Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tabuľu umiestnili v blízkosti vchodu do biskupského kaštieľa.
Autor TASR
Močenok 27. decembra (TASR) – Nerovný boj duchovných a veriacich za náboženskú slobodu s komunistickým režimom pripomína obyvateľom Močenku v okrese Šaľa nová pamätná tabuľa v blízkosti vchodu do biskupského kaštieľa. Tabuľa venovaná nespravodlivo internovaným a väzneným kňazom sa v týchto priestoroch nenachádza náhodne. Práve v priestoroch močenského kaštieľa bolo komunistickým režimom v rokoch 1950 až 1952 väznených vyše 150 kňazov zo všetkých diecéz Slovenska. Odhalenie pamätnej tabule v posledných týždňoch tohto roka iniciovali močenskí veriaci.
Obdobie náboženskej neslobody v tom období si dnes už detailne pamätá málo obyvateľov obce. Nielen preto, že odvtedy uplynulo vyše 60 rokov, ale aj preto, že internačné tábory boli prísne strážené. Neraz ani rodiny kňazov nevedeli, kde sa ich synovia nachádzajú. „Som hádam jediný žijúci, čo si na to ešte trochu pamätám. Možno starí ľudia z Močenku si niečo pamätajú, ale skôr nie, lebo z toho internačného tábora veľmi ťažko vychádzali správy von. Internovaní kňazi sa usilovali všetkými možnými spôsobmi skontaktovať so svetom. Cez strechy hádzali lístočky a podobne, lebo príbuzní ani nevedeli, kde sú,“ spomína na toto obdobie titulárny Zoborský opát a kanonik Nitrianskej kapituly Ladislav Belás. Močenok sa v tom období volal Mučeníky. „Kvôli tomuto táboru komunisti zmenili názov Mučeníkov na Sládečkovce. Lebo Mučeníky, to boli na Slovensku trpitelia,“ skonštatoval Belás.
Slávnostné odhalenie pamätnej tabule si nenechal ujsť ani Ján Vician, bývalý kaplán v Močenku, dnes farár vo farnosti Opatová nad Váhom. V zozname internovaných kňazov nechýba meno Jozefa Štefánka, ktorý v rokoch 1944 až 1951 pôsobil vo farnosti, v ktorej teraz pôsobí práve Vician. Ten bol v marci 1951 predvolaný na okresný súd do Trenčína, kde ho zaistili a odviezli do sústreďovacieho tábora vo vtedajších Mučeníkoch. „Na súd prišiel na bicykli, ktorý zostal po jeho odchode opretý o fasádu okresného súdu. Zobral si ho jeden z prísediacich sudcov. O pár rokov na ňom tragicky zahynul,“ spomenul si na zaujímavosť spojenú so svojím predchodcom Vician.
Obdobie náboženskej neslobody v tom období si dnes už detailne pamätá málo obyvateľov obce. Nielen preto, že odvtedy uplynulo vyše 60 rokov, ale aj preto, že internačné tábory boli prísne strážené. Neraz ani rodiny kňazov nevedeli, kde sa ich synovia nachádzajú. „Som hádam jediný žijúci, čo si na to ešte trochu pamätám. Možno starí ľudia z Močenku si niečo pamätajú, ale skôr nie, lebo z toho internačného tábora veľmi ťažko vychádzali správy von. Internovaní kňazi sa usilovali všetkými možnými spôsobmi skontaktovať so svetom. Cez strechy hádzali lístočky a podobne, lebo príbuzní ani nevedeli, kde sú,“ spomína na toto obdobie titulárny Zoborský opát a kanonik Nitrianskej kapituly Ladislav Belás. Močenok sa v tom období volal Mučeníky. „Kvôli tomuto táboru komunisti zmenili názov Mučeníkov na Sládečkovce. Lebo Mučeníky, to boli na Slovensku trpitelia,“ skonštatoval Belás.
Slávnostné odhalenie pamätnej tabule si nenechal ujsť ani Ján Vician, bývalý kaplán v Močenku, dnes farár vo farnosti Opatová nad Váhom. V zozname internovaných kňazov nechýba meno Jozefa Štefánka, ktorý v rokoch 1944 až 1951 pôsobil vo farnosti, v ktorej teraz pôsobí práve Vician. Ten bol v marci 1951 predvolaný na okresný súd do Trenčína, kde ho zaistili a odviezli do sústreďovacieho tábora vo vtedajších Mučeníkoch. „Na súd prišiel na bicykli, ktorý zostal po jeho odchode opretý o fasádu okresného súdu. Zobral si ho jeden z prísediacich sudcov. O pár rokov na ňom tragicky zahynul,“ spomenul si na zaujímavosť spojenú so svojím predchodcom Vician.
