Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Nitriansky kraj

V Nesvadoch pribudne ku kúpalisku wellness, investujú aj do priemyslu

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Jakub Kotian

Obec očakáva nielen vyšší záujem investorov, ale najmä rozvoj cestovného ruchu.

Nesvady 14. decembra (TASR) –Obec Nesvady v okrese Komárno spája svoju budúcnosť s rozvojom cestovného ruchu. Z kedysi poľnohospodárskej obce sa stáva vyhľadávané turistické centrum, k čomu prispelo vybudovanie termálneho kúpaliska. Obec ho postavila z vlastných zdrojov, náklady na výstavbu dosiahli viac ako štyri milióny eur. Kúpalisko slúži návštevníkom po štvorročnej výstavbe od júla tohto roka. K dispozícii majú päť bazénov s termálnou vodou a plochou takmer 700 štvorcových metrov. „Kúpalisko plánujeme postupne dobudovávať. Na jeho ďalší rozvoj by sme chceli buď získať investora, alebo financie z fondov,“ povedal starosta Nesvád Zoltán Molnár.

O výstavbe termálneho kúpaliska snívali Nesvadčania takmer polstoročie. „Odkedy tu podnik Nafta Gbely urobil skúšobný vrt a namiesto nafty narazil na termálnu vodu, podobnú svojím zložením termálnej vode v Podhájskej,“ vysvetlil bývalý starosta Nesvád Jozef Haris. Pôvodný vrt zo 60. rokov minulého storočia, hlboký 2000 metrov, napokon obec nevyužila. Zaplatila nový geotermálny vrt priamo na území kúpaliska. „Pôvodný vrt je pomerne ďaleko od obce a potreboval by rekonštrukciu,“ povedal Molnár. Nový desaťročný vrt vyviera z hĺbky viac ako 1500 metrov a dosahuje teplotu 62 stupňov Celzia.

Kúpalisko má podľa slov starostu rozlohu 48 hektárov a obec sa musela vyrovnať s viac ako 180 pôvodnými vlastníkmi. Záujem o výstavbu kúpaliska mali investori zo Slovenska i zo zahraničia. Žiadny z nich však nedokázal obci garantovať, že výstavbu kúpeľov aj zrealizuje, preto sa obec rozhodla postaviť kúpalisko vlastnými silami. Na ďalší rozvoj kúpaliska však v najbližších rokoch nebude mať vlastné zdroje. „Zvažujeme viacero alternatív, či už vstup investora, alebo získanie financií z fondov. Chceli by sme rozšíriť ponuku o wellness, saunový svet, určite by návštevnosti prospela výstavba autokempu,“ priblížil ďalšie plány Molnár.

V bezprostrednej blízkosti kúpaliska vytvorila obec 106 pozemkov na výstavbu rekreačných domov, 80 z nich už má vlastníkov. Neďaleko areálu vzniká na ploche piatich hektárov jazero na rekreačno-športové využitie. „Vyťažených máme už 1,5 hektára, zvyšnú plochu plánujeme vyťažiť do dvoch rokov,“ povedal starosta. Výstavba kúpaliska ponúka podľa jeho slov pracovné možnosti aj pre obyvateľov obce „Vznikli tri penzióny so 104 lôžkami, stravovacie zariadenia. Majitelia starších domov už začali s ich prestavbou a modernizáciou, chceli by poskytovať ubytovanie pre návštevníkov.“ Obec pripravuje výstavbu nového chodníka, ktorý spojí jej centrum s kúpaliskom a tiež chýbajúce osvetlenie.

V obci bude nová priemyselná zóna


V Nesvadoch vzniká nová priemyselná zóna. Určená bude pre menších domácich podnikateľov, ktorí už rozbehli výstavbu svojich prevádzok. Priemyselná zóna vzniká v blízkosti priemyselného parku, v ktorom pôsobí päť firiem. Pracovné príležitosti v nej našlo zhruba 500 ľudí, predovšetkým z obce. Aj vďaka nim miera nezamestnanosti v Nesvadoch klesla pod päť percent. „Vznikajúca priemyselná zóna vzniká na rozlohe vyše päť hektárov. Sídliť v nej budú domáci podnikatelia, ktorí pre svoje prevádzky potrebujú menšie priestory. Výstavba prevádzok by mala byť ukončená v priebehu dvoch rokov,“ potvrdil starosta Nesvád Zoltán Molnár.

Priemyselný park v obci vznikol v roku 2005. Ako prvá sa v ňom etablovala talianska spoločnosť Ferplast Slovakia, s. r. o., ktorá v nasledujúcich rokoch postupne rozširovala svoju výrobu. Spoločnosť sa zaoberá výrobou chovateľských potrieb pre domáce zvieratá, najmä plastových a kovových výrobkov, ako sú akváriá, klietky, búdky, prepravky na zvieratá, bytové voliéry či teráriá. K Ferplastu o rok neskôr pribudla taliansko-rakúska spoločnosť BCF Europe, s. r. o., ktorá sa špecializuje na výrobu potrubí, zostáv a rôznych skupín zmontovaných komponentov používaných hlavne na prepravu tekutín a plynov. Využívané sú v priemyselných odvetviach špecializujúcich sa na výrobu klimatizačných, chladiacich a vykurovacích zariadení, tepelných výmenníkov a solárnych panelov.

V priemyselnom parku Nesvady pôsobí aj švajčiarska spoločnosť Eldur SK, s. r. o., ktorá sa zaoberá výrobou komponentov pre elektrotechnický priemysel a francúzska spoločnosť Femad, s. r. o., výrobca oceľových profilov, drôtov a plotov. Jedinou spoločnosťou so slovenským kapitálom je slovensko-holandská spoločnosť Metal-X Nesvady, s. r. o., ktorá sa zaoberá výrobou kovových konštrukcií.

Nesvady sa stanú od nového roka mestom


Obec Nesvady patrí s 5105 obyvateľmi k najväčším obciam na Slovensku. Už o pár dní sa stane 141. slovenským mestom. Národná rada SR vyhlásila v októbri uznesením obec Nesvady za mesto, a to s účinnosťou od 1. januára 2020. „Zmena je výsledkom dlhodobého vývojového procesu. Musíme vymeniť všetky tabule, nápisy, pečiatky, je to veľa vecí, ktoré nás vyjdú na niekoľko tisíc eur. Zo začiatku nevidíme žiadne výhody z toho, že sme sa stali mestom, no z dlhodobého hľadiska to bude prínosom,“ skonštatoval starosta Nesvád Zoltán Molnár. Obec očakáva nielen vyšší záujem investorov, ale najmä rozvoj cestovného ruchu.

Nesvady oslávili v tomto roku 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci. V roku 1269 sa obec volala Nasvod – Novum Naswod, názov Nesvady nesie od roku 1948. Postavenie mestečka obec získala už v 15. storočí na základe úspešného lovu veľkých rýb – výz, ktoré predávala aj na panovníckom dvore vo Viedni a v Prahe. Vyzy sa lovili pomocou kolíkových komôr v Dunaji. Táto činnosť sa premietla do erbu obce. Kolíkovú komoru znázorňujú čierne heraldické kolíky, vyzu červená ryba v komore. Zlaté pole štítu symbolizuje prvé zlaté obdobie Nesvád.

Svojou polohou a priaznivými klimatickými podmienkami boli Nesvady predurčené k pestovaniu zeleniny, v minulosti patrili k baštám skleníkového a fóliovníkového hospodárstva. „Tisícky fóliovníkov sa tak leskli, že obec sa stala orientačným bodom pilotov,“ skonštatoval starosta. Skleníky aj fóliovníky sa z obce postupne vytratili, podľa slov Molnára ich vytlačila konkurencia v podobe lacnej dovážanej zeleniny v hypermarketoch.

V obci ležiacej v blízkosti hranice s Maďarskom žije v súčasnosti 60 percent obyvateľov maďarskej národnosti. Napriek tomu navštevuje miestnu základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským 243 žiakov, s vyučovacím jazykom maďarským 170 žiakov. „Je to aj tým, že máme dosť zmiešaných manželstiev. A nie u všetkých prevláda tá národnostná otázka, veľa ľudí aj maďarskej národnosti dáva svoje deti do slovenskej školy,“ poznamenal starosta.

Počet obyvateľov obce je dlhodobo stabilný, neklesá. Podľa slov Molnára je dôležité, aby neodchádzali mladí ľudia, preto je potrebné vytvárať dobré podmienky pre mladé rodiny. „Máme 83 nájomných bytov, ktoré sú plne obsadené. Evidujeme zhruba dvadsiatku nových žiadateľov o byt, no niektorí z nich si už medzičasom svoju bytovú otázku vyriešili. Ak to bude potrebné, máme priestor na ďalšiu výstavbu nájomných bytov,“ tvrdí starosta. K najdôležitejším investičným akciám, ktoré budú pre obec nevyhnutné v najbližšom období, patrí podľa jeho slov dobudovanie kanalizácie a rozšírenie čistiarne odpadových vôd.