Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Centrom jeho literárneho sveta bol najmä Palánk, mesto na juhu Slovenska - na rozhraní dvoch etník, na hranici dvoch štátov. Reálne to však boli Šahy, kde spisovateľ vyrastal.
Autor TASR
Bratislava 14. októbra (TASR) - Prozaik, publicista, politik a dlhoročný veľvyslanec Slovenskej republiky (SR) v Českej republike (ČR) Ladislav Ballek už svojimi knižnými prvotinami zaujal kritiku, ktorá jeho diela označila za významný literárny prínos. Centrom jeho literárneho sveta bol najmä Palánk, mesto na juhu Slovenska - na rozhraní dvoch etník, na hranici dvoch štátov. Reálne to však boli Šahy, kde spisovateľ vyrastal. Ladislav Ballek majstrovsky využíval juhoslovenský kolorit, tvoril na základe svojich skúseností a príbehy často situoval do miest, ktoré dôverne poznal.
Narodil sa 2. apríla 1941 v obci Terany v okrese Krupina, detstvo prežil v Dudinciach a v Šahách. Študoval slovenčinu, dejepis a výtvarnú výchovu na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Po absolvovaní základnej vojenskej služby (1963-1965) rok učil na základnej škole v Habovke. V roku 1966 vymenil učiteľské miesto za redaktorské v Československom rozhlase. V roku 1972 prešiel pracovať do redakcie pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave.
V roku 1977 sa stal vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SR, v roku 1980 námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu a v roku 1984 vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, kde pôsobil až do jeho zániku koncom roka 1989. Potom bol na dlhodobejšom tvorivom štipendiu. Pedagogicky pôsobil na Pedagogickej fakulte (PF) v Nitre, PF Univerzity Komenského (UK) v Bratislave i na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).
V rokoch 1992-1994 bol Ladislav Ballek poslancom najprv Slovenskej národnej rady (SNR) a potom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Poslancom parlamentu za túto stranu bol znova od roku 1998, pričom pôsobil ako podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Vo februári 1998 za SDĽ neúspešne kandidoval na funkciu prezidenta SR. Poslaneckého mandátu sa vzdal v januári 2001 a vo februári 2001 zaujal post veľvyslanca SR v Českej republike, kde pôsobil do roku 2008.
Písať začal počas práce v Československom rozhlase. Knižne debutoval v roku 1967 novelou Útek na zelenú lúku. Je tiež autorom noviel Púť červená ako ľalia (1969) a Biely vrabec (1970). Všetky tri knihy priradila kritika k pokračovaniu lyrizovanej prózy. Ballekova raná tvorba sa sústreďuje na etické konflikty hrdinu so spoločnosťou, v ktorej je nútený fungovať.
Z románovej tvorby vyhľadávaného slovenského spisovateľa treba spomenúť diela Južná pošta (1974), Pomocník (1977), Agáty (1981), Lesné divadlo (1987), Čudný spáč (1990), Trinásty mesiac (1995), ako aj eseje Letiace roky (1998) a Zlatý stôl (2000). Román Pomocník bol adaptovaný pre divadlo a vznikol podľa neho aj rovnomenný film (1982). Ballekovo dielo vyšlo v češtine, poľštine, ruštine, nemčine, maďarčine, ukrajinčine, bulharčine, rumunčine a estónčine.
Ladislav Ballek, čestný predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, člen klubu Nezávislých spisovateľov a PEN klubu, zomrel 15. apríla 2014 v Bratislave vo veku 73 rokov. Bol laureátom národnej ceny Slovenskej socialistickej republiky (SSR, 1980), titulu zaslúžilý umelec (1982) a Ceny Európskej únie umenia (2002).
Narodil sa 2. apríla 1941 v obci Terany v okrese Krupina, detstvo prežil v Dudinciach a v Šahách. Študoval slovenčinu, dejepis a výtvarnú výchovu na pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Po absolvovaní základnej vojenskej služby (1963-1965) rok učil na základnej škole v Habovke. V roku 1966 vymenil učiteľské miesto za redaktorské v Československom rozhlase. V roku 1972 prešiel pracovať do redakcie pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave.
V roku 1977 sa stal vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SR, v roku 1980 námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu a v roku 1984 vedúcim tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, kde pôsobil až do jeho zániku koncom roka 1989. Potom bol na dlhodobejšom tvorivom štipendiu. Pedagogicky pôsobil na Pedagogickej fakulte (PF) v Nitre, PF Univerzity Komenského (UK) v Bratislave i na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).
V rokoch 1992-1994 bol Ladislav Ballek poslancom najprv Slovenskej národnej rady (SNR) a potom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Poslancom parlamentu za túto stranu bol znova od roku 1998, pričom pôsobil ako podpredseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Vo februári 1998 za SDĽ neúspešne kandidoval na funkciu prezidenta SR. Poslaneckého mandátu sa vzdal v januári 2001 a vo februári 2001 zaujal post veľvyslanca SR v Českej republike, kde pôsobil do roku 2008.
Písať začal počas práce v Československom rozhlase. Knižne debutoval v roku 1967 novelou Útek na zelenú lúku. Je tiež autorom noviel Púť červená ako ľalia (1969) a Biely vrabec (1970). Všetky tri knihy priradila kritika k pokračovaniu lyrizovanej prózy. Ballekova raná tvorba sa sústreďuje na etické konflikty hrdinu so spoločnosťou, v ktorej je nútený fungovať.
Z románovej tvorby vyhľadávaného slovenského spisovateľa treba spomenúť diela Južná pošta (1974), Pomocník (1977), Agáty (1981), Lesné divadlo (1987), Čudný spáč (1990), Trinásty mesiac (1995), ako aj eseje Letiace roky (1998) a Zlatý stôl (2000). Román Pomocník bol adaptovaný pre divadlo a vznikol podľa neho aj rovnomenný film (1982). Ballekovo dielo vyšlo v češtine, poľštine, ruštine, nemčine, maďarčine, ukrajinčine, bulharčine, rumunčine a estónčine.
Ladislav Ballek, čestný predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, člen klubu Nezávislých spisovateľov a PEN klubu, zomrel 15. apríla 2014 v Bratislave vo veku 73 rokov. Bol laureátom národnej ceny Slovenskej socialistickej republiky (SSR, 1980), titulu zaslúžilý umelec (1982) a Ceny Európskej únie umenia (2002).
