Vráble 16. augusta (TASR) – Mesto Vráble, občas označované aj „Perla Požitavia“, leží uprostred polí na strednom toku rieky Žitava. Práve dostatok vody a úrodná pôda vytvárali vhodné podmienky, vďaka ktorým je územie mesta a jeho okolie obývané už od hlbokého praveku. V okolí mesta sa nachádza viacero významných archeologických lokalít, z ktorých najznámejšou je Fidvár, kde slovenskí i nemeckí archeológovia už niekoľko rokov skúmajú praveké murované mesto, ktoré sa údajne svojou veľkosťou a charakterom zástavby blíži k slávnej Tróji či Mykénam.

„Vykopávky prebiehajú na Fidvári už ôsmy rok. Výskum je financovaný z Nemecka a jeho gestorom je profesor Jozef Bátora. Skúma sa tu veľmi významná lokalita zo staršej doby bronzovej, teda z obdobia 2200 až 1500 rokov pred Kristom. Podľa expertov šlo o rozsiahle sídlo mestského charakteru s murovanými stavbami,“ hovorí o vykopávkach vrábeľský primátor Tibor Tóth. Ako dodáva, význam Vrábeľ podčiarkujú aj nálezy, ktoré potvrdzujú, že ich okolie bolo zaujímavé aj pre légie Rímskej ríše, po ktorých tu boli objavené pozostatky vojenského tábora.

Viaceré výskumy však dokazujú, že územie dnešných Vrábeľ bolo osídlené tisícky rokov pred tým, ako tadiaľto pochodovali rímski vojaci a dokonca oveľa skôr, ako tu ľudia v dobe bronzovej vystavali veľké mesto. Realizovali sa tu geofyzikálne merania, ktoré sú schopné zachytiť a zmerať anomálie pod zemou. Vďaka tomu sú vedci schopní „nazrieť“ pod povrch zeme bez toho, aby museli kopať výskumné sondy. „Zameralo sa tu takmer 20 hektárov, na ktorých sa nachádza sídlisko z mladšej doby kamennej. Ide o prvých roľníkov na našom území, konkrétne o kultúru s lineárnou keramikou. Geofyzikálny prieskum tu zachytil pozíciu jednotlivých pôdorysov takzvaných dlhých domov, máme tu doloženú ohradenú osadu,“ hovorí archeológ Ivan Chebeň. V súčasnosti vo Vrábľoch vedie výskum, pri ktorom sa podarilo výsledky geofyzikálnych meraní potvrdiť a objaviť veľké sídlisko z mladšej doby kamennej.

„Ide o výskum rozsiahleho sídliskového areálu kultúry lineárnej a želiezovskej skupiny, teda ide o starší a stredný neolit. V polohe Veľké Lehemby je niekoľkohektárový areál, ktorý bol v čase svojho fungovania obohnaný ohradou. Nachádza sa tu niekoľko desiatok pôdorysov domov najstarších roľníkov. Z nálezov, ktoré nám pomáhajú lokalitu datovať, môžem spomenúť predovšetkým keramiku, kostené predmety, ale aj štiepanú industriu, čiže rôzne kamenné nástroje,“ vysvetlil Chebeň.

Samotné mesto Vráble sa po prvý raz spomína pod názvom Verebeľ v roku 1265. Kostol s farou sú písomne doložené od roku 1359. Vráble boli od 15. storočia až do polovice 19. storočia sídlom stolice predialistov ostrihomského arcibiskupstva. Boli tiež prvým mestom v Tekovskej župe, kde bola vybudovaná poštová stanica. Mesto si počas svojich dejín zachovalo poľnohospodársky charakter. K jeho histórii neodmysliteľne patrí vinárstvo. Svoje cechy tu však mali aj mlynári, čižmári, mäsiari, či kožušníci. K najstarším stavbám v meste patrí budova fary postavená koncom 18. storočia. V roku 1821 tu bol postavený stoličný dom a na prelome 19. a 20. storočia vznikla v meste súvislá uličná zástavba. K najvýznamnejším pamiatkam mesta patrí neorománska trojloďová bazilika postavená v rokoch 1898 až 1901.

Turistov láka pekná príroda, pamiatky a množstvo kultúrnych podujatí

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Mestečko Vráble síce nebýva spomínané medzi tradičnými slovenskými turistickými destináciami, aj napriek tomu však začína byť cestovateľmi čoraz viac vyhľadávané. Vďaka svojej polohe medzi úrodnými poľami v údolí rieky Žitavy je ako stvorené na príjemné cyklistické vychádzky. Svedčia o tom aj mnohé články a komentáre na rôznych cyklistických internetových stránkach, kde si turisti pochvaľujú pekný kraj, zaujímavé miesta v okolí Vrábeľ i zlepšujúce sa ubytovacie a stravovacie služby.

"Myslím, že naozaj máme čo návštevníkom nášho mesta ponúknuť. Určite by mali ochutnať dobré vínko v niektorom z tých 600 hajlochov, ktoré vo Vrábľoch sú. Neďaleko sa nachádza Arborétum Mlyňany, termálne kúpalisko Podhájska, blízko je starobylá Nitra. V mestskej časti Horný Oháj stojí Mašekov mlyn s krásnym agroturistickým areálom," hovorí vrábeľský primátor Tibor Tóth.

Ako pripomína, množstvo zaujímavostí je možné vidieť aj priamo v meste. K najstarším pamätihodnostiam patrí nedávno zrekonštruovaný rímskokatolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie postavený v rokoch 1898 až 1901 na mieste pôvodného neskorogotického chrámu. Kostol je postavený v neorománskom slohu a jeho interiér vymaľoval Edmund Massányi z Nitry. "K raritám patrí, že veža vrábeľského kostola sa odkláňa od svojej zvislej osi o 150 centimetrov, je teda druhá najšikmejšia na Slovensku," hovorí Tóth. Zaujímavá je aj budova fary, ktorá sa nachádza v bývalom kaštieli postavenom v roku 1765 zemepánom Mikulášom Vašom. V roku 1833 sa stal jeho majiteľom vrábeľský palatín Ladislav Boronkai. Okolo roku 1859 odkúpil kaštieľ ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský pre potreby farského úradu. Na Hlavnej ulici vo Vrábľoch je možné vidieť aj budovu niekdajšieho Stoličného domu postaveného v prvej polovici 19. storočia, či navštíviť starý židovský cintorín.

Okrem prírodných krás a pamätihodností však návštevníkov láka aj množstvo kultúrnych podujatí, ktoré sa tu konajú. "O Vrábľoch sa hovorí, že sa tu stále niečo deje, pretože tu máme takmer každý týždeň nejaké podujatie pre mladých ľudí, pre športovcov, pre spoločenské organizácie. Mnohé kultúrne podujatia si naozaj zaslúžia pozornosť. Napríklad medzinárodná súťaž v sólovom speve žiakov a absolventov konzervatórií Iuventus Canti, ktorá sa v priebehu rokov stala odrazovým mostíkom pre mnohých operných spevákov zo Slovenska i zahraničia," hovorí Tóth. Spomína tiež Vrábeľské kultúrne leto i nedávnu Rock Show, na ktorú prišlo okolo dvetisíc mladých ľudí. "Máme tu tiež známe Jazzové dni. Vo Vrábľoch je napríklad veľmi bohatá aj plesová sezóna, počas ktorej tu máme okolo desať plesov," hovorí Tóth. Pravidelne sa tu konajú aj rôzne gurmánske podujatia, na ktorých sa masovo vyrábajú a jedia rôzne pochúťky. V roku 2012 tak napríklad Vráble získali certifikát o vytvorenom slovenskom rekorde, pri ktorom bolo vydaných a zjedených 6501 palaciniek.

Vinohradnícka tradícia siaha hlboko do histórie

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Mestečko Vráble dlhodobo patrí k vinárskym centrám Nitrianskej vinohradníckej oblasti. Okrem iného dalo meno aj vinohradníckemu rajónu, do ktorého patrí 21 obcí. História pestovania viniča vo Vrábľoch a okolí siaha hlboko do histórie. Podľa dochovaných písomných správ sa tu víno dorábalo aj v čase, keď oblasť v okolí mesta ovládali Turci. Tým museli miestni vinári platiť dane zo sudov i z muštu. Napríklad v roku 1553 platili Vráble Turkom za mušt 30 strieborných mincí, takzvaných akčí. Podľa historika Jozefa Trubíniho sa vrábeľské víno spomína aj v súvislosti s vysviackou arcibiskupa Mikuláša Csákyho v roku 1752, na ktorej bolo osem sudov kvalitného vrábeľského vína.

"Naozaj máme veľkú vinohradnícku tradíciu, ktorá siaha niekoľko storočí dozadu," hovorí s hrdosťou vrábeľský primátor Tibor Tóth. Ako pripomenul, aj v súčasnosti je v okolí Vrábeľ približne 600 vinárskych domov, takzvaných hajlochov. "U nás máme 80 percent bielych hrozien. Predovšetkým je to rizling vlašský, pričom ten najlepší získava na každoročnej výstave Cenu primátora. Rozšírenou odrodou je tiež veltlín zelený a v poslednom čase sa začínajú opäť pestovať staré odrody, ako je semillon a ďalšie," vysvetľuje Tóth. V meste dnes aktívne pracuje Združenie vrábeľských vinohradníkov a Spolok ohajských vinohradníkov. Vďaka ich spolupráci s mestom sa podarilo upraviť a vybudovať vo viniciach cesty a postupne ich elektrifikovať. Pripravená je už aj dokumentácia na výstavbu vodovodu. K súčasnému vinárstvu vo Vrábľoch neodmysliteľne patrí aj aprílová výstava vín a septembrové vinobranie spojené s bohatým umeleckým programom.

Pred niekoľkými desaťročiami fungoval vo Vrábľoch aj Národný archív vín, ktorý však postupne prestal plniť svoju funkciu a chátral. Po tom, ako sa mestu podarilo budovu archívu získať do svojho majetku, začal opäť ožívať. "Dnes v ňom už archívne víno nie je, ale postupne ho zveľaďujeme a využívame ho na mnohé kultúrne akcie. Plánujeme v ňom vybudovať aj boxy, do ktorých si budú môcť vinári ukladať svoje víno, takže časom by mohol opäť slúžiť aj na akúsi archiváciu vín," hovorí primátor.

K archívu vín vo Vrábľoch iba nedávno pribudol aj Národný salón destilátov. Pri jeho založení v ňom bolo uložených 23 vzoriek toho najlepšieho alkoholu z celého Slovenska. "Udialo sa tak za prítomnosti vedenia Rádu rytierov destilátov. Vrábeľský archív bude skladovať tie najlepšie destiláty zo Slovenska, ktoré doň pribudnú každý rok a okrem toho sa tu budú robiť aj výstavy a rôzne degustačné súťaže," dodal Tóth.

Prvý priemyselný park na Slovensku dáva stále prácu tisíckam ľudí

Foto: TASR/Henrich Mišovič

V poradí desiaty závod už čoskoro vznikne v priemyselnom parku vo Vrábľoch. Podľa slov primátora mesta Tibora Tótha ho tu postaví firma Pall Slovakia, ako druhú časť svojej prevádzky na výrobu rôznych filtrov do automobilov, budov a rôznych zariadení.

"Je to určite dobrý signál pre našich občanov, ktorí tak získajú lepšiu možnosť zamestnať sa," hovorí Tóth. Priemyselný park začal vo Vrábľoch vznikať už v roku 2001, takmer okamžite po schválení príslušnej legislatívy v parlamente. "Ak to zoberieme v zmysle zákona, tak to je prvý park na Slovensku. Ten zákon bol prijatý 1. júna 2001 a 13. júna 2001 vláda prvýkrát použila jeho ustanovenia a pridelila mestu Vráble príslušnú sumu na infraštruktúru a ďalšie náležitosti," hovorí Tóth.

V súčasnosti pôsobí v priemyselnom parku deväť závodov, ku ktorým čoskoro pribudne nová prevádzka spoločnosti Pall Slovakia. Momentálne je tu vytvorených 2500 pracovných miest, ďalších niekoľko tisíc ľudí zamestnávajú vo Vrábľoch aj podniky, ktoré sídlia mimo parku. V mestečku, ktoré má približne 9000 obyvateľov, tak teoreticky môže nájsť prácu každý človek v produktívnom veku. "Samozrejme, že v praxi to takto nefunguje. Nie každý chce pracovať práve v niektorom z podnikov, ktoré sú vo Vrábľoch, ale je pravda, že tu máme pomerne veľa zamestnávateľov a na nezáujem investorov sa nemôžeme sťažovať," hovorí vrábeľský primátor. Ako pripomenul, v tunajšom priemyselnom parku sa objavil nový investor prakticky každý rok. "Aj v súčasnosti vedieme rokovania s rôznymi spoločnosťami takmer každý mesiac. Investorom môžeme ponúknuť v podstate všetko čo potrebujú. Dobre vybudovanú infraštruktúru, majetkovo usporiadané pozemky, kvalitnú pracovnú silu a korektné jednanie a ústretovosť zo strany samosprávy. A to firmy oceňujú," dodáva Tóth.

Úspešné projekty pomohli mestu prečkať krízu

Viac ako sedem miliónov eur sa podarilo získať mestu Vráble v priebehu niekoľkých rokov z fondov Európskej únie (EÚ).

Podľa primátora Tibora Tótha sa vďaka úspešným projektom podarilo radnici aj v čase krízy investovať do rozvoja mesta. Dôkazom úspešného získavania mimorozpočtových zdrojov je aj nedávno dokončená výstavba nových bytov, ktoré sa budú už onedlho prideľovať nájomníkom. Celkové náklady dosiahli sumu 1.300.000 eur, z ktorých približne pol milióna tvorila dotácia z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a zvyšok výhodný úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

"Môžem s radosťou oznámiť, že už koncom augusta bude 32 nových nájomných bytov odovzdaných konkrétnym nájomníkom, ktorí o ne losovali. Tým sa aspoň trošku zlepší situácia s bývaním u nás vo Vrábľoch. Prirodzene, v tomto trende by sme chceli pokračovať v nasledujúcich rokoch," povedal Tóth.

Mesto je podľa jeho slov v dobrej ekonomickej kondícii a momentálne nemá problém vziať si úver na investičné akcie, či nájsť peniaze na spolufinancovanie projektov dotovaných z fondov EÚ. "Zdroje z fondov sa snažíme využívať čo najviac. Pomohlo nám, že keď prišla kríza, tak vtedy nastúpili eurofondy a my sme boli naozaj úspešní. Podarilo sa nám zrealizovať revitalizáciu Čerešňového námestia, na ktorú sme dostali zhruba 1,4 milióna eur. Spravila sa kotolňa na biomasu za približne 900.000 eur, kanalizácia v časti Horný Ohaj, či zberný dvor za dva milióny eur," povedal Tóth. Mestu sa tiež podarilo vďaka peniazom z EÚ zrekonštruovať základné školy (ZŠ) Lúky a Záborského. V budúcom období sa chce radnica uchádzať o peniaze aj na rekonštrukciu ZŠ Levická, na Dom sociálnej starostlivosti pre seniorov, na stavbu kanalizácie v mestskej časti Dyčka i na budovanie a opravu viacerých komunikácií.