Po rozsiahlej diskusii návrh stiahli.
Autor TASR
Nitra 8. decembra (TASR) - Mesto Nitra zatiaľ nebude vyberať od prevádzkovateľov zdieľaných kolobežiek daň za záber verejného priestranstva. Na decembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva navrhol jej zavedenie poslanec Igor Kršiak. Po rozsiahlej diskusii svoj návrh napokon stiahol.
Kršiak navrhol, aby sa do všeobecne záväzného nariadenia doplnila daň, ktorú by prevádzkovatelia zdieľaných kolobežiek a bicyklov platili za to, že ich odstavné stanovištia zaberajú verejné priestranstvá. "Všetci podporujeme mikromobilitu v rámci mesta. Treba si však povedať, že je to normálne podnikanie, ktoré generuje príjmy, ale nie pre mesto. Zriadenie stanovíšť pre elektrické kolobežky alebo bicykle je potrebné vnímať ako zabratie verejného priestranstva a takúto daň si od prevádzkovateľov pýtať," uviedol Kršiak.
Podľa vedúceho odboru miestnych daní a poplatkov Vladimíra Petríka by však vyberanie takejto dane mohlo byť sporné a bez opory v platnej legislatíve. "Myslím, že to ani nie je možné, pretože kolobežky sú v rámci zákona o cestnej premávke nemotorové vozidlá a tak, ako si dnes niekto môže odstaviť bicykel na verejnom priestranstve bez spoplatnenia, tak môže odstaviť aj kolobežku. Musela by byť vytvorená sieť odstavných plôch v meste, čo by už bol dlhodobý záber verejného priestranstva, ktorý by sa zakotvil do zmluvy s prevádzkovateľom," vysvetlil Petrík.
Na problémy upozornil aj primátor Marek Hattas, podľa ktorého by spoplatnenie virtuálnych stanovíšť pre kolobežky mohlo viesť k tomu, že budú ešte roztrúsenejšie po celom meste. "Virtuálne státia sú nejaký úzus, ktorý si vymyslela podnikajúca osoba na to, aby nemusela spoplatniť záber verejného priestranstva alebo hľadať priestor na dohodu so samosprávou. Pokiaľ by to takto spravil pri svojom podnikaní každý, tak by sme daň za záber verejného priestranstva ani nemuseli vyberať," oponoval Kršiak.
Prednosta mestského úradu Martin Horák pripomenul, že mesto nemá kompetencie na reguláciu zdieľaných kolobežiek, pretože ich prevádzku neschvaľuje. Jedinou možnosťou je podľa jeho slov komunikácia s prevádzkovateľmi. "My sme s nimi prebrali naše požiadavky a oni na ich základe upravili svoje mapy, spravili virtuálne stanovištia, urobili rýchlostné obmedzenia, vyčlenili lokality, kde sa môže a kde nemôže parkovať. Takže aktívne s prevádzkovateľmi komunikujeme a oni navrhované opatrenia prijímali," skonštatoval.
Horák zároveň dodal, že mesto nemôže od ľudí, ktorí využívajú zdieľané kolobežky, požadovať, aby ich pod hrozbou pokuty odstavili na konkrétne miesta. "Mestská polícia nemá kompetenciu pokutovať to, že kolobežky nie sú odstavené na nami vyhradených miestach," povedal Horák. Podľa Kršiaka však nie je pravda, že mesto nemá možnosť, ako vyberať daň za záber verejných priestranstiev. "Poviem obyčajný príklad, za bicykel s vozíkom, z ktorého sa na ulici predáva káva, si mesto dokáže vybrať daň v pohode, ale za zdieľané kolobežky si ju pýtať nedovolí. To nie je správne," zdôraznil Kršiak, ktorý však nakoniec svoj návrh z rokovania zastupiteľstva stiahol.
Kršiak navrhol, aby sa do všeobecne záväzného nariadenia doplnila daň, ktorú by prevádzkovatelia zdieľaných kolobežiek a bicyklov platili za to, že ich odstavné stanovištia zaberajú verejné priestranstvá. "Všetci podporujeme mikromobilitu v rámci mesta. Treba si však povedať, že je to normálne podnikanie, ktoré generuje príjmy, ale nie pre mesto. Zriadenie stanovíšť pre elektrické kolobežky alebo bicykle je potrebné vnímať ako zabratie verejného priestranstva a takúto daň si od prevádzkovateľov pýtať," uviedol Kršiak.
Podľa vedúceho odboru miestnych daní a poplatkov Vladimíra Petríka by však vyberanie takejto dane mohlo byť sporné a bez opory v platnej legislatíve. "Myslím, že to ani nie je možné, pretože kolobežky sú v rámci zákona o cestnej premávke nemotorové vozidlá a tak, ako si dnes niekto môže odstaviť bicykel na verejnom priestranstve bez spoplatnenia, tak môže odstaviť aj kolobežku. Musela by byť vytvorená sieť odstavných plôch v meste, čo by už bol dlhodobý záber verejného priestranstva, ktorý by sa zakotvil do zmluvy s prevádzkovateľom," vysvetlil Petrík.
Na problémy upozornil aj primátor Marek Hattas, podľa ktorého by spoplatnenie virtuálnych stanovíšť pre kolobežky mohlo viesť k tomu, že budú ešte roztrúsenejšie po celom meste. "Virtuálne státia sú nejaký úzus, ktorý si vymyslela podnikajúca osoba na to, aby nemusela spoplatniť záber verejného priestranstva alebo hľadať priestor na dohodu so samosprávou. Pokiaľ by to takto spravil pri svojom podnikaní každý, tak by sme daň za záber verejného priestranstva ani nemuseli vyberať," oponoval Kršiak.
Prednosta mestského úradu Martin Horák pripomenul, že mesto nemá kompetencie na reguláciu zdieľaných kolobežiek, pretože ich prevádzku neschvaľuje. Jedinou možnosťou je podľa jeho slov komunikácia s prevádzkovateľmi. "My sme s nimi prebrali naše požiadavky a oni na ich základe upravili svoje mapy, spravili virtuálne stanovištia, urobili rýchlostné obmedzenia, vyčlenili lokality, kde sa môže a kde nemôže parkovať. Takže aktívne s prevádzkovateľmi komunikujeme a oni navrhované opatrenia prijímali," skonštatoval.
Horák zároveň dodal, že mesto nemôže od ľudí, ktorí využívajú zdieľané kolobežky, požadovať, aby ich pod hrozbou pokuty odstavili na konkrétne miesta. "Mestská polícia nemá kompetenciu pokutovať to, že kolobežky nie sú odstavené na nami vyhradených miestach," povedal Horák. Podľa Kršiaka však nie je pravda, že mesto nemá možnosť, ako vyberať daň za záber verejných priestranstiev. "Poviem obyčajný príklad, za bicykel s vozíkom, z ktorého sa na ulici predáva káva, si mesto dokáže vybrať daň v pohode, ale za zdieľané kolobežky si ju pýtať nedovolí. To nie je správne," zdôraznil Kršiak, ktorý však nakoniec svoj návrh z rokovania zastupiteľstva stiahol.