Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre pandémiu ochorenia COVID-19 bolo tohtoročné otvorenie jazdeckej sezóny iba symbolické.
Autor TASR
Topoľčianky 1. mája (TASR) – V Národnom žrebčíne Topoľčianky sa v piatok oficiálne začala nová sezóna. Poľnohospodársky podnik ju tradične začína dňom otvorených dverí, ktorý každoročne navštevujú tisícky ľudí.
Pre pandémiu ochorenia COVID-19 bolo tohtoročné otvorenie jazdeckej sezóny iba symbolické. „Je to skôr deň zatvorených dverí, bohužiaľ. Naša chovateľská práca ale beží na plné obrátky. K dnešnému dňu sa nám narodilo 34 žriebät a narodenie ďalších 31 očakávame. Pripúšťame kobyly, trénujeme, robíme výcvik a všetko tak, ako sa má. Je to aj vďaka tomu, že pri takomto veľkom počte 500 koní naši predkovia múdro rozložili jednotlivé chovné objekty, ktoré sú od seba vzdialené nejakých 35 kilometrov, takže ani pandémia našu prácu výrazne nenarušila,“ uviedol riaditeľ Národného žrebčína Michal Horný.
V prvých dňoch pandémie museli aj chovatelia prejsť na krízový režim a o kone sa staral iba polovičný počet ľudí. „Po desiatich dňoch sme nabehli na normálny systém tak, ako keby pandémia ani nebola. Je to aj vďaka tomu, že na jednom pracovisku je maximálne desať až dvanásť ľudí, takže fungujeme v normálnom režime,“ povedal Horný.
Chovateľská práca a výcvik koní sa v žrebčíne 'rozbehli' naplno, otáznik však visí nad športovou sezónou. „Pandémia vypukla v čase najintenzívnejšej prípravy všetkých koní, vo všetkých disciplínach. Museli sme prijať opatrenia, zmeniť tréningové plány a celý tréningový proces. Či športová sezóna bude, zatiaľ nevieme, ale pripravujeme sa na ňu,“ skonštatoval Horný.
Národný žrebčín si prišiel pozrieť aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽaNO), ktorý ocenil prácu chovateľov. „Sme tu preto, aby sme ocenili tradíciu a krásu, ktorú založili v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach pred 99 rokmi. Naozaj treba oceniť tých múdrych ľudí, ktorí v roku 1921 pri rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie 'ulovili' pre Československo tento nádherný stánok a dokázali túto tradíciu uchovávať 99 rokov až do dnešného dňa,“ povedal minister.
Národný žrebčín v Topoľčiankach ako jediný na svete chová päť čistokrvných plemien koní. Okrem iného sa tu chovajú aj historicky významné a ohrozené druhy koní plemien lipican, hucul a shagya-arab. Práve svoj chov koní vzácneho plemena lipican chce žrebčín zapísať do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. „Dôvodom je vyzdvihnutie vzťahu medzi človekom a koňom, ktorý je naozaj jedinečný. Sme svedkami toho, že výsledok tejto spolupráce človeka a koňa sa dá charakterizovať ako umenie, jazdecké umenie. Veríme, že vďaka Národnému žrebčínu v Topoľčiankach tu ešte dlho zostane,“ skonštatovala ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO).
Pre pandémiu ochorenia COVID-19 bolo tohtoročné otvorenie jazdeckej sezóny iba symbolické. „Je to skôr deň zatvorených dverí, bohužiaľ. Naša chovateľská práca ale beží na plné obrátky. K dnešnému dňu sa nám narodilo 34 žriebät a narodenie ďalších 31 očakávame. Pripúšťame kobyly, trénujeme, robíme výcvik a všetko tak, ako sa má. Je to aj vďaka tomu, že pri takomto veľkom počte 500 koní naši predkovia múdro rozložili jednotlivé chovné objekty, ktoré sú od seba vzdialené nejakých 35 kilometrov, takže ani pandémia našu prácu výrazne nenarušila,“ uviedol riaditeľ Národného žrebčína Michal Horný.
V prvých dňoch pandémie museli aj chovatelia prejsť na krízový režim a o kone sa staral iba polovičný počet ľudí. „Po desiatich dňoch sme nabehli na normálny systém tak, ako keby pandémia ani nebola. Je to aj vďaka tomu, že na jednom pracovisku je maximálne desať až dvanásť ľudí, takže fungujeme v normálnom režime,“ povedal Horný.
Chovateľská práca a výcvik koní sa v žrebčíne 'rozbehli' naplno, otáznik však visí nad športovou sezónou. „Pandémia vypukla v čase najintenzívnejšej prípravy všetkých koní, vo všetkých disciplínach. Museli sme prijať opatrenia, zmeniť tréningové plány a celý tréningový proces. Či športová sezóna bude, zatiaľ nevieme, ale pripravujeme sa na ňu,“ skonštatoval Horný.
Národný žrebčín si prišiel pozrieť aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽaNO), ktorý ocenil prácu chovateľov. „Sme tu preto, aby sme ocenili tradíciu a krásu, ktorú založili v Národnom žrebčíne v Topoľčiankach pred 99 rokmi. Naozaj treba oceniť tých múdrych ľudí, ktorí v roku 1921 pri rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie 'ulovili' pre Československo tento nádherný stánok a dokázali túto tradíciu uchovávať 99 rokov až do dnešného dňa,“ povedal minister.
Národný žrebčín v Topoľčiankach ako jediný na svete chová päť čistokrvných plemien koní. Okrem iného sa tu chovajú aj historicky významné a ohrozené druhy koní plemien lipican, hucul a shagya-arab. Práve svoj chov koní vzácneho plemena lipican chce žrebčín zapísať do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. „Dôvodom je vyzdvihnutie vzťahu medzi človekom a koňom, ktorý je naozaj jedinečný. Sme svedkami toho, že výsledok tejto spolupráce človeka a koňa sa dá charakterizovať ako umenie, jazdecké umenie. Veríme, že vďaka Národnému žrebčínu v Topoľčiankach tu ešte dlho zostane,“ skonštatovala ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO).
