Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najstaršou folklórnou skupinou je Praslica, ktorej vznik siaha až do roku 1965. Súbor je držiteľom množstva ocenení z rôznych súťaží.
Autor TASR
,aktualizované Kozárovce 25. augusta (TASR) – Obyvatelia Kozároviec si svoje tradície mimoriadne ctia. Svedčí o tom aj nemalý počet súborov, v Kozárovciach ich funguje až päť a k nim treba pripočítať aj dve ľudové hudby a dva chrámové zbory.
Najstaršou folklórnou skupinou je Praslica, ktorej vznik siaha až do roku 1965. Súbor je držiteľom množstva ocenení z rôznych súťaží. Okrem jednotlivých ľudových piesní a tradícií naštudovala Praslica aj viacero programových pásem a dokonca i muzikál na motívy divadelnej hry Kamenný chodníček.
V roku 1974 vznikla ženská spevácka skupina Lipka. „Po prvýkrát sa predstavila na oslavách 30. výročia SNP. Odvtedy ženy vystupujú na rôznych podujatiach nielen doma, ale aj v zahraničí. Lipka okrem toho účinkuje aj na rôznych spoločenských akciách, svadbách i životných jubileách,“ uvádza Juraj Hamat v publikácii Slovenská brána.
Takmer 40-ročnú tradíciu má za sebou aj detský súbor Vretienko, ktorý vznikol v roku 1980 a má za sebou množstvo vystúpení na Slovensku i v zahraničí. V roku 1990 vznikli v Kozárovciach hneď dva súbory. Začal pracovať folklórny súbor Konopa i mužská spevácka skupina Matičiar. „Okrem toho máme v obci aj dychovú hudbu Kozárenka i ľudovú hudbu Javorinka. Je tu aj chrámový spevácky zbor Tebe spievam a mládežníci sa schádzajú v chrámovom zbore svätých Jakuba a Filipa," doplnil starosta Jozef Majer.
Ako v publikácii Slovenská brána uvádza Juraj Hamat, ľudové tradície v Kozárovciach i okolí sú mimoriadne bohaté. „K najstarším hudobným nástrojom patrili gajdy. Posledným v celom regióne známym gajdošom bol Jozef Lukáč. Neskôr bola v obci veľmi obľúbená heligónka a schopnosť hrať na ňu bola pre miestnych mládencov vecou prestíže. Vyrábali si aj drevené rapkáče, vŕbové píšťalky alebo takzvané prdáky či piskory, čo boli veľmi jednoduché nástroje vyrobené z husacích pier alebo trstiny,“ vysvetlil Hamat.
Ako pripomína, k najobľúbenejším tancom patril čardáš, ktorý v Kozárovciach volali aj palotáš. Splynutím niektorých tanečných motívov mazurky a starého sedliackeho tancovania pri gajdách zasa vznikol rytmický tanec, ktorý v Kozárovciach nazývali mazuľa. Na zábavy sa Kozárovčania obliekali do sviatočných šiat, ktoré niesli typické znaky tekovského kroja. „Hojne sa využívalo konopné alebo miešané plátno, ktoré len skromne zdobila výšivka. Mužský kroj tvorila biela košeľa so širokými rukávmi a čierne nohavice. Ženy nosili na spodničkách sukňu, živôtik a zásteru. Krížom cez prsia sa uväzovala šatka a hlavu zdobil čepiec,“ uvádza Hamat.
Podľa Majera si Kozárovčania počas všedných dní, ale neraz i počas sviatkov, načastejšie varili rôzne jedlá zo zemiakového cesta. „Boli to perky alebo šúľance s rôznymi posýpkami, ale aj množstvo ďalších jedál. Niektorí nadšenci z obce chodia na folklórne festivaly variť napríklad typickú fazuľovú polievku s údeným mäsom a naši dobrovoľní hasiči zasa založili tradíciu súťaží vo varení držkového perkeltu,“ povedal o stravovacích zvyklostiach Kozárovčanov Majer.
Najstaršou folklórnou skupinou je Praslica, ktorej vznik siaha až do roku 1965. Súbor je držiteľom množstva ocenení z rôznych súťaží. Okrem jednotlivých ľudových piesní a tradícií naštudovala Praslica aj viacero programových pásem a dokonca i muzikál na motívy divadelnej hry Kamenný chodníček.
V roku 1974 vznikla ženská spevácka skupina Lipka. „Po prvýkrát sa predstavila na oslavách 30. výročia SNP. Odvtedy ženy vystupujú na rôznych podujatiach nielen doma, ale aj v zahraničí. Lipka okrem toho účinkuje aj na rôznych spoločenských akciách, svadbách i životných jubileách,“ uvádza Juraj Hamat v publikácii Slovenská brána.
Takmer 40-ročnú tradíciu má za sebou aj detský súbor Vretienko, ktorý vznikol v roku 1980 a má za sebou množstvo vystúpení na Slovensku i v zahraničí. V roku 1990 vznikli v Kozárovciach hneď dva súbory. Začal pracovať folklórny súbor Konopa i mužská spevácka skupina Matičiar. „Okrem toho máme v obci aj dychovú hudbu Kozárenka i ľudovú hudbu Javorinka. Je tu aj chrámový spevácky zbor Tebe spievam a mládežníci sa schádzajú v chrámovom zbore svätých Jakuba a Filipa," doplnil starosta Jozef Majer.
Ako v publikácii Slovenská brána uvádza Juraj Hamat, ľudové tradície v Kozárovciach i okolí sú mimoriadne bohaté. „K najstarším hudobným nástrojom patrili gajdy. Posledným v celom regióne známym gajdošom bol Jozef Lukáč. Neskôr bola v obci veľmi obľúbená heligónka a schopnosť hrať na ňu bola pre miestnych mládencov vecou prestíže. Vyrábali si aj drevené rapkáče, vŕbové píšťalky alebo takzvané prdáky či piskory, čo boli veľmi jednoduché nástroje vyrobené z husacích pier alebo trstiny,“ vysvetlil Hamat.
Ako pripomína, k najobľúbenejším tancom patril čardáš, ktorý v Kozárovciach volali aj palotáš. Splynutím niektorých tanečných motívov mazurky a starého sedliackeho tancovania pri gajdách zasa vznikol rytmický tanec, ktorý v Kozárovciach nazývali mazuľa. Na zábavy sa Kozárovčania obliekali do sviatočných šiat, ktoré niesli typické znaky tekovského kroja. „Hojne sa využívalo konopné alebo miešané plátno, ktoré len skromne zdobila výšivka. Mužský kroj tvorila biela košeľa so širokými rukávmi a čierne nohavice. Ženy nosili na spodničkách sukňu, živôtik a zásteru. Krížom cez prsia sa uväzovala šatka a hlavu zdobil čepiec,“ uvádza Hamat.
Podľa Majera si Kozárovčania počas všedných dní, ale neraz i počas sviatkov, načastejšie varili rôzne jedlá zo zemiakového cesta. „Boli to perky alebo šúľance s rôznymi posýpkami, ale aj množstvo ďalších jedál. Niektorí nadšenci z obce chodia na folklórne festivaly variť napríklad typickú fazuľovú polievku s údeným mäsom a naši dobrovoľní hasiči zasa založili tradíciu súťaží vo varení držkového perkeltu,“ povedal o stravovacích zvyklostiach Kozárovčanov Majer.
