Bojná je najväčším objaveným slovanským náleziskom na našom území a podľa riaditeľa Archeologického ústavu SAV Mateja Ruttkaya úplne špecifickou lokalitou.
Autor TASR
Bojná 9. júla (TASR) – Veľkomoravské hradisko Valy v Bojnej v okrese Topoľčany po roku opäť ožilo Cyrilometodskými slávnosťami. Ich štvrtý ročník otvorili sokoliari Kráľa Svätopluka. Návštevníci mohli počas festivalu navštíviť veľkomoravský tábor, vidieť ukážky dobových remesiel, sledovať šermiarske vystúpenie, turnaj bojovníka či bitku o hradisko, ale aj vyskúšať si písanie v hlaholike a oboznámiť sa s prácou archeológov. Atmosféru historického podujatia dotvárala dobová hudba. Súčasťou slávností bola svätá omša i komentovaná prehliadka hradiska.
Bojná je najväčším objaveným slovanským náleziskom na našom území a podľa riaditeľa Archeologického ústavu SAV Mateja Ruttkaya úplne špecifickou lokalitou. Zlaté plakety, najstaršie zvony v Európe a množstvo drahých artefaktov so znakom kríža, ktoré na tomto mieste archeológovia našli, ukazujú na mimoriadne majetných kresťanov, ktorí bohatli z ryžovania zlata a obchodu s otrokmi. V materiálnej kultúre z Bojnej sa vo veľkom objeme vyskytujú špecifické predmety ozdobené rôznymi motívmi kríža - súčasti opaskov, rôzne kovania konského postroja, ozdobné kovania. To znamená, že ich nositelia už v čase pred vznikom Veľkej Moravy verejne deklarovali, že sú kresťania.
Záhadou pre archeológov zostáva aj veľké bohatstvo Bojnej. „Pre nás je teraz úloha pátrať, ako mohlo takéto bohatstvo vzniknúť. Dnes už je jasné, a nálezy z Bojnej to tiež potvrdili, že jedným zo zdrojov bohatstva bol aj nadregionálny obchod s otrokmi. Našli sme tu napríklad okovy na ruky aj na krk. Ale v Bojnej je aj ďalšia vec. Leží na okraji regiónu, ktorý je známy obrovskými zdrojmi zlata a drahých kovov. Dnes sú v oblasti Nemečiek a Zlatník doložené obrovské revíry na ryžovanie zlata, kde sa zrejme ryžovalo už v dobe fungovania Bojnej," skonštatoval Ruttkay.
Bojná je najväčším objaveným slovanským náleziskom na našom území a podľa riaditeľa Archeologického ústavu SAV Mateja Ruttkaya úplne špecifickou lokalitou. Zlaté plakety, najstaršie zvony v Európe a množstvo drahých artefaktov so znakom kríža, ktoré na tomto mieste archeológovia našli, ukazujú na mimoriadne majetných kresťanov, ktorí bohatli z ryžovania zlata a obchodu s otrokmi. V materiálnej kultúre z Bojnej sa vo veľkom objeme vyskytujú špecifické predmety ozdobené rôznymi motívmi kríža - súčasti opaskov, rôzne kovania konského postroja, ozdobné kovania. To znamená, že ich nositelia už v čase pred vznikom Veľkej Moravy verejne deklarovali, že sú kresťania.
Záhadou pre archeológov zostáva aj veľké bohatstvo Bojnej. „Pre nás je teraz úloha pátrať, ako mohlo takéto bohatstvo vzniknúť. Dnes už je jasné, a nálezy z Bojnej to tiež potvrdili, že jedným zo zdrojov bohatstva bol aj nadregionálny obchod s otrokmi. Našli sme tu napríklad okovy na ruky aj na krk. Ale v Bojnej je aj ďalšia vec. Leží na okraji regiónu, ktorý je známy obrovskými zdrojmi zlata a drahých kovov. Dnes sú v oblasti Nemečiek a Zlatník doložené obrovské revíry na ryžovanie zlata, kde sa zrejme ryžovalo už v dobe fungovania Bojnej," skonštatoval Ruttkay.