Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Základnej škole (ZŠ) Beethovenovej sa zo mzdových na prevádzkové náklady prevedie viac ako 4 500 eur, na ZŠ kniežaťa Pribinu vyše 4 050 eur a na ZŠ Topoľová takmer 1 200 eur.
Autor TASR
Nitra 9. augusta (TASR) – Peniaze na platy, o ktoré v januári prišli štrajkujúci učitelia v Nitre, zostanú na školách, kde títo pedagógovia učia. Mesto ich rozpočtovým opatrením presunie zo mzdových na prevádzkové výdavky. Rozhodli o tom mestskí poslanci na svojom mimoriadnom rokovaní, ktoré sa konalo koncom júla.
Ako informovala radnica, takýmto spôsobom sa upravia rozpočty troch škôl, na ktorých sa učitelia začiatkom roka aktívne zapojili do štrajku. Na Základnej škole (ZŠ) Beethovenovej sa zo mzdových na prevádzkové náklady prevedie viac ako 4 500 eur, na ZŠ kniežaťa Pribinu vyše 4 050 eur a na ZŠ Topoľová takmer 1 200 eur. „Finančné prostriedky za mzdy a odvody zamestnancov počas štrajku boli odvedené na účet mesta s tým, že tieto budú použité na prevádzkové výdavky týchto škôl,“ uvádza sa v schválenom rozpočtovom opatrení.
Viacerí mestskí poslanci chceli peniaze ponechať štrajkujúcim učiteľom, prípadne ich vyplatenie nechať na uvážení riaditeľa školy. „Nemyslím si, že je správne rozhodnutie, aby sme trestali učiteľov za to, že si dovolili ísť do štrajku a využili ich ústavné právo vyjadriť svoje názor. Naozaj som presvedčený, že tie ich platy sú neadekvátne, nemotivujúce a ja by som ponechal tie peniaze v balíku mzdy a odvody, aby ich mohli riaditelia príslušných škôl podľa uváženia rozdeliť a použiť,“ skonštatoval poslanec Peter Oremus. Podľa primátora Jozefa Dvonča však takéto riešenie nie je reálne.
„Postupujeme v zmysle zákona. Nemôžu tie peniaze zostať v mzdových prostriedkoch. Berie sa iba základná mzda a presúva sa na bežné výdavky. Čiže školám tie peniaze zostávajú. Zo zákona pracovník, ktorý štrajkuje, nemá nárok na plat. Žiaľ, je to tak a my to nezmeníme naším uznesením, ani našou dobrou vôľou. Ja súhlasím, že je to možno pekné, takto rozmýšľať, ale to nie je ústavné právo, dať niekomu peniaze za štrajk. Zákon hovorí jednoznačne, nemôžu byť vyplatení a na toto boli učitelia upozornení,“ skonštatoval Dvonč.
Poslankyňa Marta Rácová slová primátora spochybnila. Podľa jej slov legislatíva jednoznačne nezakazuje ponechať štrajkujúcim učiteľom ich mzdy. „Poviem na rovinu, nemyslím si, že nám zákon prikazuje presunúť finančné prostriedky v rozpočte škôl zo mzdových položiek na prevádzkové náklady. Nebudem sa o to sporiť, ale domnievam, že nijaký zákon nám to nenariaďuje,“ skonštatovala.
Podľa prednostu mestského úradu Igora Kršiaka je postup mesta správny a drží sa zákonného rámca. „Tie financie zostanú súčasťou prevádzky školy. Ide o naplnenie legislatívnych východísk, ktoré v týchto osobitných prípadoch nastávajú. Nie je to potrestanie školy za štrajk, ale je to úprava rozpočtu z toho dôvodu, že škola takéto aktivity podnikla,“ skonštatoval.
Ako informovala radnica, takýmto spôsobom sa upravia rozpočty troch škôl, na ktorých sa učitelia začiatkom roka aktívne zapojili do štrajku. Na Základnej škole (ZŠ) Beethovenovej sa zo mzdových na prevádzkové náklady prevedie viac ako 4 500 eur, na ZŠ kniežaťa Pribinu vyše 4 050 eur a na ZŠ Topoľová takmer 1 200 eur. „Finančné prostriedky za mzdy a odvody zamestnancov počas štrajku boli odvedené na účet mesta s tým, že tieto budú použité na prevádzkové výdavky týchto škôl,“ uvádza sa v schválenom rozpočtovom opatrení.
Viacerí mestskí poslanci chceli peniaze ponechať štrajkujúcim učiteľom, prípadne ich vyplatenie nechať na uvážení riaditeľa školy. „Nemyslím si, že je správne rozhodnutie, aby sme trestali učiteľov za to, že si dovolili ísť do štrajku a využili ich ústavné právo vyjadriť svoje názor. Naozaj som presvedčený, že tie ich platy sú neadekvátne, nemotivujúce a ja by som ponechal tie peniaze v balíku mzdy a odvody, aby ich mohli riaditelia príslušných škôl podľa uváženia rozdeliť a použiť,“ skonštatoval poslanec Peter Oremus. Podľa primátora Jozefa Dvonča však takéto riešenie nie je reálne.
„Postupujeme v zmysle zákona. Nemôžu tie peniaze zostať v mzdových prostriedkoch. Berie sa iba základná mzda a presúva sa na bežné výdavky. Čiže školám tie peniaze zostávajú. Zo zákona pracovník, ktorý štrajkuje, nemá nárok na plat. Žiaľ, je to tak a my to nezmeníme naším uznesením, ani našou dobrou vôľou. Ja súhlasím, že je to možno pekné, takto rozmýšľať, ale to nie je ústavné právo, dať niekomu peniaze za štrajk. Zákon hovorí jednoznačne, nemôžu byť vyplatení a na toto boli učitelia upozornení,“ skonštatoval Dvonč.
Poslankyňa Marta Rácová slová primátora spochybnila. Podľa jej slov legislatíva jednoznačne nezakazuje ponechať štrajkujúcim učiteľom ich mzdy. „Poviem na rovinu, nemyslím si, že nám zákon prikazuje presunúť finančné prostriedky v rozpočte škôl zo mzdových položiek na prevádzkové náklady. Nebudem sa o to sporiť, ale domnievam, že nijaký zákon nám to nenariaďuje,“ skonštatovala.
Podľa prednostu mestského úradu Igora Kršiaka je postup mesta správny a drží sa zákonného rámca. „Tie financie zostanú súčasťou prevádzky školy. Ide o naplnenie legislatívnych východísk, ktoré v týchto osobitných prípadoch nastávajú. Nie je to potrestanie školy za štrajk, ale je to úprava rozpočtu z toho dôvodu, že škola takéto aktivity podnikla,“ skonštatoval.
