Veľký Cetín 11. mája (TASR) – Blízkosť a dobrá dostupnosť do väčších miest a pekná krajina obklopená vinohradmi spôsobili, že obec Veľký Cetín v okrese Nitra postupne rastie. Od posledného sčítania obyvateľov v roku 2011 sa počet jej obyvateľov zvýšil z 1604 na viac ako 1760.

Veľký Cetín sa nachádza iba 16 kilometrov od Nitry, 12 kilometrov od Vrábeľ a 30 kilometrov od Nových Zámkov. Podľa slov starostu Františka Mészárosa pribudlo v obci niekoľko nových štvrtí s desiatkami rodinných domov.

„V rokoch 2007 a 2008 sme pripravili územie s 39 stavebnými parcelami, ktoré sa nám už postupne zapĺňa. V ďalšej lokalite by malo vzniknúť 17 až 18 nových pozemkov a súkromný investor u nás pripravuje ďalších približne 16 parciel. Výhľad do budúcnosti je pozitívny, takže sme začali pripravovať aj novú aktualizáciu územného plánu,“ uviedol Mészáros.

Obec reaguje na pribúdajúcu výstavbu novými investíciami. Jednou z najväčších je postupné dobudovanie kanalizácie a výstavba čistiarne odpadových vôd. V prvej etape bude preinvestovaných 350 000 eur. Celkové náklady však starosta odhaduje na 3,8 milióna eur.

„Aj keď je obec v dobrej kondícii, s ročným rozpočtom niečo cez jeden milión eur takúto investíciu nedokážeme sami utiahnuť. Preto sa snažíme získavať čo najviac mimorozpočtových zdrojov,“ vysvetlil starosta.

Na kanalizáciu by mali ísť predovšetkým dotácie z Environmentálneho fondu. Na ďalšie investície sa obci darilo získavať peniaze hlavne z fondov Európskej únie. „V roku 2010 sa nám takto podarilo revitalizovať centrum obce za 450 000 eur. Zateplili a zrekonštruovali sme aj budovu kultúrneho domu a obecného úradu a podaná je aj žiadosť na zateplenie zdravotného strediska,“ skonštatoval Mészáros.

Obci sa podarilo zrekonštruovať aj základnú školu, v ktorej sa stále darí udržať všetkých deväť ročníkov. „Začíname však zápasiť s nedostatkom detí. Momentálne ich máme 78, ale kedysi ich bolo trikrát toľko. Narážame na typický problém dedín, ktoré sú v blízkosti veľkých miest. Rodičia si ich berú so sebou do práce a radšej ich umiestňujú do škôl v mestách."

"Aj napriek tomu verím, že sa nám školu podarí udržať. Máme kvalitných pedagógov aj vybavenie a určite spravíme všetko preto, aby základná škola vo Veľkom Cetíne fungovala čo najlepšie,“ dodal Mészáros.

Citaristi a vinári

Obec Veľký Cetín žije kultúrou prakticky po celý rok. Rôzne pravidelné i príležitostné podujatia sa tu konajú takmer každý mesiac. Zapája sa do nich množstvo ľudí z viacerých združení a spolkov.

Kultúrny kalendár otvárajú veľké novoročné oslavy, po ktorých nasledujú ďalšie typické zimné podujatia. „Mužský spevokol Kadarka sa predstaví obvykle na fašiangy. Náš ženský spevokol zasa pripravuje nevšedné podujatie Svadba v Káne Galilejskej, kde sa ľudia modlia, ale spievajú sa aj piesne, napečú sa koláče... Je to veľmi pekná kultúrna, ale aj duchovná akcia, ktorá sa nikde inde v okolí nerobí," uviedla kultúrna referentka obce Ida Motesická.

Na rôzne podujatia je bohaté aj jarné obdobie, keď miestni vinári organizujú degustáciu vín a na pravidelnom majálese sa každý rok zúčastňujú stovky ľudí.

„Letné akcie otvárajú oslavy Medzinárodného dňa detí, po ktorých nasleduje množstvo ďalších podujatí. Ľudia sa tešia na domáce zabíjačky, súťaže vo varení gulášu, Obecné dni a letný program v amfiteátri," hovorí o pravidelných podujatiach Motesická.

Ako pripomenula, pevnou súčasťou histórie, ale aj súčasnosti obce, je vinárstvo. Vinársky spolok Kadar okrem pravidelných degustácií začal pripravovať aj pravidelnú vínnu cestu, v rámci ktorej prichádzajú ochutnať víno a pozrieť si vínne domčeky nad dedinou stovky ľudí nielen z Veľkého Cetína, ale aj zo širokého okolia.

V obci sa traduje, že vo vinohradoch je taký istý počet pivničiek ako domov v dedine. „Hovorí sa, že kedysi dávno zablúdil do viníc drotár a domčeky vinárov si pomýlil s dedinou. Je dobré, že ľudia si ich začínajú obnovovať a vinárstvom sa zasa začínajú zaoberať aj mladí, ktorí postupne zmladzujú staré vinohrady, a aj vďaka nim sa snáď podarí zachovať našu kadarku, čo je vzácna a veľmi stará odroda viniča, ktorá údajne pochádza z Veľkého Cetína," povedala Motesická.

Okrem vinárov a spevokolov sa o kultúru v obci starajú aj miestni citaristi, ktorí mávajú vystúpenia hlavne na jeseň.

„Sme veľmi radi, že v obci máme už dve skupiny hráčov na týchto krásnych historických nástrojoch. Jednu tvoria prevažne vysokoškoláci a druhú deti zo základnej školy. Momentálne máme deväť až 13 citaristov, ktorí chodievajú na rôzne vystúpenia."

"Nesmiem samozrejme zabudnúť ani na naše mažoretky, ktoré pravidelne chodievajú na súťaže a vždy sa vrátia s nejakou cenou. Momentálne vo Veľkom Cetíne fungujú už tri formácie, teda malé a staršie mažoretky a seniorky," doplnila Motesická."

Vinársky skvost

Neodmysliteľnou súčasťou obce Veľký Cetín je vinárstvo a vinohrady, v ktorých sa od nepamäti pestovala starobylá a dnes už pomerne vzácna odroda vína známa pod viacerými menami. Obvykle sa nazýva kadarka, ale spomína sa napríklad aj ako cetínske biele či bratislavské biele.

Nie len dorábaním vína, ale aj históriou vinárstva v obci sa už dlhšie zaoberá Norbert Dudás, ktorý je zároveň aj predsedom veľkocetínskeho vinárskeho spolku Kadar. Podľa jeho slov existovali tunajšie vinohrady ešte skôr ako samotná obec, ktorá sa prvýkrát písomne spomína v roku 1239.

Veľké vinice a rozvinuté vinárstvo boli v okolí Veľkého Cetína určite už na prelome 16. a 17. storočia, keď patrili Ostrihomskému biskupstvu.

„Už vtedy sa tu pestovala kadarka ako prastará odroda viniča. Hovorí sa všeličo, sú rôzne legendy. Nám sa podarilo vystopovať, že ide o maďarskú odrodu, je to klon a je to v Maďarsku aj zaregistrované. Teraz je toto víno pomerne vzácne, ale v časoch, keď vinice patrili biskupstvu v Ostrihome, sa tu pestovala iba cetínska kadarka, na ktorú sem často chodieval arcibiskup Peter Pázmaň,“ uviedol Dudás.

Z týchto čias pochádzajú aj prvé zmienky o liečivej sile tunajšieho vína. Aj arcibiskup ho údajne rád popíjal práve preto, že mu pomáhalo odstraňovať problémy s trávením.

„Tak vznikla legenda, že kadarka má liečivé účinky. Je pravda, že ide o odrodu, ktorá má väčší obsah kyseliniek, a preto vraj blahodarne pôsobí na trávenie. Môžem to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Naozaj účinkuje, pretože na vinohrade si dám slaninku, oškvarky, čokoľvek... A potom si dám na to kadarku a s trávením nemám žiadne problémy,“ skonštatoval s úsmevom Dudás.

Vinárstvo bolo vo Veľkom Cetíne také obľúbené, že kedysi bolo vo vinohradoch údajne toľko vinárskych domčekov a pivníc ako domov v dedine.

„Bolo ich dokonca aj viac, pretože boli rodiny, ktoré mali aj tri hajlochy. Teraz sa to zredukovalo, kedysi, za socializmu, sa ľuďom zobrali pozemky, zmenšili sa vinohrady, ale stále je tam okolo 360 domčekov, z ktorých je takých intenzívnejšie využívaných okolo 160. Viem to podľa toho, že keď sa v roku 2014 zavádzala do vinohradov elektrina, tak si ju ľudia nechali priviesť práve do 160 vinárskych domčekov,“ povedal Dudás.

Dnešní vinári sa snažia dávne tradície v obci udržať. Po 50. rokoch minulého storočia, keď komunistický režim znárodňoval aj pôdu a vinohrady, sa už začiatkom 60. rokov podarilo postupne vinárstvo vo Veľkom Cetíne oživovať.

„Vznikol tu záhradkársky spolok, ktorý zastrešoval aj dorábanie vína, organizoval súťaže a degustácie a toto všetko sa nám podarilo udržať až dodnes. V tomto roku sme mali už 43. ročník ochutnávky vín."

"Pred desiatimi rokmi sa založil vinársky spolok Kadar a pokračujeme v tradíciách. Tento rok, 8. júna, budeme vo vinohradoch organizovať druhý ročník vínnej cesty. Návštevníci na nej budú môcť navštíviť minimálne 15 vínnych domčekov a ochutnať naše vína, medzi nimi aj starobylú kadarku,“ povedal Dudás.

Veľkocetínski vinári sa aj takýmto spôsobom snažia zoznámiť verejnosť a milovníkov vína s odrodou, ktorá v niektorých starých záznamoch nesie meno ich obce.

„V Maďarsku som našiel zápisy, kde sa dokonca nespomína ako kadarka, ale ako cétenyi, teda cetínske biele. Návštevníci, ktorí prídu na našu vínnu cestu, tak budú môcť ochutnať naozaj starú odrodu, ktorá sa takmer stratila a my sa ju teraz snažíme vrátiť späť. "

"Je fakt, že na vinárskych súťažiach veľmi nevyniká, pretože toto vínko nie je až také aromatické, obsahuje málo alkoholu, má nižšiu cukornatosť a dozrieva pomerne neskoro. Preto je také „tenšie“. Tým, že je tam málo alkoholu a držia ho hlavne kyseliny, tak je trošku surovejšie a pije sa až v lete, keď sa tie kyselinky časom zjemnia. Preto to víno zostalo trošku v úzadí, ale pre nás má veľkú aj historickú hodnotu,“ dodal Dudás.