Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Nitriansky kraj

Prestavujeme obec Rišňovce: Nad jej obyvateľmi bdie Dobrý anjel sveta

Na snímke Dom kultúry a Obecný úrad v obci Rišňovce v okrese Nitra. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Najstaršou budovou v obci Rišňovce v okrese Nitra je renesančný kaštieľ z druhej polovice 16. storočia. Obec v ňom z vlastných prostriedkov zriadila múzeum Michaila Illarionoviča Kutuzova.


Rišňovce 25. marca (TASR) – V obci Rišňovce v okrese Nitra postupne rastie počet obyvateľov. V minulosti ich mala zhruba 1700, v súčasnosti žije v Rišňovciach 2140 ľudí. Veľký záujem je najmä o pozemky na individuálnu bytovú výstavbu, tvrdí starosta Karol Laboš. „Máme aj obecné byty, no nové už stavať nechceme. Radšej podporíme individuálnu bytovú výstavbu,“ povedal. Dôvod, prečo rastie záujem o bývanie v obci, vidí v dobrej infraštruktúre. „Máme obecný vodovod, kanalizáciu, čistiareň odpadových vôd, plynofikáciu. Koncom minulého roka sme odovzdali do užívania nové moderné zdravotné stredisko, ktoré sme postavili z budovy starej školy, ktorá už 25 rokov neslúžila ničomu.“

V budúcnosti by chcela obec postaviť novú materskú školu i denný stacionár. Škôlku v minulosti z finančných dôvodov premiestnila do nevyužitých priestorov základnej školy, kde sídli dodnes. „Dnes sa však situácia zmenila, potrebujeme väčšie priestory pre základnú školu. Preto by sme chceli postaviť v areáli základnej školy novú budovu materskej školy,“ povedal Laboš. Materskú školu navštevuje momentálne 60 detí. Podľa štúdie by obec na jej výstavbu potrebovalo investície zhruba 1,2 milióna eur.

„Podali sme si projekt so žiadosťou o dotáciu. Dostali sme odpoveď, že môžeme dostať maximálne 400.000 eur,“ tvrdí starosta. Obec sa tak dostala do patovej situácie. Na výstavbu novej škôlky nemá peniaze, do pôvodnej budovy sa vrátiť nemôže. V čase delimitácie školstva už bola materská škola presťahovaná do nových priestorov, budova neslúžila na účely školstva, preto nebola vrátená obci. „Museli sme ju kúpiť od štátu, aby sa znova stala majetkom obce. Máme projekt na zriadenie denného stacionára práve v tejto budove, máme aj stavebné povolenie, chýbajú nám peniaze na rekonštrukciu objektu,“ skonštatoval Laboš.

Nad obyvateľmi obce bdie Dobrý anjel sveta - ochranca mieru

Nad obyvateľmi Rišňoviec v okrese Nitra bdie Dobrý anjel sveta – ochranca mieru. Tri metre vysokú pozlátenú sochu dostali Rišňovce ako dar z Moskvy v roku 2012. Obci ju darovalo spoločenstvo Svet dobra, aby šírila silu medzi ľuďmi.

Nad obyvateľmi Rišňoviec v okrese Nitra bdie Dobrý anjel sveta – ochranca mieru (na snímke). Tri metre vysokú pozlátenú sochu dostali Rišňovce ako dar z Moskvy v roku 2012. Obci ju darovalo spoločenstvo Svet dobra, aby šírila silu medzi ľuďmi.
Foto: TASR/Henrich Mišovič
"Zhruba pred šiestimi rokmi sme mali možnosť získať ako prví a doteraz aj jediní na Slovensku tohto ochrancu mieru. Pôvodne mala socha stáť v Košiciach, no nám sa podarilo získať ju do našej obce," povedal starosta Rišňoviec Karol Laboš. Podľa jeho ďalších slov sú Rišňovce jedinou obcou na svete, v ktorej takáto socha stojí. "Podobné sochy sú v 32 veľkomestách sveta," skonštatoval. Socha bola do obce dopravená diplomatickou poštou v kamióne.

Autormi umeleckého diela sú prezident Medzinárodného zväzu dobročinných organizácií Svet dobra Oleg Vitalievič Olejnik a prezident Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia Peter Timofejevič Stronskij. Pozlátená socha stojí pred obecným úradom na mramorovom podstavci s nápisom a oceľovom pilieri vo výške 11 metrov. Anjel stojí na zemeguli a v rukách drží holubicu ako symbol mieru. Je vysoký tri metre, krídla majú rozpätie 2,4 metra. Socha je symbolom zjednotenia ľudí rôznych národností, konfesií, predstaviteľov rôznych štátov. Má obrodiť a znásobiť duchovnú silu ľudí, šíriť výzvu k mieru a milosrdenstvu adresovanú všetkým národom sveta.

V renesančnom kaštieli obec zriadila múzeum maršala Kutuzova

Najstaršou budovou v obci Rišňovce v okrese Nitra je renesančný kaštieľ z druhej polovice 16. storočia. Obec v ňom z vlastných prostriedkov zriadila múzeum Michaila Illarionoviča Kutuzova. Zriadeniu múzea predchádzala rekonštrukcia kaštieľa. Obec na ňu získala financie z eurofondov. K založeniu expozície múzea aktívne prispelo veľvyslanectvo Ruskej federácie a Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave.

Spojenie múzea s menom Kutuzova nie je náhodné. Ruský vojvodca v kaštieli v Rišňovciach prenocoval v dňoch medzi 15. až 17. decembrom 1805 po porážke spojeneckých rakúskych a ruských vojsk s armádou Napoleona v bitke pri Slavkove. „Maršal Kutuzov prespal priamo v kaštieli, v obci a jej okolí sa ubytovala jeho 45-tisícová armáda vrátane 6500 jazdcov s rovnakým počtom koní,“ povedal starosta Rišňoviec Karol Laboš, ktorý je na čele obce nepretržite takmer štvrťstoročie.

O pobyte Kutuzova v Rišňovciach sa zachovala zmienka v archívoch Nitrianskej župy vďaka tomu, že Kutuzov 28. decembra 1805 napísal ďakovný list. V ňom sa poďakoval za starostlivosť, ktorú obyvatelia poskytli jeho armáde počas pobytu v Rišňovciach. V samotnej obci sa o pobyte Kutuzova a jeho armády nezachovala žiadna zmienka. „Z Rišňoviec zmizli všetky kroniky,“ poznamenal Laboš. Portrét maršala Kutuzova aj výjav z bitky pri Borodine visia v obecnom múzeu. Repliku diela Anatolija Pavloviča Šepeljuka namaľoval ruský výtvarník Alexander Kabanov.
Na snímke renesančný kaštieľ, v ktorom je v súčasnosti zriadené Múzeum Michaila Illarionoviča Kutuzova.
Foto: TASR/Henrich Mišovič

Výstavba renesančného kaštieľa, v ktorom je v súčasnosti zriadené múzeum M. I. Kutuzova, sa datuje do začiatku druhej polovice 16. storočia. V stavebnej histórii boli zachytené štyri vývinové etapy. Pravdepodobne pri poslednej z nich bola do miesta pivničného vetracieho priestoru osadená a na otvor upravená kamenná nápisová tabuľa s datovaným rokom 1629. Pri rekonštrukcii kaštieľa v roku 2011 bola tabuľa vyčistená a uložená ako vzácny historický artefakt na prízemí múzea. Ťažko povedať, aký má vzťah ku kaštieľu, keďže sa žiadne písomné záznamy nezachovali. V roku 1994 realizoval Slovenský pamiatkový ústav v kaštieli hĺbkový pamiatkový výskum. Od 2. júla 1993 bol rozhodnutím Ministerstva kultúry SR zapísaný v Ústrednom zozname národných kultúrnych pamiatok.

Rišňovský poklad z 13. storočia objavil sedliak pri obrábaní poľa

K najcennejším exponátom numizmatickej expozície umiestnenej na Bratislavskom hrade patrí súbor strieborných mincí, tzv. brakteátov. Objavil ich v lete 1941 rišňovský sedliak Jozef Antušek so svojím sluhom Dominikom Šturmom pri obrábaní poľa v obci Rišňovce v okrese Nitra. Pluh sedliaka odrezal z malej sivohnedej nádoby vrchnú časť a na svetle sa zablyšťalo takmer 2500 stredovekých mincí.

"Rišňovský nález je najväčší svojho druhu na Slovensku a jeden z najväčších v rámci Karpatskej kotliny," skonštatoval starosta Rišňoviec Karol Laboš. Zachránená zbierka obsahovala 2436 strieborných, jednostranne razených mincí, ktoré skončili v Historickom múzeu Slovenského národného múzea. Neskôr sa našlo ešte ďalších päť mincí, ktoré sa dostali do numizmatickej zbierky Slovenského národného múzea v Martine. Mince boli ukryté v zemi zrejme od roku 1271.

Stredoveké platidlá, brakteáty, boli mince vyrobené z tenkého strieborného plechu a razené len na jednej strane. V Uhorsku sa používali v 12. až 14. storočí. Razili ich v Nemecku, Čechách, na Morave, v Uhorsku, Poľsku a Sliezku. Súčasťou rišňovského pokladu boli uhorské brakteáty razené v rokoch 1190 až 1240. Na väčšine mincí sú zobrazení panovníci sediaci na tróne, časť mincí nesie motív troch navzájom spojených mužských hláv. Na niektorých minciach je vyobrazený obraz pripomínajúci kráľovský trón. V poklade sa našiel aj jeden rakúsky fenig s obrazom sfingy a orlice s roztiahnutými krídlami. Numizmatická analýza mincí z rišňovského pokladu priniesla niekoľko zaujímavých faktov. Jedným z nich je, že brakteáty, na ktorých po dlhé roky bádatelia videli pre ich oter iba nezreteľnú veľkú škvrnu, nesú motív troch navzájom spojených mužských hláv. Jedna je výrazne starecká, s bradou, fúzmi, vráskami. Druhá mladícka, s bradou, ale bez vrások, tretia detského výzoru. Je to personifikácia sv. Trojice, veľmi vzácna v našom prostredí, lebo obraz časti človeka s tromi tvárami sa objavuje iba na stredovekých freskách. Zobrazenie na tomto type uhorských brakteátov je jedným z najstarších stredovekých vyobrazení sv. Trojice ako Triglava v rámci celej Európy.

Dodnes nie je známe, ako a kedy sa mince dostali do zeme. Podľa prvých predpokladov bol poklad ukrytý počas vpádu Tatárov približne v roku 1242. Rakúsky fenig však posúva datovanie pokladu do mladšieho obdobia. Je pravdepodobné, že sa mince dostali do zeme okolo roku 1271, keď krajinu plienili vojská českého kráľa Přemysla Otakara II.