Uviedla to hlavná kontrolórka mesta Darina Keselyová vo svojom stanovisku k budúcoročnému rozpočtu Nitry.
Autor TASR
Nitra 19. decembra (TASR) - Nárast inflácie, vysoké ceny energií i stále neschválený štátny rozpočet sú riziká, ktoré budú ovplyvňovať hospodárenie Nitry v roku 2023. Uviedla to hlavná kontrolórka mesta Darina Keselyová vo svojom stanovisku k budúcoročnému rozpočtu Nitry. Ten budú mestskí poslanci schvaľovať na svojom rokovaní 20. decembra.
Podľa návrhu rozpočtu bude mesto v roku 2023 hospodáriť s príjmami i výdavkami v celkovej výške viac ako 92,5 milióna eur. Ekonomiku mesta budú podľa hlavnej kontrolórky negatívne ovplyvňovať predovšetkým vonkajšie faktory, na ktoré mesto nemá vplyv. "Zvýšenie cien energií, nárast inflácie, zvýšený index spotrebiteľských cien môžu negatívne ovplyvniť výšku bežných výdavkov, čo môže spôsobiť nedodržanie rozpočtovej rovnováhy. V rozpočte je nedostatočná rezerva určená na krytie týchto rizík," povedala Keselyová.
Rozpočtové plánovanie samosprávy podľa jej slov negatívne ovplyvňuje aj neschválený štátny rozpočet. "Mesto stále nepozná presnú výšku príjmov z dane fyzických osôb ani kompenzáciu tohto príjmu daňou z príjmu právnických osôb," doplnila.
Hlavná kontrolórka vo svojom stanovisku pripomenula aj skutočnosť, že výška príjmov v návrhu budúcoročného rozpočtu je oproti aktuálnemu roku vyššia o približne sedem miliónov eur. Ako však zdôraznila, nárast príjmov nie je dôsledkom lepšieho výberu daní a poplatkov. "Vyššie príjmy súvisia s vysokou infláciou, ide teda o inflačné príjmy. To znamená, že mesto ich rozdelením neskvalitní služby pre obyvateľov, ale ich pohltia vyššie ceny energií, tovarov a služieb," vysvetlila.
Zároveň upozornila, že napríklad pri nebytových priestoroch a športových zariadeniach mesta nepokrývajú vyčlenené financie nárast cien energií. "V prípade, že sa v priebehu roka nenájdu potrebné zdroje, prípadne nebude tieto výdavky refundovať štát, mesto sa bude musieť pripraviť na krízovú situáciu a možno bude stáť pred vážnym rozhodnutím uzatvorenia športových zariadení pre verejnosť," varovala Keselyová.
Podľa prednostu mestského úradu Martina Horáka sa mesto snaží na zložitú situáciu reagovať šetrením. To sa má prejaviť v úspore nákladov na vnútornú správu úradu, ale aj v mestskej hromadnej doprave, nákladoch na údržbu zelene či výdavkoch za odvod dažďovej vody do kanalizácie.
Podľa návrhu rozpočtu bude mesto v roku 2023 hospodáriť s príjmami i výdavkami v celkovej výške viac ako 92,5 milióna eur. Ekonomiku mesta budú podľa hlavnej kontrolórky negatívne ovplyvňovať predovšetkým vonkajšie faktory, na ktoré mesto nemá vplyv. "Zvýšenie cien energií, nárast inflácie, zvýšený index spotrebiteľských cien môžu negatívne ovplyvniť výšku bežných výdavkov, čo môže spôsobiť nedodržanie rozpočtovej rovnováhy. V rozpočte je nedostatočná rezerva určená na krytie týchto rizík," povedala Keselyová.
Rozpočtové plánovanie samosprávy podľa jej slov negatívne ovplyvňuje aj neschválený štátny rozpočet. "Mesto stále nepozná presnú výšku príjmov z dane fyzických osôb ani kompenzáciu tohto príjmu daňou z príjmu právnických osôb," doplnila.
Hlavná kontrolórka vo svojom stanovisku pripomenula aj skutočnosť, že výška príjmov v návrhu budúcoročného rozpočtu je oproti aktuálnemu roku vyššia o približne sedem miliónov eur. Ako však zdôraznila, nárast príjmov nie je dôsledkom lepšieho výberu daní a poplatkov. "Vyššie príjmy súvisia s vysokou infláciou, ide teda o inflačné príjmy. To znamená, že mesto ich rozdelením neskvalitní služby pre obyvateľov, ale ich pohltia vyššie ceny energií, tovarov a služieb," vysvetlila.
Zároveň upozornila, že napríklad pri nebytových priestoroch a športových zariadeniach mesta nepokrývajú vyčlenené financie nárast cien energií. "V prípade, že sa v priebehu roka nenájdu potrebné zdroje, prípadne nebude tieto výdavky refundovať štát, mesto sa bude musieť pripraviť na krízovú situáciu a možno bude stáť pred vážnym rozhodnutím uzatvorenia športových zariadení pre verejnosť," varovala Keselyová.
Podľa prednostu mestského úradu Martina Horáka sa mesto snaží na zložitú situáciu reagovať šetrením. To sa má prejaviť v úspore nákladov na vnútornú správu úradu, ale aj v mestskej hromadnej doprave, nákladoch na údržbu zelene či výdavkoch za odvod dažďovej vody do kanalizácie.