Výstavná sieň Tribečského múzea navodzuje prítmím atmosféru jaskyne pokrytej maľbami a osvetlenej čelovými lampami návštevníka.
Autor TASR
Topoľčany 30. júna (TASR) - Obdobie staršej doby kamennej približuje návštevníkom Tribečského múzea v Topoľčanoch výstava Paleoart. Paleolit predstavuje na základe replík umeleckých výjavov spred 40.000 rokov prevtelených olejomaľbou na plátno z dielne grafického dizajnéra, maliara a akademického architekta Róberta (Viktora) Němečeka. Výstava potrvá do 18. septembra, informovala Jana Prícka, geologička múzea.
Výstavná sieň Tribečského múzea navodzuje prítmím atmosféru jaskyne pokrytej maľbami a osvetlenej čelovými lampami návštevníka. S odstupom 20.000 rokov sú na jednom mieste sústredené diela neznámych pravekých umelcov poväčšine z dnešnej západnej Európy. Súčasťou výstavy sú aj kostrové zvyšky pravekých stavovcov (mamutov, jaskynných medveďov, nosorožcov) zo zbierok Tribečského múzea v Topoľčanoch.
Umenie pravekých lovcov staré desaťtisíce rokov udivuje nielen svojou autenticitou, ale aj umeleckým stvárnením zobrazovaných objektov veľkých prehistorických zvierat. Praveké umenie sa rodilo pomaly a v každom čase bolo ovplyvnené pohľadom vtedajšieho človeka na svet a na symboliku, ktorú vo svojom svete hľadal a videl, skonštatovala Prícka.
Človek vyjadroval svoje zručnosti a umelecké cítenie v hline, kameni, kosti či parohu. Najviac ho však vnímame na skalných a jaskynných maľbách, ktoré dosiahli svoj vrchol v záverečnom období mladého paleolitu, v rozpätí 15.000 - 9000 rokov pred Kristom.
Výstavná sieň Tribečského múzea navodzuje prítmím atmosféru jaskyne pokrytej maľbami a osvetlenej čelovými lampami návštevníka. S odstupom 20.000 rokov sú na jednom mieste sústredené diela neznámych pravekých umelcov poväčšine z dnešnej západnej Európy. Súčasťou výstavy sú aj kostrové zvyšky pravekých stavovcov (mamutov, jaskynných medveďov, nosorožcov) zo zbierok Tribečského múzea v Topoľčanoch.
Umenie pravekých lovcov staré desaťtisíce rokov udivuje nielen svojou autenticitou, ale aj umeleckým stvárnením zobrazovaných objektov veľkých prehistorických zvierat. Praveké umenie sa rodilo pomaly a v každom čase bolo ovplyvnené pohľadom vtedajšieho človeka na svet a na symboliku, ktorú vo svojom svete hľadal a videl, skonštatovala Prícka.
Človek vyjadroval svoje zručnosti a umelecké cítenie v hline, kameni, kosti či parohu. Najviac ho však vnímame na skalných a jaskynných maľbách, ktoré dosiahli svoj vrchol v záverečnom období mladého paleolitu, v rozpätí 15.000 - 9000 rokov pred Kristom.