súkromným developerom. Všetky tieto problémy musíme najskôr vyriešiť, a potom by sme sa radi pustili do prípravných prác,“ dodal Bielik.