Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prípravné práce na jej výstavbe sa začali koncom minulého a začiatkom tohto roka odlesnením územia v Bojnej, na ktorom je brána postavená.
Autor TASR
Bojná 2. júla (TASR) – Slávu a život Veľkej Moravy oživia Cyrilometodské slávnosti na hradisku Valy v Bojnej v okrese Topoľčany. Uskutočnia sa v sobotu 7. júla a ich súčasťou bude slávnostné sprístupnenie východnej brány na slovanskom hradisku.
„Príbeh Veľkej Moravy priblíži návštevníkom komentovaná prehliadka dobového tábora, ochutnávka pôvodných jedál Slovanov i výroba známej prilby z Bojnej či krúžkového brnenia nájdeného v hradisku,“ informoval starosta Bojnej Jozef Stankovský. Pre návštevníkov bude pripravené záchytné parkovisko pri Ranči pod Babicou a bezplatná kyvadlová doprava do blízkosti hradiska.
Počas slávností bude oficiálne sprístupnená monumentálna východná brána na hradisku Valy. Prípravné práce na jej výstavbe sa začali koncom minulého a začiatkom tohto roka odlesnením územia, na ktorom je brána postavená. Obec Bojná získala na obnovu východnej brány dotáciu z Ministerstva kultúry SR vo výške 64.684 eur. Spolufinancovanie obce predstavuje minimálne 4007 eur, čo je päť percent z celkového rozpočtu podporeného projektu.
Pôvodnú podobu východnej brány spoločne spresnili archeológovia z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, pracovníci Krajského pamiatkového úradu v Nitre, stavbári i architekti – špecialisti na staré technológie zo Slovenskej technickej univerzity. Podľa archeológa Karola Pietu patrí brána hradiska medzi najlepšie zachovalé stavebné pamiatky tohto druhu v celom stredoeurópskom priestore. V minulosti zabezpečovala vstup do mohutného slovanského opevnenia, ktoré aj po viac ako 1000 rokoch na mnohých miestach dosahuje výšku osem metrov. Po rekonštrukcii je východná brána presnou replikou vstupu do hradiska.
Hradisko Valy dosiahlo najväčší rozmach v deviatom storočí a je považované za jedno z najväčších opevnení z tohto obdobia v Karpatskej kotline. O jeho veľkom význame nesvedčí len mohutné opevnenie, ale aj množstvo vzácnych a na to obdobie luxusných predmetov, zbraní či zlatom zdobených ostrôh. Archeologický výskum sa tu vykonáva už viac ako desať rokov. Na základe jeho výsledkov tu už vedci postavili presné repliky slovanského obydlia, hospodárskeho objektu i chlebovej pece.
„Príbeh Veľkej Moravy priblíži návštevníkom komentovaná prehliadka dobového tábora, ochutnávka pôvodných jedál Slovanov i výroba známej prilby z Bojnej či krúžkového brnenia nájdeného v hradisku,“ informoval starosta Bojnej Jozef Stankovský. Pre návštevníkov bude pripravené záchytné parkovisko pri Ranči pod Babicou a bezplatná kyvadlová doprava do blízkosti hradiska.
Počas slávností bude oficiálne sprístupnená monumentálna východná brána na hradisku Valy. Prípravné práce na jej výstavbe sa začali koncom minulého a začiatkom tohto roka odlesnením územia, na ktorom je brána postavená. Obec Bojná získala na obnovu východnej brány dotáciu z Ministerstva kultúry SR vo výške 64.684 eur. Spolufinancovanie obce predstavuje minimálne 4007 eur, čo je päť percent z celkového rozpočtu podporeného projektu.
Pôvodnú podobu východnej brány spoločne spresnili archeológovia z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, pracovníci Krajského pamiatkového úradu v Nitre, stavbári i architekti – špecialisti na staré technológie zo Slovenskej technickej univerzity. Podľa archeológa Karola Pietu patrí brána hradiska medzi najlepšie zachovalé stavebné pamiatky tohto druhu v celom stredoeurópskom priestore. V minulosti zabezpečovala vstup do mohutného slovanského opevnenia, ktoré aj po viac ako 1000 rokoch na mnohých miestach dosahuje výšku osem metrov. Po rekonštrukcii je východná brána presnou replikou vstupu do hradiska.
Hradisko Valy dosiahlo najväčší rozmach v deviatom storočí a je považované za jedno z najväčších opevnení z tohto obdobia v Karpatskej kotline. O jeho veľkom význame nesvedčí len mohutné opevnenie, ale aj množstvo vzácnych a na to obdobie luxusných predmetov, zbraní či zlatom zdobených ostrôh. Archeologický výskum sa tu vykonáva už viac ako desať rokov. Na základe jeho výsledkov tu už vedci postavili presné repliky slovanského obydlia, hospodárskeho objektu i chlebovej pece.
