Bojná 3. júla (TASR) – Významná archeologická lokalita Bojná, okres Topoľčany, prináša aj po vyše desaťročnom systematickom výskume množstvo mimoriadne dôležitých poznatkov. Pre väčšinu ľudí sa stala známou hlavne vďaka nálezu vzácnych pozlátených plakiet. Pre vedeckú obec je však predovšetkým zdrojom informácií nielen z čias Veľkej Moravy, ale aj z období, ktoré vzniku Veľkomoravskej ríše predchádzali.

Vďaka moderným prospekčným metódam sa archeológom v okolí Bojnej podarilo objaviť okrem najznámejšieho hradiska Valy i celý systém hradísk, ale aj priekopy, valy, cesty či pozostatky po dolovaní železnej rudy a zlata. „Veľmi nám pomohla nová metóda, ktorá sa v súčasnosti intenzívne uplatňuje v archeológii, a to je letecké skenovanie zemského povrchu, v skratke LIDAR. Táto veľmi efektívna metóda je navyše veľmi presná. Práve Bojná je takým príkladom jej úspešnej aplikácie, keď sa nám pomocou nej podarilo dohľadať súčasti opevnení, ktoré ľudským okom neboli v teréne, v tej ľudskej žabej perspektíve rozpoznateľné,“ vysvetlil vedúci archeologického výskumu v Bojnej Karol Pieta.

Letecký skener umožňuje archeológom „nazrieť“ pod lesný porast a uvidieť detailne vymodelovaný terén, ktorý sa nachádza pod stromami. Týmto spôsobom sa im v priebehu minulého roka podarilo rozpoznať celý opevnený systém hradiska označovaného ako Bojná III. „Vďaka tejto metóde sa napríklad skompletizoval aj priebeh ďalšieho opevnenia, ktoré sme doteraz poznali iba fragmentárne. Voláme ho Bojná V a je vlastne zo všetkých hradísk najväčšie. Má vyše 21 hektárov. Pochádza z doby bronzovej a z doby laténskej, ale bolo využívané aj v dobe veľkomoravskej, takže právom sa i táto nová lokalita zaradila k tomu celému bojnianskemu veľkolepému komplexu opevnení,“ povedal Pieta.

Výskum rozsiahlej veľkomoravskej aglomerácie v okolí obce Bojná pokračuje aj v tomto roku. „Vďaka Slovenskej akadémii vied sa môžeme opätovne zamerať na práce na centrálnom hradisku Valy. Ťažiskovo sa budeme venovať preverovaniu práve tých lidarových zobrazení. Budeme sledovať rôzne významné objekty v zázemí veľkomoravského areálu. Predovšetkým pozostatky banskej činnosti, či starých historických ciest,“ uviedol Pieta.

Ako pripomenul, výskumné práce prinášajú každý rok veľa dôležitých poznatkov o období pred i počas existencie Veľkej Moravy. S rastúcim množstvom informácií sa však zároveň vynára aj veľmi veľa nových otázok. „Dlhodobou úlohou je objaviť pohrebné areály, čiže pohrebiská, cintoríny, ktoré tu v tomto ťažkom zalesnenom teréne nepochybne sú, ale dodnes sa nám ich nepodarilo identifikovať,“ doplnil Pieta.