Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O udalostiach, ktoré sa udiali 17. novembra, sa postupne dozvedali z telefonátov od svojich kolegov.
Autor TASR
Nitra 20. novembra (TASR) – Herci Divadla Andreja Bagara (DAB) v Nitre sa do revolučného diania v novembri 1989 zapojili s oneskorením. Väčšinu umeleckého súboru zastihla Nežná revolúcia na zájazde v Moskve, kde mali na pozvanie sovietskej strany hrať v legendárnom Divadle na Malej Bronnej od 12. do 23. novembra tri predstavenia.
O udalostiach, ktoré sa udiali 17. novembra, sa tak postupne dozvedali z telefonátov od svojich kolegov. „Iba ťažko sme zisťovali, čo sa vlastne deje, cez telefónne linky sme sa báli hovoriť priamo, pre strach z odpočúvania. Nakoniec sme sa dozvedeli, o čo ide a chceli sme na situáciu zareagovať,“ spomína herečka DAB Daniela Kuffelová.
Herci sa od svojho kolegu Milana Kňažka dozvedeli, že divadlá doma na protest proti komunistickému režimu nehrajú. Vzápätí sa medzi nimi začali debaty, či svoje predstavenia v Moskve odohrať alebo nie. „Boli rôzne názory. Plne sme si uvedomovali, že sme tam na pozvanie sovietskej strany a nemáme v rukách ani naše pasy, ani letenky domov. Nikto netušil, čo by sa s nami mohlo stať, veď pracovné tábory na Sibíri boli bližšie ako Československo,“ popisuje udalosti vtedajšia dramaturgička DAB Darina Kárová.
Nitrianski divadelníci napokon s veľkým úspechom odohrali všetky tri plánované predstavenia, no 21. novembra prečítali vyhlásenie, v ktorom sa pripojili k protestom v Československu. „Bola to zvláštna situácia, plná strachu a obáv, ale aj takého osobného vzdoru a vzbury. Veľmi sme sa tešili domov a keď sme konečne pristáli, tak niektorí takmer pobozkali rodnú zem, tak sme boli radi, že sme späť,“ uviedla Kuffelová.
Divadelníci v Nitre sa okamžite po svojom návrate zapojili do revolučného diania. „Vrátili sme v dvoch várkach, 22. a 23. novembra. Krátko na to bolo odvolané vedenie divadla, vznikol štrajkový a koordinačný výbor, organizovali sa mítingy. Treba povedať, že v tých prvých dňoch si to naozaj vyžadovalo veľkú osobnú odvahu. Mnohí ľudia mali ešte v pamäti tanky, ktoré nás napadli v 1968 a nikto nevedel, či niekoho nenapadne povolať proti protestujúcim armádu alebo Ľudové milície,“ pripomenula Kárová.
Aj napriek strachu a obavám herci organizovali protesty, diskutovali s divákmi a navštevovali fabriky a školy v regióne. Napokon sa 27. novembra zapojili aj do generálneho štrajku. „Naozaj sme cítili veľkú nádej, bolo to niečo, čo sme dovtedy nikdy nezažili,“ skonštatovala herečka DAB Eva Pavlíková. „Medzi ľuďmi bola obrovská spolupatričnosť, a tá komunistom vždy prekážala. Veď aj dnes vidíme, ako sa nám rôzni ľudia snažia nahovoriť, neverte ničomu, nič nie je pravda. Nemali by sme takýmto klamstvám uveriť. Vybojovanú slobodu si musíme strážiť. Dnes mám strach, aby sme ju nevymenili za pár eur, ktoré dostaneme na Vianoce k dôchodku,“ dodala niekdajšia herečka DAB Eva Matejková.
Udalostiam, ktoré počas novembrových udalostí v roku 1989 zažili nitrianski divadelníci, sa venuje aj výstava s názvom Nežná.nr, ktorú v DAB sprístupnili 16. novembra. V hornom foyer divadla potrvá až do konca roka.
O udalostiach, ktoré sa udiali 17. novembra, sa tak postupne dozvedali z telefonátov od svojich kolegov. „Iba ťažko sme zisťovali, čo sa vlastne deje, cez telefónne linky sme sa báli hovoriť priamo, pre strach z odpočúvania. Nakoniec sme sa dozvedeli, o čo ide a chceli sme na situáciu zareagovať,“ spomína herečka DAB Daniela Kuffelová.
Herci sa od svojho kolegu Milana Kňažka dozvedeli, že divadlá doma na protest proti komunistickému režimu nehrajú. Vzápätí sa medzi nimi začali debaty, či svoje predstavenia v Moskve odohrať alebo nie. „Boli rôzne názory. Plne sme si uvedomovali, že sme tam na pozvanie sovietskej strany a nemáme v rukách ani naše pasy, ani letenky domov. Nikto netušil, čo by sa s nami mohlo stať, veď pracovné tábory na Sibíri boli bližšie ako Československo,“ popisuje udalosti vtedajšia dramaturgička DAB Darina Kárová.
Nitrianski divadelníci napokon s veľkým úspechom odohrali všetky tri plánované predstavenia, no 21. novembra prečítali vyhlásenie, v ktorom sa pripojili k protestom v Československu. „Bola to zvláštna situácia, plná strachu a obáv, ale aj takého osobného vzdoru a vzbury. Veľmi sme sa tešili domov a keď sme konečne pristáli, tak niektorí takmer pobozkali rodnú zem, tak sme boli radi, že sme späť,“ uviedla Kuffelová.
Divadelníci v Nitre sa okamžite po svojom návrate zapojili do revolučného diania. „Vrátili sme v dvoch várkach, 22. a 23. novembra. Krátko na to bolo odvolané vedenie divadla, vznikol štrajkový a koordinačný výbor, organizovali sa mítingy. Treba povedať, že v tých prvých dňoch si to naozaj vyžadovalo veľkú osobnú odvahu. Mnohí ľudia mali ešte v pamäti tanky, ktoré nás napadli v 1968 a nikto nevedel, či niekoho nenapadne povolať proti protestujúcim armádu alebo Ľudové milície,“ pripomenula Kárová.
Aj napriek strachu a obavám herci organizovali protesty, diskutovali s divákmi a navštevovali fabriky a školy v regióne. Napokon sa 27. novembra zapojili aj do generálneho štrajku. „Naozaj sme cítili veľkú nádej, bolo to niečo, čo sme dovtedy nikdy nezažili,“ skonštatovala herečka DAB Eva Pavlíková. „Medzi ľuďmi bola obrovská spolupatričnosť, a tá komunistom vždy prekážala. Veď aj dnes vidíme, ako sa nám rôzni ľudia snažia nahovoriť, neverte ničomu, nič nie je pravda. Nemali by sme takýmto klamstvám uveriť. Vybojovanú slobodu si musíme strážiť. Dnes mám strach, aby sme ju nevymenili za pár eur, ktoré dostaneme na Vianoce k dôchodku,“ dodala niekdajšia herečka DAB Eva Matejková.
Udalostiam, ktoré počas novembrových udalostí v roku 1989 zažili nitrianski divadelníci, sa venuje aj výstava s názvom Nežná.nr, ktorú v DAB sprístupnili 16. novembra. V hornom foyer divadla potrvá až do konca roka.
