Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odhadovaná výška nákladov na stavbu predstavuje 20 miliónov eur. Počas prevádzky by malo na termináli so skvapalneným plynom pracovať 25 zamestnancov.
Autor TASR
Komárno 13. júla (TASR) – Spoločnosť Danube LNG, európske zoskupenie hospodárskych záujmov, pripravuje vybudovanie mobilného terminálu LNG (liquified natural gas) v prístave v Komárne. Výstavba terminálu by sa mala začať v priebehu roka 2018, realizovať sa bude na etapy. O dva roky neskôr by mali terminál spustiť do prevádzky. Odhadovaná výška nákladov na stavbu predstavuje 20 miliónov eur.
Počas prevádzky by malo na termináli pracovať 25 zamestnancov. Projekt je v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Podľa predloženého projektu je v územnom pláne mesta Komárno areál navrhovanej činnosti zadefinovaný ako návrhová plocha rekreačných areálov a cestovného ruchu v zastavanom území. Realizácia navrhovanej činnosti si bude vyžadovať zmenu územnoplánovacej dokumentácie, ktorej bude predchádzať súhlas mestského zastupiteľstva.
Členské štáty Európskej únie sú v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá povinné zabezpečiť zavedenie primeraného počtu čerpacích staníc LNG vo vnútrozemských prístavoch na umožnenie premávky plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy používajúcich LNG v základnej sieti TEN-T (Trans-European Transport Network) do 31. decembra 2030.
Skvapalnený zemný plyn ako alternatívny zdroj paliva sa stal pre Európsku komisiu jednou z možností zníženia emisií skleníkových plynov z dopravy a ukončenie závislosti dopravy od ropy. Plné využitie skvapalneného zemného plynu si však vyžaduje v EÚ vytvorenie priaznivého regulačného rámca a kritického množstva investícií do infraštruktúry. Pre tento účel bol spustený projekt LNG Masterplan for Rhine-Main-Danube, do ktorého je zapojených 33 firiem a organizácií z 12 členských štátov EÚ. Cieľom projektu je dosiahnuť, aby sa vnútrozemské prístavy na osi Rýn/Mása-Mohan-Dunaj stali kľúčovými distribučnými centrami pre LNG, prostredníctvom ktorých bude možné rozvíjať ďalšie odvetvia, ako napríklad verejná osobná doprava, nákladná doprava a energetický priemysel.
Danube LNG, európske zoskupenie hospodárskych záujmov zabezpečuje pre Slovenskú republiku pripravovaným projektom súbor činností zameraných na vytvorenie komplexného prepravného a skladovacieho systému dodávok skvapalneného zemného plynu s ťažiskovým využitím Dunajskej lodnej prepravy. Na Slovensku boli vytypované lokality na výstavbu LNG terminálu verejné prístavy v Bratislave a Komárne. Realizácia navrhovanej činnosti bude mať nadnárodný hospodársky vplyv, pretože bude ako jediná zabezpečovať príjem paliva LNG vodnou cestou a jeho ďalšiu distribúciu v SR.
LNG (liquified natural gas) je veľmi čistá kvapalná forma zemného plynu, ktorá sa v prírode nevyskytuje. Do členských štátov EÚ sa importuje hlavne z Kataru, ktorý je v súčasnosti najväčším vývozcom LNG na svete, Alžírska a Nigérie. V Európe existuje v súčasnosti 27 terminálov LNG so súhrnnou kapacitou 203 biliárd metrov kubických ročne. Rozostavané sú ďalšie štyri terminály so spoločnou kapacitou 23 miliárd metrov kubických. Implementácia projektov výstavby LNG terminálov ako súčasť komplexného riešenia využívania LNG je súčasťou Strategického plánu rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020.
Počas prevádzky by malo na termináli pracovať 25 zamestnancov. Projekt je v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Podľa predloženého projektu je v územnom pláne mesta Komárno areál navrhovanej činnosti zadefinovaný ako návrhová plocha rekreačných areálov a cestovného ruchu v zastavanom území. Realizácia navrhovanej činnosti si bude vyžadovať zmenu územnoplánovacej dokumentácie, ktorej bude predchádzať súhlas mestského zastupiteľstva.
Členské štáty Európskej únie sú v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá povinné zabezpečiť zavedenie primeraného počtu čerpacích staníc LNG vo vnútrozemských prístavoch na umožnenie premávky plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy používajúcich LNG v základnej sieti TEN-T (Trans-European Transport Network) do 31. decembra 2030.
Skvapalnený zemný plyn ako alternatívny zdroj paliva sa stal pre Európsku komisiu jednou z možností zníženia emisií skleníkových plynov z dopravy a ukončenie závislosti dopravy od ropy. Plné využitie skvapalneného zemného plynu si však vyžaduje v EÚ vytvorenie priaznivého regulačného rámca a kritického množstva investícií do infraštruktúry. Pre tento účel bol spustený projekt LNG Masterplan for Rhine-Main-Danube, do ktorého je zapojených 33 firiem a organizácií z 12 členských štátov EÚ. Cieľom projektu je dosiahnuť, aby sa vnútrozemské prístavy na osi Rýn/Mása-Mohan-Dunaj stali kľúčovými distribučnými centrami pre LNG, prostredníctvom ktorých bude možné rozvíjať ďalšie odvetvia, ako napríklad verejná osobná doprava, nákladná doprava a energetický priemysel.
Danube LNG, európske zoskupenie hospodárskych záujmov zabezpečuje pre Slovenskú republiku pripravovaným projektom súbor činností zameraných na vytvorenie komplexného prepravného a skladovacieho systému dodávok skvapalneného zemného plynu s ťažiskovým využitím Dunajskej lodnej prepravy. Na Slovensku boli vytypované lokality na výstavbu LNG terminálu verejné prístavy v Bratislave a Komárne. Realizácia navrhovanej činnosti bude mať nadnárodný hospodársky vplyv, pretože bude ako jediná zabezpečovať príjem paliva LNG vodnou cestou a jeho ďalšiu distribúciu v SR.
LNG (liquified natural gas) je veľmi čistá kvapalná forma zemného plynu, ktorá sa v prírode nevyskytuje. Do členských štátov EÚ sa importuje hlavne z Kataru, ktorý je v súčasnosti najväčším vývozcom LNG na svete, Alžírska a Nigérie. V Európe existuje v súčasnosti 27 terminálov LNG so súhrnnou kapacitou 203 biliárd metrov kubických ročne. Rozostavané sú ďalšie štyri terminály so spoločnou kapacitou 23 miliárd metrov kubických. Implementácia projektov výstavby LNG terminálov ako súčasť komplexného riešenia využívania LNG je súčasťou Strategického plánu rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020.
