Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tisícky návštevníkov prekročia ročne brány hipologického múzea v Topoľčiankach, jedinom svojho druhu na Slovensku.
Autor TASR
,aktualizované Topoľčianky 24. januára (TASR) – Tisícky návštevníkov prekročia ročne brány hipologického múzea v Topoľčiankach, jedinom svojho druhu na Slovensku. V jedinečnej expozícii je sústredených vyše 3000 artefaktov z viac ako 90-ročnej histórie chovu koní Národného žrebčína v Topoľčiankach. Expozície sú sústredené v štyroch pavilónoch – pavilóne konských postrojov, pavilóne športovej histórie, pavilóne kováčskej, sedlárskej, kolárskej dielne a príbytku chovateľa koní a v pavilóne kočov nazývanom kočiareň.
Múzeum vzniklo v roku 1989 v budove bývalého kultúrneho domu. Zásluhu na jeho vzniku má uznávaný slovenský hipologický odborník a dlhoročný organizátor jazdectva a dostihov na Slovensku Vladimír Hučko. Jeho cieľom bolo zachovať tradície chovu koní v regióne pre ďalšie generácie.
Hipologické múzeum poskytuje návštevníkom ucelenú predstavu o koňoch a ich využívaní v spoločnosti. Návštevníkov múzea upútajú charakteristiky jednotlivých plemien koní, makety výrobných objektov, úspechy žrebčína v chove koní, zariadené dielne i príbytok pracovníka v chove koní. Nechýbajú konské chomúty, sedlá, rôzne druhy postrojov a iných zariadení. Na paneloch je znázornený rozvoj rastlinnej výroby a chovu hovädzieho dobytka, ktoré boli od založenia žrebčína súčasťou jeho hospodárskej činnosti.
Pôvodné i nové objekty žrebčína, rovnako ako osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj chovu koní, predstavuje bohatá fotodokumentácia. Medzi osobnosťami, ktoré dosiahli športové úspechy, nechýbajú majster športu Dominik Pružinský v drezúre či majster športu František Hrúzik v military, ktorý reprezentoval naše farby na Olympijských hrách v Ríme. „Pýchou múzea je okrem iných dokumentov aj vavrínový veniec s modrou stuhou, ktorým dekorovali ryšku Arvu v pražskej Veľkej Chuchli v roku 1988, ale aj dres víťaza Veľkej pardubickej steeplechase z roku 1955 Jozefa Čajdu s plnokrvným žrebcom 19/51 Furiosom XIV,“ povedal riaditeľ Národného žrebčína Topoľčianky Michal Horný.
Samostatnou kapitolou múzea je kočiareň s expozíciou dopravných prostriedkov rôzneho zamerania, ako sú bričky, kočiare, vozy, sane, karety či pohrebný voz. Veľkú pozornosť návštevníkov priťahuje aj prezidentský kočiar ťahaný dvojzáprahom, ktorý v rokoch 1923 až 1933 používal počas pobytu v Topoľčiankach T. G. Masaryk.
Múzeum vzniklo v roku 1989 v budove bývalého kultúrneho domu. Zásluhu na jeho vzniku má uznávaný slovenský hipologický odborník a dlhoročný organizátor jazdectva a dostihov na Slovensku Vladimír Hučko. Jeho cieľom bolo zachovať tradície chovu koní v regióne pre ďalšie generácie.
Hipologické múzeum poskytuje návštevníkom ucelenú predstavu o koňoch a ich využívaní v spoločnosti. Návštevníkov múzea upútajú charakteristiky jednotlivých plemien koní, makety výrobných objektov, úspechy žrebčína v chove koní, zariadené dielne i príbytok pracovníka v chove koní. Nechýbajú konské chomúty, sedlá, rôzne druhy postrojov a iných zariadení. Na paneloch je znázornený rozvoj rastlinnej výroby a chovu hovädzieho dobytka, ktoré boli od založenia žrebčína súčasťou jeho hospodárskej činnosti.
Pôvodné i nové objekty žrebčína, rovnako ako osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj chovu koní, predstavuje bohatá fotodokumentácia. Medzi osobnosťami, ktoré dosiahli športové úspechy, nechýbajú majster športu Dominik Pružinský v drezúre či majster športu František Hrúzik v military, ktorý reprezentoval naše farby na Olympijských hrách v Ríme. „Pýchou múzea je okrem iných dokumentov aj vavrínový veniec s modrou stuhou, ktorým dekorovali ryšku Arvu v pražskej Veľkej Chuchli v roku 1988, ale aj dres víťaza Veľkej pardubickej steeplechase z roku 1955 Jozefa Čajdu s plnokrvným žrebcom 19/51 Furiosom XIV,“ povedal riaditeľ Národného žrebčína Topoľčianky Michal Horný.
Samostatnou kapitolou múzea je kočiareň s expozíciou dopravných prostriedkov rôzneho zamerania, ako sú bričky, kočiare, vozy, sane, karety či pohrebný voz. Veľkú pozornosť návštevníkov priťahuje aj prezidentský kočiar ťahaný dvojzáprahom, ktorý v rokoch 1923 až 1933 používal počas pobytu v Topoľčiankach T. G. Masaryk.
