Topoľčany 26. januára (TASR) – Ľudové tradície a zvyky fašiangového obdobia predstaví Tribečské múzeum v Topoľčanoch. Podujatie Fašiangy sa krátia bude sprístupnené od 29. januára do 13. februára a je určené deťom materských škôl, žiakom základných škôl, ale aj širokej verejnosti, informoval Ľubomír Opáth z Tribečského múzea.

Prezentačnú časť podujatia uvedie krátka prednáška na tému Fašiangy v ľudovej kultúre, ktorá bude doplnená obrazovým materiálom o fašiangových zvykoch. V tvorivej dielni budú môcť návštevníci pri výrobe masiek a škrabošiek využiť vlastnú fantáziu a tvorivosť, alebo použiť predkreslené vzory a predlohy. Vyrobiť si môžu aj rozmanité dekoratívne ozdoby, ktoré dotvoria fašiangovú atmosféru a oživia fašiangové a karnevalové slávnosti.

Fašiangové obdobie, v topoľčianskom regióne ľudovo nazývané fašangy, sa začína od Troch kráľov a končí sa pred Popolcovou stredou. Zaužívaním kresťanských noriem pôstu sa fašiangy vyvíjali ako čas zábav, hojnosti a uplatňovania rôznych zvykov pred 40-dňovým pôstom. Najveselšie boli posledné tri dni fašiangov. Na dedinách boli v tieto dni zakázané akékoľvek práce, povolená bola len zábava. Konali sa fašiangové obchôdzky rôznych masiek, ktoré parodovali povolania, činnosti, ale i konkrétnych ľudí. Sprevádzané boli fašiangovými tancami.

Fašiangy boli časom priadok, zakáľačiek, či svadieb. V tomto období sa konzumovali veľmi sýte jedlá, napríklad klobásy a slanina. Funkciu obradového pečiva mali šišky, pampúchy a fánky, ktoré mnohé gazdinky doteraz počas fašiangov pripravujú. Fašiangové zvyky sa v redukovanej podobe zachovávajú na väčšine územia Slovenska.